Poviedka: Výcvik

POZASTAVENIE

2. února 2009 v 21:32 | Sonia
Viem, že toto je podobne užitočná informácia, akoby som povedala, že vonku je práve tma (neplatí pre návštevníkov z Austrálie a pre tých, čo im trebárs práve pristáva na dvore vysvietené UFO), ale túto poviedku skutočne pozastavujem na dobu neurčitú, keďže... áále, bolo by moc trapné zvaľovať to na školu? Však sa neučím! - keďže ma príliš zamestnáva Spartakus. Aj keď som zistila, že takí Gérard Pacaud či Philipp Vandenberg došli na rovnakú tému dávno predo mnou a pokiaľ chcem z toho urobiť knihu, môžem sa ísť radšej rovno zahrabať, nebude to čítať absolútne nik. Mám chuť zabaliť to a ísť sa na koľajnice s pomocou samopalu utopiť.

Čo som to chcela?! A jo, teda pozastavujem... XD

Kapitola 10: Egyptská odysea (I. - Prípravy na cestu)

11. října 2008 v 20:48 | Sonia
Nehorázne sa ulievam. Ospravedlňujem sa za to, som proste lama...
P.S.: Obrázky s názvom kapitoly boli pridané i k zvyšným častiam vrátane Info, postavy a dej.
__________________________
V lietadle smerujúcom do Cornwallu

"Toto lietadlo nás dovezie AŽ k tebe, však?" Simona si nervózne hrýzla peru a niekedy až s nepríčetným pohľadom neustále vyzerala z okienka, ale napokon všetci zaspali a naberali potrebné sily. Keď sa prebudili, malé lietadlo práve rolovalo po ceste a mierilo k bráne Larinho sídla v Cornwalle. Nevedno, či pilot zaspal alebo si v tme nevšimol osvetlenú bránu, ale Winston len v poslednej chvíli otvoril jej ručne (a nezručne) vyrezávané krídla a celý "ňufák" stroja vliezol za plot.
"Lady Croft! Aký som len rád, že vás opäť vidím!" vyhŕkol sluha neúprimne a ešte neúprimnejšie sa usmieval. "Ste OK?" Lara prikývla, pochybovačne privoňala k tekutine v šálke, či v nej náhodou nie je jed, ale potom čaj (alias kakao) na dúšok vypila a vošla do domu, aby sa skutočne poriadne vyspala; na chvíľu dokonca zabudla i na Taiko.

Ráno

Lara, čerstvá ako rybička - sardinka v konzerve, ľahkým krokom zišla do haly a už na vrchole schodiska (bez okuliarov!!!) zbadala polkruh deciek, ktoré ignorovali pohodlné kreslá, sedeli na zemi a zbožne hľadeli na Winstona. Keďže v dome ešte nebola kuchyňa, sluha opekal hrianky, vajcia, fazuľu, slaninu, párky, fazuľový koláč, paradajky, toastové prekvapenie, kakao atď. na ohníku v kozube. Archeologička zavetrila a zamierila dole.
"Lara!" zvolala Andrew, len čo ju zbadal. "Kate mi kradne hrianky!"
"To je bohapustá lož!" vyhŕkla dievčina. "To ON mi zjedol kus slaniny!" obviňujúco namierila na brata prst a sprisahanecky žmurkla na Laru, akože "buď na mojej strane a nechám ti svoju porciu fazule!"
"Andrew," zamračila sa Lara, "nerob sestre zle."
"Vy ženy držíte spolu," prevrátil oči a radšej si odsadol, ibaže to akosi neodhadol a skončil v krbe!
"Aaaaaaaaa," vyskočil a začal splašene pobehovať dookola, pričom z neho odlietali vkusné iskričky.
"Nezapáľ mi koberec, prosím," povedala Lara a ďalej pokojne prežúvala. Až potom si uvedomila, čo sa deje, a uhasila Andrewa kakaom."
"Ja mám dosť," Alica vstala a išla si prepudrovať nos, prípadne namaľovať pery... vlastne by sa jej zišiel aj píling...
"Kde je Alica?" začala sa Lara zaujímať po raňajkách - o tri hodiny - a pozrela na ostatných, akoby ju každý z nich schovával vo vrecku. "Musíme sa poradiť."
"O čom?" vyvalili oči. "Winston je ešte funkčný, nemusíš ho vymieňať..."
"Neviem, o čom točíte," vyhlásila, "ja teraz len hľadám Alicu."
"Tu som," ozvalo sa od dverí a dievča vošlo dnu. Je pravda, že v kúpeľni sa perfektne namaľovala, ale zato bola celá mokrá, pretože ako provizórna kúpeľňa slúžili fontánky v záhrade ( o toaletách sa historické pramene nezmieňujú). "O čo ide?"
"Takže," začala Lara, "kde bolo, tam bolo... Ehm. Vlastne - ako viete, teraz by Taiko mala byť niekde v Egypte. Z toho vyplýva jediné: zbaľte si kufre, ideme do Káhiry!"
"Egypt? A čo tam, však je to len kopa piesku!" zaprskal Andrew a chvíľu sa zdalo, že Lara ho na mieste rozporcuje na bifteky, ale potom sa ovládla a milo ho požiadala, aby sa išiel pobaliť, pokiaľ nechce, aby ako batožina skončil on sám! Tínedžeri sa zdvihli a po ceste do dvojice izieb na poschodí uvažovali, ako sa to s nimi chcela Lara poradiť, keď im to jednoducho oznámila! Potom sa dohodli, že istejšie bude neriešiť to.

"Šál... teplá spodná bielizeň... zápalky... ešte jeden šál, tentoraz od brata - aha, to je ponožka," Kate robila posledné úpravy vo svojej batožine a prítomnosť Simony zaregistrovala až vtedy, keď k nej dievča prišlo a s otvorenými ústami hľadelo do kufra. "Máš ty vôbec predstavu, kde je Egypt?" zisťovala.
"Sever? Juh? Východ... západ," zneistela Kaste.
"Severná Afrika," odtušila Simona, všetko vyhádzala von a nahradila do jedným Katiným tričkom, šortkami a opaľovacím krémom. Rázne ho zabuchla, vyslobodila pricviknuté prsty jačiacej Kate a oba kufra zaniesla dole do haly, kde Lara netrpezlivo pozerala na hodinky.
"Trvá vám to UŽ dve minúty!" zavrčala lady Croft a úplne neladyovským (Ha! To je slovo! pozn. autorky) spôsobom zafŕkala, avšak bola donútená čakať ešte päť minút, kým všetci prišli - doliezol i Winston, ale ten dostal pokyn, aby strážil dom, nehral sa s vodou a zápalkami a aby nepúšťal do domu podozrivých podomových obchodníkov (ale však to poznáte, rovnaké príkazy dostávate i vy, keď idú rodičia zachraňovať svet. Lara spokojne prikývla, posledný raz pozrela na hodiny... a došlo jej, že lietadlo má doraziť až o dve hodiny!
"Hm," povedala inteligentne a nevinne pokračovala: "Viete čo, keďže teraz už ide skutočne o život, ešte vás musím trochu vytrénovať. Zahoďte kufre, ideme do telocvične!"
"Tsss," ozvalo sa zo všetkých strán, najmä od Winstona, ktorý sa už tešil ohromnú diskotéku, ktorú usporiada v dome, len čo Lara vypadne. Najskôr sa zahrá na DJ-a, potom bude roznášať nápoje... kam len dal ten habit zdobený flitrami...
Avšak zatiaľ boli jeho úvahy bezpredmetné, pretože Lara tu stále ostávala, a práve zamierila do telocvične, ktorá ako jediná miestnosť v dome nemala radiátory a kozuby a zo stropu viseli dlhé cencúle. (Nejaký problém s tým, že v Surrey je práve babie leto?)
"Andrew, po rímsach vylezieš hore k tomu tretiemu cencúľu vľavo a donesieš mi trochu ľadu do Earl Grey. Zvyšok skupiny vyšplhá na plošinku pod stropom a každý skočí ukážkovú šípku do prázdneho bazéna," rozdelila úlohy a sama zaujala zložitú pózu z jogy. "No šup, šup!"
"Alica, dám ti jedného gumeného medvedíka spred nášho letopočtu, keď tam vylezieš za mňa," šepol Andrew a zalovil vo vrecku.
"Držím diétu," sykla a ďalej sa zúfalo držala rímsy štvrť metra nad zemou.
"To ako fakt?" zamračil sa. "A čo si teda robila vtedy v Surrey o polnoci v mrazničke, kde boli tie metrové dinosaurie stehienka?"
"Sklapni," zavrčala a radšej rýchlo prerúčkovala za roh, kde sa obzrela a hútala, akým zázrakom by sa dostala cez ten krúžok na stene. Čo keby si zo šnúrok v topánkach uplietla lano...?
Andrew vzdychol, vyšvihol sa nahor a okamžite sa odrazil dozadu, aby sa síce zachytil ľadového stalaktitu, ale šmykla sa mu po ňom ruka a on padol rovno na Laru poskrúcanú ako praclík.
KRUP! Všetci zatajili dych a čakali, kým, sa rozplynú kúdoly prachu - keď sa to stalo, v troskách zbadali dočervena rozpálenú Laru a akoby zázrakom celého Andrewa, ako sa nenápadne plíži preč.
"Stoj, lebo Laruška vystrelí," zahučala a opatrne sa postavila.

O necelé dve hodiny

"Sorry, Winston, nechcel som ti opäť vyrobiť prácu," ospravedlňoval sa chalan sluhovi, ktorý si už rezignovane chystal metličku, biely čepček a dokonale naškrobenú zásterku (ale takýto outfit používal, iba keď bol sám). Lara potiahla lanko a Andrew na vodítku poslušne nasadol do lietadla, potom nastúpila i ona.
"Keby dačo, pošlem ti SMS-ku či e-mail, OK?"
"Vaša e-mailová adresa je stále bazukatoisti@..., slečna?"
Prikývla, a kým zavrela dvere, pripomenula mu:" V prasiatku je päť pencí, tak príliš nerozhadzuj, hej?"
Winston už hútal, koľko obložených chlebíkov kúpi na párty, ale naoko súhlasil a horlivo mával, až kým lietadlo nezmizlo z dohľadu (a potom mával opäť, keď zas prelietavalo nad pozemkom, pretože pilot si pomýlil smer).

Kapitola 9: Začiatok konca

30. července 2008 v 13:46 | Sonia

Poznáte nejaký recept na to, ako totálne nespanikáriť, keď:
a) jediné lietadlo, ktoré vás môže dostať z pustého ostrova, je fuč?
b) obaja (a v podstate jediní) schopní piloti sú v hlbokom bezvedomí?
c) váš chránenec je práve v rukách únoscov?
Lara taký recept poznala: pevne zvierala pištoľ, na upokojenie pálila do vysokej palmy a zostreľovala kokosové orechy. Keď jej ale ani po polhodine nepadol žiadny kokos na hlavu, naštvala sa a bola na tom ešte horšie; konečne si totiž uvedomila, že triafa do banánovníka! Vrátila sa ku brehu a sadla si medzi tínedžerov. "Tak čo teraz?"
Decká na ňu hľadeli a boli ticho (aspoň raz), tak Lara bezmyšlienkovite vybrala pištoľ a začala sa s ňou hrať. Zrazu omylom potiahla spúšť a mladej budúcej mamičke odstrelila z hlavy slamený klobúk. Žena na ňu vydesene pozrela a zdvihla ruky nad hlavu.
"Ale nie, sorry!" zavolala červenajúca sa Lara a na znak hlbokej pokory hodila zbraň do oceána - ibaže práve vtedy plával okolo keporkak, ktorého trafila pištoľ do ňufáka, kvôli čomu utrpel dvanásťdňovú ujmu na tele i na duši.
"To je dnes deň," vzdychla Lara a išla vyloviť svoju deviatku. "Čo som vstala ľavou nohou z postele?" Potom si spomenula, že z postele vyletela saltom vpred, lebo sa jej snívalo, že Winstona povolali na povinnú vojenskú službu.
Lara si opäť sadla k deckám a prikázala im, aby si spomenuli na všetko, čo vedia o Taiko. Napokon si Andrew spomenul, čomu dievčina vravela, keď sa raz ráno tvárila tak záhadne.
"Vieš, ja som v skutočnosti niekto iný, než za koho sa vydávam," šepla Taiko Andrewovi.
"Áno? A kto? Vari princezná zo starobylého rodu so zelenou krvou?" spýtal sa ironicky.
"S modrou," opravila ho Taiko. "Ale inak máš úplnú pravdu."
"A ako mi to môžeš dokázať?"
Dievčina premýšľala, až si spomenula na fotku z oslavy jej narodenín. To ho presvedčí.
Vybrala z vrecka malú fotografiu a ukázala ju chlapcovi. Anrew na ňu pozrel a začal slintať.
"Čo to...?" Taiko pozrela na fotku. Sporo odetá tam ležala na ich súkromnej pláži a usmievala sa.
"Hups," začervenala sa, skryla obrázok a vybrala druhý. Chlapec naň dychtivo pozrel, ale už to nebolo ono. Taiko tam stála v drahých šatách a jej despoticky sa tváriaca matka vo večernej róbe s diamantmi práve krájala tortu z kaviára.
"Už mi veríš?" spýtala sa.
"Wow," vydýchli všetci a Lara sa zamračila. "No pekne. Asi si na to kvapol, Andrew." Potom sa natiahla do jemného, vyhriateho piesku a začala o tom uvažovať.
Tak princezná, pomyslela si. Rodičia spravili dobre, že mi to nepovedali, keď ju sem chceli dostať, ale z iného dôvodu, než si myslia. Veď ako môžem vytrénovať budúcu cisárovnú, keď ju v období vlády nepustia samu ani kúpiť si mlieko, nieto ešte do Peru? Kto si tam bude vláčiť armádu, nosičov vlečky, klobúkov a umelého chrupu? Síce, premýšľala Lara, určite majú vlastné kravy, čo im dávajú mlieko, s farebnými chocholmi na rohoch a naučené tancovať polku na pobavenie.
A teda jej jasná aj príčina únosu. Za princeznú zaplatia rodičia horibilné sumy, a potom ma zažalujú za nedokonalé stráženie ich vzácnej dcéry!
Lara naraz vyskočila, rázne prešla k Jackovi, vybrala z puzdra pištoľ a strelila mu tesne vedľa ucha.
Všetci zhíkli, pretože si mysleli, že jej povolili nervy a nepríčetne pilota zastrelila. Už sa na ňu chcel ktosi vrhnúť, aby jej zabránil v ľubovoľnom strieľaní ľudí, keď sa Jack prudko posadil a vydesene hľadel priamo do hlavne; a keďže vyzeral, že by chcel opäť omdlieť, Lara rýchlo zasunula zbraň do puzdra a vyliala mužovi na hlavu kokosové mlieko. "Aspoň budete mať peknú pleť," zašvitorila a preplieskala Mika, ktorý sa preberal rýchlosťou zrazenej korytnačky. "Keď som vás už teda zobudila, zvolávam vojnovú poradu."
Na pláži sa utvoril približný kruh, uprostred ktorého sedela Lara, decká a obaja piloti, ktorí ešte vyzerali, akoby práve vyšli z blázinca (nevyliečení), ale nikto nemal to srdce povedať im to.
"Určite všetci viete, čo sa stalo. Okrem toho, že nám ukradli lietadlo, únoscovia so sebou pozvali na vyhliadkový let aj jedného z týchto tínedžerov a Kate ukradli šminky. Preto teraz musíme urýchlene vymyslieť spôsob, ako dostať späť lietadlo, Taiko a hlavne šminky!"
Jeden muž okamžite nadšene vyhŕkol: "Preplávame oceán!"
"Vyrobíme loď z palmových listov!"
"Spravíme lietadlo!"
"OK," zastavila Lara utopické návrhy, "už to vidím, že napokon tu budeme sedieť, hrať pasians a čakať na pomoc."
"Vy ste hrdinka, tak nás vytiahnite z kaše!" zavrčal akýsi zošúverený starček.
Och, to snáď nie, vzdychla Lara v duchu. Pokiaľ o mne počuli, tak ma nenechajú na pokoji a ja budem musieť čosi vymyslieť. Pritom som len niekoľkokrát zachránila svet, zbavila ho najrôznejších šialencov a oblúd, objavila pár vzácnych artefaktov, napísala niekoľko kníh, ktoré sa predávajú iba v miliónoch a v neposlednej rade i znovu našla a znovu stratila svoju mamičku, bez ktorej by som ani na WC nezašla! Čo už ja zmôžem? A to som sa tu chcela trochu opáliť a oddýchnuť si!
Lenže teraz na ňu upierali nedočkavé pohľady všetci na ostrove, vrátane opičiek na stromoch, preto sa Lara prinútila do hrdinského úsmevu a sľúbila, že niečo vyhúta a do tridsiatich dní im pošle odpoveď. Keď odchádzala do chládku paliem, sprevádzali ju dosť šokované pohľady.
"Moji milí, najradšej by som si pospala v pieskovej dune," Lara sa po niekoľkých minútach márneho uvažovania o najrôznejších veciach - od záchrany z ostrova (ale tomu venovala naozaj iba chvíľku), cez nesmrteľnosť chrústa až po seriál Jericho - musela priznať, že si nevie rady. A to teda totálne, dokonca bola ešte bezradnejšia než vtedy, keď omylom pricvikla Winstona do dvierok mrazničky a nevedela ho vytiahnuť von ani vtlačiť dnu. Napokon rozstrieľala dvere, ale to sem nepatrí...
Ako by mohli na krehkú loď z paliem vziať toľkých ľudí? Alebo by niektorí plávala za nimi? A ktovie, čo sa dovtedy stalo s Taiko! Lara si práve kládla túto otázku, keď sa z pláže ozval hluk, ktorý jej onedlho poskytol odpoveď.
Vybehli na pláž a pripojili sa ku skupinke, ktorá ohromene sledovala čosi na oblohe.
"Oni sa vracajú!" vyhŕkol Mike.
"Ach, jasné! Však im začal dochádzať zvyšok benzínu skoro hneď potom, ako naštartovali! A vyrátali si, že nestihnú doletieť na pevninu!" Jackovi to konečne došlo, ale treba mu pripísať ku cti, že to netrvalo AŽ tak dlho, iba niekoľko hodín.
Lara už začala dúfať, že sa i s Taiko vrátia na ostrov, ale odrazu spustili stroj až k hladine a vyhodili do vody tri gumené člny, do ktorých skoro všetci zliezli- lebo lietadlo potom ešte niekto očividne ovládal, pretože zamierilo k nim a s posledným chabým zakašľaním pristálo, alebo, lepšie povedané, zrútilo sa do piesku ako netrénovaný maratónsky bežec po prvom kilometri. Väčšina chcela k nemu okamžite pribehnúť, ale piloti s účinnou pomocou Lary všetkých odviedli ešte ďalej, pretože pach benzínu neveštil nič dobré. O pár sekúnd stroj vybuchol, ale ľuďom pod stromami sa nič vážne nestalo, iba tlaková vlna ich rozmetala na všetky strany, no prežili to všetci. Lara namierila pištoľ smerom k miznúcej skupinke člnov a vykríkla: "Toto je pre nich začiatok konca!"
Večer zrazu začuli vrčanie motorového člna a o chvíľu pristál na pláži veľký čln, z ktorého vyskočil vysmiaty mladík a prekvapene hľadel na stroskotancov, ktorí vyjavene pozerali naňho.
"Robíte tu piknik?" spýtal sa a pozrel na tlejúce zvyšky lietadla. "Videli sme z ostrovov výbuch, ale keďže všetci sa báli akejsi bomby, len ja som sa to tu rozhodol preskúmať. Nejaké problémy?"
"Ale čoby," Lara sa sladko usmiala. "Iba únos lietadla, jedného človeka a zhrdzavela mi zbraň. Všetko je OK!"
"Fajn! Tak ja teda idem," mládenec im kývol a naskočil do člna.
Mierne skonfiškovaný chalan si masíroval krk a vysvetľoval im, že Havajské ostrovy sú neďaleko odtiaľto, a ako je teda, sakra, možné, že si ich nevšimli?! Obaja piloti sa tvárili, že oni tam nie sú a zároveň sa začali báť o svoj život, lebo niektorí cestujúci sa na nich začali veľmi škaredo pozerať, ale napokon boli happy, že sa živí a zdraví vracajú do civilizácie. Lara si sadla k chalanovi a vyzvedala, či tam niekde majú aspoň mobil - keď sa dozvedela, že on sám používa najlepší a najnovší GPS systém, zvýskla od radosti.
Keď pristáli, Lara aj s deckami okamžite zamierila do domu chalanových rodičov, ktorí boli práve v práci, a začala vyhľadávať bandu. Keď ju našla (práve prirazili k akémusi ostrovu, odkiaľ si už asi dymovými signálmi privolávajú pomoc, alebo čo), cez Google si zistila, že ich sídlo je v Káhire. (Takže si to s najväčšou pravdepodobnosťou namieria tam, nie?) Lara vzdala hold internetu a poslala Winstonovi SMS: "Milý Winston, všetko je v najlepšom poriadku, len OKAMŽITE dôjdi do Cornwallu, vyhoď všetkých zlodejov a robotníkov, čo sa ulievajú pri dome (ten ešte nebol dostavaný), my potom vyrážame do Káhiry!!!" (Zmätené úvahy sluhu, prečo sa chcú z Havajských ostrovov dostať do Anglicka a odtiaľ do Egypta, teraz Laru netrápili.)
"Decká, zajtra sa súkromným lietadlom vraciame do Cornwallu, keďže dom v Surrey sa ešte stále suší, teda pokiaľ si Winston nezaobstaral obrovský fén na vlasy. Potrebujem sa poriadne vystrojiť, pripraviť sa, vás navliecť aspoň do dvanástich vrstiev nepriestrelných viest a ideme do akcie! Je to ich začiatok konca!"
"To sme už počuli, nebuď taká melodramatická, Lara," zahundrala Sarah, za čo si vyslúžila pohľad typu - keby pohľady vedeli sadiť kvety, z teba sa stane botanická záhrada so stovkami druhov. Teda tak nejako.

Kapitola 8: Únos!

12. července 2008 v 21:30 | Sonia

Spúšťali sa po strmom svahu a zachytávali sa malých kríkov, ktoré rástli takmer v pravých uhloch. Lara nenápadne skontrolovala, či má v batohu náboje a krabičku mentolových cukríkov. Keď oba predmety našla, cítila sa byť dokonale pripravená na blížiacu sa konfrontáciu.
Kráčali po vyprahnutej zemi - aj keď neďaleko sa trblietal malý vodopád, končiaci v jednom z mnohých jazierok. Napriek tomu slnko poriadne spaľovalo túto zem a v údolí nebola skoro žiadna šťavnatá vegetácia.
"Načo k nim vôbec ideme?" pýtala sa Sarah. "Kúpiš nám tie pekné dýky?"
Lara potriasla hlavou, no v duchu sa pozastavila nad tým, ako mohlo dievča uhádnuť jej tajný plán. Je síce pravda, že mala pri sebe iba päť euro, ale spoliehala sa na svoj prirodzený talent presviedčať ľudí aj proti ich vôli, rozumnú dávku vyhrážania sa a na svoje deviatky.
Prebrodili sa cez jazierko a zastali pred nehybnými mužmi.
"Dobrý deň." Bolo ticho.
"Pochválen buď Joachim Karel!" Nič, tak Lara skúšala ďalej:
"Salam alejkum."
"Alejkum salam," jeden z mužov konečne ožil a poklonil sa smerom k archeologičke. "Smiem byť úprimný?"
Keď Lara zmätene prikývla, vyhlásil: "Do tohto podnebia sa nehodia vaše vysoké topánky. Smrdia vám nohy."
Lara okamžite zabudla na svoj úmysel kúpiť od nich niekoľko dýk a podráždene odsekla: "Vy by ste sa mali pokúsiť o okúpanie sa - aspoň raz v živote," povedala štipľavo a ruky jej zablúdili k puzdrám.
"Madam, to predsa nebude až také zlé," ozval sa muž. "Neprišli sme sa sem urážať... iba sa na niečom dohodnúť."
"Hej?"
"Áno. Sadnite si, prosím, sem do tieňa."
Lara sa usadila na kameň, no hneď vyskočila, lebo bol obrastený malými kaktusmi. A to bolo jej šťastie, lebo za kameňom číhal ďalší muž, ktorý sa vymrštil, aby ju zozadu omráčil. Keďže nenarazil na Laru, prepadol dopredu a celým telom sa nabodol na kaktusy. Všetci prítomní skoro prišli o ušné bubienky a museli ho odtiaľ rýchlo zhodiť. Jeden z mužov si potom čupol a začal z neho vyťahovať bodliaky.
Maník začal čosi hustiť do Lary, ktorá bola už celkom znavená slnkom, tak sa ani nestarala o nevydarený atentát. Decká sa onedlho riadne nudili - Andrew teda začal liezť na strom, ale o chvíľu odtiaľ musel urýchlene zoskočiť, lebo ho napadol zúrivý obyvateľ hniezda, v ktorom sa chlapec usalašil. Sarah trhala kvetiny a uvila z nich veniec, ktorý nenápadne omotala okolo konca Larinho vrkoča. Všetci sa skrátka potulovali naokolo, iba Taiko sa tu chcela poobzerať, tak zamierila medzi skalné hríby, ktoré neďaleko vytvárali celý kamenný les.
Konečne som unikla z tej páľavy, pomyslela si a pomaly klesla na peň stromu. Vtom pocítila, že... má hrozný hlad! Zdvihla sa a keď sa otočila, priamo za ňou stáli traja z tých tajomných mužov a pokúšali sa vylúdiť vľúdne úsmevy. Veľmi im to nešlo, ale opatrnosť Taiko poľavila pri pohľade na ružové pelendreky, ktoré držali v rukách.
"Diky," dva si váhavo vzala, no keď ich začala prežúvať, dvaja muži ju prudko chytili za ruky a tretí vybral z vrecka fotku jej fyzikárky. (Taiko sa neskôr dozvedela, že sa k nej dostal veľmi jednoducho - jej profesorka bola jeho manželkou! A aj napriek tomu, že dievčinu uniesol, veľmi ho potom ľutovala.) Taiko prevrátila oči a bez najmenšieho zvuku omdlela.
"Sme dohodnutí, madam?" vodca skupiny mužov jej galantne pobozkal ruku, no potom pokrčil nosom, lebo Larine ruky boli poriadne zaprášené.
"Mhhm," Lara, ktorá bola totálne mimo a už ani nevedela, ako sa volá, neurčito prikývla a položila si ruku na čelo. Potom zvolala svoj malý kŕdlik a unavene sa začali škriabať naspäť, k ostatným cestujúcim na pláži. Mala dojem, že ani boj so zlatým drakom nebol tak hrozne vyčerpávajúci ako reči toho muža. Preto si nevšimla, že ju už nenasleduje šesť tínedžerov, ale iba päť, a nevidela, že chlapi rýchlo bežali k trochu vzdialenejšej časti zrázu a tiež šplhali nahor - aj s nehybným telom v náručí jedného z nich.
"Ideme dobre?" decká neboli oveľa čerstvejšie ako Lara a samy by boli schopné parádne zablúdiť.
"Of course!" Lara už bola opäť skoro fit, keďže pri ceste k zrázu sa potkla a po hlave dopadla do jazierka. Osviežilo ju to, a tak sa teraz spamätala, zháčila sa a prudko zastala.
"Kde sme nechali Taiko?" rýchlo sa otáčala okolo svojej osi a znovu prerátala svojich zverencov. "Išla s nami?"
"Hej, ale nie som si istý, či sa s nami aj vracala!"
"A sakra!" Lara sa zvrtla a vyrazila naspäť. "Ostaňte tu, jasné?"
Dobehla ku kraju svahu a skoro sa skotúľala dole. Dostala sa k miestu, kde do nej hustil vodca a všimla si, že tu neostalo po chlapoch ani stopy, takisto ani po Taiko. Lara zahrešila ako kočiš, potom za to sama seba napomenula a udelila si trest - dvadsať klikov. Keď sa potrestala, spotená vyskočila a prešprintovala späť na lúku, kde bol našťastie aspoň zvyšok skupiny.
"Zatiaľ sa musíme dostať na pláž, potom... hm, potom si dáme Deli."
"Snickers by sa nenašlo?" zisťovala s nádejou Simona.
"A müsli tyčinka?"
"Ticho, decká, a začnite konečne bežať správnym smerom!" Lara zavrátila kŕdeľ ako pastiersky pes, aby sa nevracali ku zrázu, a za rekordný čas sa konečne vrátili na pláž, aby videli, ako veľké lietadlo - ich záchrana - roluje po piesku a rýchlo sa od neho odliepa.
"No nazdar," hlesla Lara beznádejne. "Taiko i my všetci sme v riadnej kaši."

Kapitola 7: Výlet (II. - Na ostrove)

3. července 2008 v 13:11 | Sonia

"Vážení cestujúci," ozval sa zrazu hlas pilota, "prosím vás, aby ste po tomto vyhlásení zachovali pokoj a nespanikárili." Z reproduktora sa zrazu niesol zastretý hlas druhého pilota: "Jack, zvýšili nám dane?! Alebo si ma podviedol s mojou manželkou a chceš mi to povedať a bojíš sa, že na teba zaútočím a lietadlo nebude pod kontrolou..."
"Ehm, prepáčte za toto malé vyrušenie," ozval sa opäť prvý pilot, a dokonca aj na jeho hlase sa dalo poznať, že sa červená. "Drž klapačku, Mike, lebo ti ju zalepím páskou. Takže, kde som to skončil..." medzitým boli všetci cestujúci postihnutí silným záchvatom smiechu, "...čiže, chcel som povedať, že sme dostali hlásenie, že na palube našej šalupy... nášho lietadla je bomba. Prosíme vás, aby ste prestali stopovať iné, bezpečnejšie lietadlá a ostali na palube nášho. Práve dávajú večerníček! Koniec hlásenia."
"Zaraď sa späť do radu, Jackie," zamumlal druhý pilot, a kým Jack vypol mikrofón, bolo počuť zvuk facky.
"Mami, kde mám medvedíka, vieš, toho ružové..." ale kým stihla vydesená Alica dopovedať, opäť sa ozval hlas z reproduktora.
"Ehm. Ehm, mhm. Teda, chcel som vám ešte povedať, že z tohto závažného dôvodu budeme musieť núdzovo pristáť. Ďakujem za slovo."
Každý vyzrel automaticky z okienka, a keď si všetci uvedomili, že pod nimi je iba oceán, lietadlom sa rozľahol taký silný výkrik, že dve okienka popraskali.
Neskôr
"Nevravel som vám, že tento malý ostrovček som videl už vtedy, keď som ešte nevedel, že na palube máme bombu?" pýtal sa vzrušene Jack.
"No to ste teda nevraveli!" zahučala naňho jedna babka, až jej vyletela z úst protéza a zapadla do akejsi perlorodky. Kým sa ju snažila s pomocou jedného mladíka otvoriť a vyslobodiť si zuby, ostatní sa hádali ďalej.
"Prosím vás, ako sa teraz odtiaľto dostaneme, ak lietadlo naozaj vybuchne? Videli ste LOST, pane?!" budúca mladá mamička si zúfalo objímala brucho a vydesene hľadela na prvého pilota. "Nechcem porodiť v džungli ako Claire!"
"Madam, prosím vás, upokojte sa! Nič také sa nestane! O chvíľu prehľadáme s Mikom lietadlo - kde zas ten chalan je, aha, tam práve lezie na kokosovú palmu - a uvidíte, že to bol iba planý poplach!" Jack sa na ženu vľúdne usmial a znepokojene sledoval Mika, ktorý práve padol z palmy. Znovu sa usmial a rýchlo sa vydal smerom k pieskovej dune, odkiaľ trčali Mikove plátenné tenisky a nehýbali sa. Jack sa zhrozil pri predstave, že jeho spolupilot umrel a záchrana štyridsiatich ľudí je iba na ňom. Našťastie, keď ho vytiahol z duny a poriadne preplieskal, Mike otvoril oko a ešte mierne zmätene si vypýtal "ďalšiu lyžičku detskej výživy, ale aj s Brumíkom, lebo bude zle."
"Hej, prebuď sa, to som ja," vzdychol Jack. "Brumík ostal v lietadle, keby dačo," a povzbudivo potľapkal Mika po pleci, aj keď cítil veľkú neistotu.
"Lara, myslíš, že je tam naozaj bomba?" decká mali riadne nervy z celého tohto dobrodružstva, ale prítomnosť ich hrdinky ich upokojovala (i keď len trochu, lebo zistili, že si zabudla doma headset, a tak nemôže oboznámiť Winstona so situáciou).
"Neviem," vzdychla a túžobne sa zahľadela na veľký stroj, ktorý sa ešte vždy nechystal vybuchnúť. Ani ona sa tu necítila dobre, a keďže takisto ako väčšina cestujúcich videla seriál LOST... ľutovala, že sa asi nestihnú vrátiť do začiatku večernej premiéry 4. série. No, beztak bol televízor zoskratovaný, ale možno mohla zaskočiť k najbližšiemu susedovi - Gundersonovi - a pozrieť si to spolu s ním.
"Takže čo, ľudia? Nemyslíte si, že je tu úžasné prostredie na to, aby sme pokračovali vo výcviku?" nadšenie Taiko ale nik nezdieľal, tak iba pokrčila plecami a vydala sa na prieskum do džungle. Keď už vošla medzi stromy, Lara sa prebudila zo stavu miernej hypnózy a rozbehla sa za ňou, dávajúc znamenie ostatným, aby sa vydali za ňou. Neurčito tušila, že v džungli, ktorá vyžarovala nepriateľstvo, by sa nemuselo Taiko stať nič dobré.
"Mám zimomriavky po celom tele," zašepkala Kate a opatrne prekračovala poskrúcané korene vysokých stromov, ktoré prepúšťali tak málo svetla, že Lara musela použiť svetlicu. Ku skupinke sa pridala aj mladá Japonka, takže vchod do podzemia objavili všetci naraz.
"Ach, nie! Viete, ako to bolo v LOST!" zhíkol Andrew. "Ja teda nebudem stláčať po zvyšok života gombík v nejakom podzemnom laboratóriu! Poďme preč!" zvrtol sa a rázne zamieril niekam doľava. Ostatní si vymenili pohľady, no každý si myslel, že Andrewova rada nebude až taká zlá. Pobrali sa za ním.
Po niekoľkých minútach, no mohla to byť aj polhodina - všetci, dokonca aj Lara, stratili zmysel pre čas - sa dostali na malú čistinu. Unavene padli do hustej trávy a premýšľali - niektorí o nesmrteľnosti chrústa, dakto o šťavnatých hranolkách a Lara uvažovala, prečo ešte SAKRA neodleteli, keď v tom lietadle sa očividne žiadna bomba nenachádza? To by už predsa muselo dávno vybuchnúť! Alebo by ho mala osobne preskúmať a dokázať všetkým, že...
Pri týchto úvahách jej postupne oťažievali viečka, až napokon zaspala.
"Lara," šepol niekto a zaryl jej nechty do pleca. To bude Sarah, myslela si. Tá má také nechty, že keď chce písať, musí držať pero až na samom konci.
"Lara!" hlas sa začal triasť, tak sa donútila otvoriť oči a ihneď jej do nich ako šípy vrazili ostré slnečné lúče. "Preboha, ja budem na uhoľ," zastonala a rýchlo sa prevrátila na bok. Cítila, ako sa jej tričko lepí na telo, a keď si uvedomila, že dezodorant si určite zabudla doma, desne sa zahanbila. "No čo sa teda deje?" spýtala sa Sarah.
"Niečo sme našli," odvetila vzrušene dievčina a ukázala medzi stromy. "Tomu neuveríš."
"Kino? Sprchy? Lidl?" Lara bola ešte z dlhého spánku na slnku mimo, ale všimla si, že vysoká tráva jej robila trochu tieň, takže pokožku má len trochu - ostrooranžovú, ale tak vyzerali všetci, ktorí okolo nej teraz stáli, takže jej už bolo lepšie. "Hm?"
"Nie, poď sa predsa pozrieť!" Simona ju potiahla za rukáv (no a čo, že Lara mala na sebe tričko bez rukávov?) a vydali sa medzi stromy. Onedlho vyšli na vrchol strmého zrázu, odkiaľ sa im naskytol nádherný výhľad na zahmlené údolie - až tak zahmlené, že vlastne skoro nič nevideli, ale nevadí. Lara si hneď nostalgicky spomenula na Stratené údolie, kde hľadala ozubené kolieska do veľkých presýpacích slnečných hodín, ktoré strážila tá tučná jašterica. Neustále sa napichávala na svoje ihlice na pletenie, ktoré nechávala porozhadzované na štyroch miestach údolia... Lara sa čudovala, prečo si tam nespraví poriadok, ale už asi aj tej jašterici to napokon tak liezlo na nervy, že si začala otrieskavať hlavu o chrám, čo tam stál...
"Pozrite, hmla sa už rozplýva," zaradovala sa Alica a zaclonila si rukou oči. "Čo je to tam dole, pri jazierku - no predsa pri tom ôsmom zľava," dodala, keď videla nechápavé pohľady ostatných. Lara vybrala ďalekohľad a zaostrila ho na niekoľko tmavých bodov v údolí. Nato zbledla, no zároveň jej rysy tváre stvrdli, a potom vyhlásila: "Máme návštevu."
"Ako to myslíš - návštevu?" nechápal Andrew a požičal si ďalekohľad. V ňom videl mužov v tmavých plášťoch, ktorí, aj keď ich skupinku nemohli zbadať, lebo im do chrbtov svietilo slnko, upierali pohľad priamo na Laru a jej chránencov. Dýky, ktoré sa im leskli za pásom a zlovestné úsmevy neveštili nič dobré, a keď sa Andrew pozrel na Laru, videl (okrem toho, že sa práve pošpárala v nose) rovnaký úsmev aj na jej tvári. Tento výlet ešte bude veselý.

Kapitola 6: Výlet (I. - Cieľ)

23. června 2008 v 21:32 | Sonia

"Deti, pôjdeme na prechádzku," vyhlásila raz poobede Lara, keď všetci sedeli po dobrom obede - výživnom špenáte a trošku tvrdom chlebe - na balkóne, ktorý Lara ešte vždy mylne pokladala za veľkú terasu, a Winston nemal to srdce povedať jej, že v skutočnosti je to predsa len malý balkónik s rozlohou meter krát 10 centimetrov.
"Kto mi skočí do tamtoho bazénika s vodou po kolená a donesie mi odtiaľ Winstonove oko, čo sa tam leskne, nezíska síce okrem pocitu dobre vykonanej práce vôbec nič, ale aj to je pri záchrane sveta desne dôležité - to, a ešte sebarealizácia."
"Mhhhhm???" decká očividne nič nechápali (opäť), tak Lara len rezignovane zažmúrila oči a čakala na toho odvážlivca, čo tam už konečne skočí. Napokon sa Simona postavila jednou nohou na zábradlie, zavrela oči a prekročila ho...
"SIMONEEE!..." Krach! Všetci na balkóniku zhíkli, takže ich úbohé hlasivky skoro rupli, keďže museli pretrpieť ešte aj predchádzajúci výkrik. Ich hrdlám ale nebolo nič oproti Simone, ktorá so zavretými očami zletela rovno na Winstona, ktorý si práve išiel nadšene vyloviť očko. Sluha sa prekvapujúco rýchlo vynoril spod jej tela, nežne ho dvihol a... z celej sily hodil rovno do vody!
"WINSTOOON?!..." Ten ale očividne dobre vedel, čo robí, lebo vzápätí sa dievča prebralo z nie práve najhlbšieho bezvedomia a vynorilo sa. Winston zdesene sledoval, kam mieri jej vražedný pohľad - a keď si uvedomil, že na neho, zvrtol sa a vyrazil smerom k domu. Simona sa vyšvihla na breh a uháňala za ním! Zvyšok osadenstva na balkóne sa na seba s nadšením pozrel, všetci ukážkovo vyskákali do bazéna a bežali za nimi.
Deti, deti, premýšľala Lara, kým vbehli do domu a zmätene zastali v hale. Tí dvaja tu museli byť, súdiac podľa vykopnutých dvier - ale vládlo tu také ticho, že bolo počuť znášanie sa prachu na nábytok.
"Haló?" skúsili - márne. Opatrne začali skúmať dom. V kuchyni ostali taniere s pripálenými vajíčkami od raňajok (zase varila Lara), v jedálni bolo pár črepín, ktoré už medzitým zapadali prachom a v telocvični či v miestnosti s bazénom nikde nikoho...
Vyšli na poschodie, a práve keď mierili do Larinej izby, z podkrovia sa ozval ohlušujúci hrmot.
"Nahor!" zvolala Lara a šľahla do vypínača pri dverách vedúcich hore - lenže ako na potvoru sa práve teraz zasekol! Lara doň znovu tresla z celej sily, no akurát si zlomila zápästie.
"Vydržte, idem po nejaké tie nástroje," zoskočila do haly a z kuchynskej skrinky priniesla obrovské kladivo na rozbíjanie vlašských orechov. Nadvihla ho nad hlavu a poriadne ním udrela po vypínači.
KRACH! Ozval sa ohromný výbuch a v celej Veľkej Británií v tej chvíli vypadla elektrina.
"Sa... sakra..." šepla Lara a očervenela po končeky vlasov. Potom sa ale bleskurýchlo zvrtla, opäť zoskočila do haly a kladivo hodila do mrazničky. Keď prvý novinár otvoril vchodové dvere, Lara, už navoňavkovaná a s vyčesanými vlasmi, bola plne pripravená znášať dôsledky svojho činu - teda všetko zapierať ako v slovenskom parlamente. "Áno?" usmiala sa a koketne žmurkla. "Stalo sa niečo?"
Decká na schodoch skoro stratili vedomie, buď od zadržiavaného smiechu, alebo od úžasu, ale novinári si ich nevšímali a všetky mikrofóny namierili na Laru.
Fíha, budem v BBC, premýšľala a ľutovala, že si nestihla naniesť ten blýskavý rúž, ktorý jej Winston kúpil, keď sa na oslave jej narodenín trochu opil a potom ho išiel doniesť z Tesca. Očividne si myslel, že Lara je jeho manželka!
"Čo nám k tomuto môžete povedať?"
"Uniesli vás mimozemšťania a nahovorili vás, aby ste zoskratovali celú krajinu?"
"Bol to dlhodobo plánovaný čin, alebo..."
"Vyjadrite sa!"
"Klíííídek," Lara šarmantne zastavila pokynom ruky príval otázok a naklonila sa k mase novinárov bližšie.
"Ja sa v tom úplne nevinne. Celé to spôsobil... SPÁČ!"
"Ten?!" zhíkli všetci. "Ten slávny módny návrhár, ktorý navrhol aj nový dizajn postieľok pre deti? Čo potom boli v tvare nádoby!"
"Áno, ten," prikývla spokojne Lara a sledovala, ako sa všetci obrátili a vyhrnuli sa z vily, aby išli vyspovedať Spáča, ktorý práve nič netušiac spal.
"Takto sa to robí, detičky, zapamätajte si to, keď od vás prídu vymáhať zabudnuté daňové priznanie! Vždy za všetko môže Spáč alebo Boaz. Nech idú k nim."
V tej chvíli vošli do domu Simona s Winstonom - no dobre, ten nevošiel, ale bol ťahaný za nohu a ponížene dievčinu prosil:
"Simone, prosím, ak mi vrátiš podnos, už v živote ťa nikam nehodím."
"Sklapni," zavrčala a víťazoslávne sa poobzerala. "Máš, čo si si zaslúžil."
"Vysvetli nám, čo to má znamenať," prerušila ju Lara a ruka jej na chvíľku zablúdila k pištoli. Potom si to uvedomila a radšej siahla do batoha pre žuvačku.
"No čo," Simona mykla plecami, "proste som mu to oplatila a vyšmarila som jeho podnos z okna. Zapadol kamsi za múr."
"ČOŽE si urobila?! Hneď ho bež nájsť! Švihom! Ten (Winston) keď bude 24 hodín bez svojho podnosu, začne mať také abstinenčné príznaky, že človek, čo štyridsať rokov fajčil osem škatuliek denne a zrazu je týždeň bez cigarety, je proti nemu nič! Chápeš?" Lara bola blízko nervového šoku. Simone to pochopila a skrúšene sa vypotácala zo sídla. Medzitým bol zvyšok tínedžerov polomŕtvy od smiechu. Tak prebehlo predpoludnie.
Popoludní vydala Lara rozkaz, aby sa začali baliť na krátky turistický pochod, ktorý absolvujú zajtra ráno. Potom sa zavrela s Winstonom do mrazničky, aby prediskutovali trasu. Keď zišli decká do kuchyne s malými batohmi, kde mali fľaše, malé škatuľky na desiatu, pár turistických pomôcok a karty či tenisové loptičky, Lara slávnostne ohlásila cieľ výletu:
"Ide iba o niekoľkodenný výletík. (Znepokojené pohľady.) Neviem, či VÁM budú tie batôžky stačiť, ale keď si myslíte, že už ste na mojej úrovni, tak OK. (Nastalo bojazlivé šepkanie si medzi sebou.) Možno budete potrebovať nejaké mikiny na tie tričká... (Deckám začal chýbať kyslík.) Takže, cieľ je jasný: ARKTÍDA!"
"Myslíš, že žijú?" spýtala sa Lara s nepríjemným pocitom, keď spolu s Winstonom niesli všetkých tínedžerov na ležadlá v podkroví, kde by nevysvetliteľné bezvedomie detí mohla prekonať voda z akvária. Keď ich tam dovláčili, Winston chcel ušetriť čas, ktorý by stratili polievaním všetkých hláv malými dúškami vody, tak bezmyšlienkovite otvoril jednu stenu akvária.
"Koľko sa platí za vytopený dom, môj milý?" spýtala sa nazúrená Lara, keď všetci sedeli na trávniku pred vilou, a decká vrhali neisté pohľady na sluhov podnos, ktorý ležal roztrieštený pri bráne. Hodila ho tam Lara.
"To... sa... vyutiera," zahabkal a premýšľal, kde je najbližší protiatómový kryt. Keď si ale spomenul, že Lara žiadnu atómovú bombu nemá, na chvíľku si vydýchol - až do chvíle, kým sa mu pred očami nevynorila tá bazuka, ktorá visela nad Larinou posteľou. Pozrel na archeologičku a videl, že ona si na ňu spomenula tiež.
"DRŽTE ju!" zajačal a kým decká nerozhodne chytili Laru za ruky, rozbehol sa k domu, pevne rozhodnutý zmocniť sa raketometu skôr než Lara. Otvoril dvere a...
Večer, v lietadle smerujúcom na Havajské ostrovy
Decká si síce neboli isté správnosťou jej konania, ale keď si Lara spomenula na sluhu, ktorý práve teraz so špongiou a utierkou čistil múr okolo jej panstva, aby potom s fénom sušil trávnik a vysušil všetko v dome na slniečku, blažene sa usmiala. Čo na tom, že majú iba to, v čom sú oblečení plus ich malé batôžky aj s tým jej? Čo na tom, že si nevie spomenúť, či v tom batohu je kreditka alebo nie? A čo na tom, že musela pozmeniť plány? Pomsta je sladká, a aj keď sa k nim neskôr Winston pridá, teraz bude za svoj omyl pykať. Síce Lara nemala pomstychtivú dušu a málokedy ju niečo vytočilo - teraz jej tá dovolenka na Havaji prospeje aj s myšlienkami na mokrého sluhu.
A ako bola priam v extáze - tak sa jej uľavilo, že vypadla zo Surrey - nevšimla si dvojicu mužov, ktorí nastupovali zároveň s nimi - taktiež na poslednú chvíľu - a po celú cestu nespustili z nej a jej malého sprievodu tmavé, vyhýbavé oči, z ktorých by pozorná archeologička nevyčítala nič dobré.

Kapitola 5: Plán

11. června 2008 v 21:09 | Sonia

"Čo myslíte, že budeme dnes robiť?" spýtala sa Kate ostatných, keď prechádzali cez halu do kuchyne.
"Ako poznám Laru, všetko a naraz!" vyhlásil Andrew a odložil veľký uterák na stolík. Dnes ráno nepadala rosa a všetci boli výnimočne suchí, takže sa nemuseli utierať.
"Potom ti niečo poviem," zašepkala mu Taiko a zatvárila sa hrozne tajomne. Andrew začal premýšľať, či to bude vyznanie lásky alebo jej názor na výborný Winstonov čaj, ktorý mal iba jednu chybičku - v skutočnosti to bolo kakao.
"Dobré ráno," pozdravil ich sluha a Lara si s potešením všimla, že už nikto naňho nepozerá s výrazom "ten starý vysušený otrava". Asi boli vďační za teplé kakao alias Čaj 007 v prestrojení.
"Podľa môjho plánu by sme dnes mali začať cvičiť saltá a stojky," zívla Lara, "ale neviem, či to nemám vynechať. Také jednoduché cviky už snáď zvládnete, nie?" Ticho, ktoré potom nastalo, bolo dosť výrečné. Lara vzdychla a žmurkla na Winstona. Odišiel, a keď sa vrátil, tínedžeri neverili svojim očiam. Mal na sebe ten istý čierny oblek ako predtým, ale ozdobený flitrami a korálkami. Zapol už opravenú stereo súpravu a Home stereo preladil na Venice violins. Postavil sa do haly a ohúrené decká sledovali, ako na pieseň tancuje rýchly balet so saltami a stojkami na hranách schodoch. Svoje vystúpenie zakončil efektným saltom vzad z vrcholu schodov, no akosi sa prerátal a dopadol tvrdo na zem, pričom mu hlasno cvakol umelý chrup Všetci okrem Lary sa k nemu rozbehli a - už trochu vycvičení v liečení zranení - chceli mu pomôcť. Lenže ako ich sluha uvidel, bleskurýchlo vyšprintoval do kuchyne a sám sa zavrel do mrazničky.
"Asi má s vami zlé skúsenosti," poznamenala Lara a povzbudivo sa usmiala na zronenú skupinku.
"A teraz ideme von!"
"Ktovie, či má Lara ten plán iba v hlave alebo ho niekam napísala," šepkali si a závistlivo pozerali na ich učiteľku tanca, je môj seeen... No, teda na (m)učiteľku, ktorá sa dostala cez halu saltami zakončenými mlynským kolesom, a všetkým napadlo, že ak má plán Lara niekde na papieri, mali by ho nájsť a buď ju odhovoriť od všetkých tých potápaní, skokov, šípok a strieľaní, alebo sa na to aspoň poriadne pripraviť. Lebo Lara ich každý deň poriadne prekvapila niečím absolútne desivým, čo im pripadalo horšie než umieranie na kríži. Dokonca dávala i domáce úlohy!
"Andrew, už dúfam vieš rúčkovať poriadne," zašvitorila a ukázala hlavou na rebrík. Chlapec sa vyšvihol na stĺpik a ukážkovo prerúčkoval až nad vodu, kam padol ako vrece zemiakov, no na štýle zas až tak nezáležalo.
"Dobre! Simone, koľko vydržíš pod vodou?"
Simona skočila do bazénika, ponorila sa a Lara začala merať na stopkách čas. Okolo minúty tam dievča vydržalo, potom sa mierne modré prudko vynorilo a nadýchlo sa (to dá rozum, že?). Archeologička na ňu spokojne žmurkla a povedala si, že onedlho sa dostanú do Cornwallu v dobrom stave. Teda len v tom prípade, ak s nimi začne trénovať streľbu až vo svojom druhom dome! Inak by si ich domov doviezla akurát tak po kúskoch, do tašky hlavu, sem do batoha ruku a... kam som, sakra, napchala to oko?!
"OK, milí moji, začíname s cvikom dňa - saltá dozadu a vbok! Už to niekto z vás ovláda? Vidím, že nie, tak sledujte!" Lara predviedla to isté čo v hale, potom preskákala okolo bazénika a napokon sa saltom vyšvihla na nízky múrik, ktorý oddeľoval malý sad. "Kto začne?"
Prihlásila sa Taiko, lebo Lara by z nich beztak niekoho vylosovala a pokúsila sa spraviť salto dozadu.
"Taiko, to robíš mostík!"
"Neublížila si si?"
"Pozor na chrbát!"
"Ticho!" zajačala Taiko a statočne pokračovala v robení mostíkov, ktoré sa tvárili ako saltá. "Neboj, Lara, nič sa mi nestane," usmiala sa - trochu útrpne a premostíkovala sa za roh. Lara pokrčila plecami a sledovala Sarah, ktorá vedela aspoň mlynské kolá a veselo sa točila okolo Lary. Tá ju nechala, lebo dievča malo aspoň základy a išla pomôcť ostatným, ktorí iba bezradne stáli.
Lara sa ich snažila povzbudiť: "Kate, predstav si, že pod sebou máš jemné periny ako hodváb (Kate zúfalo pozrela na betónový chodník), potom, že máš dve krídla anjela (opäť si zúfalo pozrela na chudé ruky), a napokon, že ti práve ide o život a saltom vzad sa zachrániš - teda, ak za tebou nie je láva, ale dá sa preto vypestovať cit, pokiaľ ho nemáš, ako ja (Kate si po tretí raz zdesene obzrela okolie, aby sa uistila, že za ňou nepreteká lávová rieka). A nevyzeraj tak beznádejne," Lara neúprosne ukončila svoje dobre mienené rady a išla povzbudiť Andrewa, ktorý vyzeral ako zmoknuté kura. Žeby to bolo preto, že pri svojom pokuse o salto doboku rachol do vody?! Archeologička sa pred neho postavila a ukázala mu krásny skok, ktorý on síce napodobnil, ale pristál na Alicinej hlave. Lara videla, že sa bude musieť obrniť trpezlivosťou.
O nejaký čas jej Winston priniesol čaj a udivene sledoval Taiko robiacu mostíky, Alicu, ktorá už po dvadsiaty raz skončila na kolenách, alebo Simonu, ktorá si práve skoro rozbila hlavu.
"Učím ich saltá," vysvetlila Lara unavene.
"Ide im to," snažil sa sluha, aby ju trochu povzbudil, ale keď Sarah padla na chrbát a zajačala, rýchlo sa odpratal z cesty, aby ho Lara neprizabila za neúprimnosť.
Napokon nastal opäť večer a všetci padli ako mŕtvoly do spacákov, pričom ich obväzy na najrôznejších častiach tela svietili v tme lepšie než Mesiac. Lara si ale v izbe pomyslela, že keď to všetci prežili, niečo by z nich mohlo byť. Zatiaľ v hustej tme, za bránami panstva, kula trojica zamaskovaných mužov svoje vlastné plány...
Ráno
Po raňajkách Lara rozhodla, že nasledujúci týždeň budú trénovať iba saltá, čo ich aj potešilo, lebo aspoň nemusia robiť niečo ešte desnejšie, no zároveň boli na seba trochu naštvaní za svoju neschopnosť. Preto sa dnes snažili najlepšie, ako vedeli. Po týždni s nimi mohla byť Lara naozaj spokojná a pustila sa do ďalšej položky plánu, ktorú už ale nestihla dokončiť...

Kapitola 4: Začiatky sú vždy ťažké (2 tony)

8. června 2008 v 13:52 | Sonia
Lara sa žiarivo usmiala na úbohých mučeníkov, zdesene sa krčiacich na tráve... ehm, teda na skupinu deciek plnú života, ktoré sa sebavedome obzerali a očakávali rozkazy od svojej najvyššej veliteľky.
"Tak sa pustíme do toho, čo vy na to? Začneme od takej trápnosti, ako je dvesto klikov za minútu."
"Pohoda," vyjachtali a pustili sa do toho.
Po pol hodine Lara unavene zarazila ich námahu a počúvala výsledky, čo na seba pokrikovali.
"Osemdesiat!"
"To si macher, ja mám len tridsaťosem!"
"Úbožiaci, nemáte na mojich stopäť!"
"Dobre, vidím, že ste akosi vyšli z cviku, podľa údajov by ste mali byť aspoň trošku zdatní! Odmena pre Kate, ktorá mala 109 klikov, je pomáhanie Winstonovi s prípravou čaju. Trest pre Sarah, ktorá hneď na začiatku zaspala, bude obiehanie okolo toho tretieho kríčku vpravo, až kým sa my ostatní nevrátime z opičej dráhy."
Začiatky sú veru ťažké...
"Niektorí z vás už mali s dráhou tú česť, teraz sa zoznámite podrobnejšie," povedala Lara s výrazom moderátora veľkej šou a ukázala na spomínaný mučiaci prostriedok pre tínedžera, ktorý ešte nedávno musel akurát obehnúť so psom dom. "Ste pripravení?"
"My vždy," ozvali sa celkom nadšene a ako prvá vystúpila na dráhu Simona. Preskočila tie nízke krabice, vyliezla na vyššie a premýšľala, ako preskočiť na ďalšiu bez toho, aby si polámala väzy.
"Hlavne sa nesmieš báť," povzbudila ju Lara a názorne preskočila na druhú stranu, letiac s jednou rukou a nohou natiahnutou, druhé skrčené. Zachytila sa oboma rukami a vyliezla hore. "Jednoduché, čo povieš?" usmiala sa.
Simona neisto ustúpila dozadu, rozbehla sa a skočila. Vydarene natiahla ruky a zachytila sa, len ten bolestný ston sa Lare akosi nepáčil. "Čo sa stalo?"
"Môj nos!" zavylo dievča a škriabalo sa hore. Lara mu pomohla a obzrela jej nos - bol iba trochu opuchnutý a červený, to sa raz stalo aj Lare, nič vážne! Pre každý prípad po ňom poriadne tresla, aby ho vrátila do pôvodnej podoby. Nato Simona odpadla na zem a masírovala si nos pieskom. "Choď radšej za Winstonom, Simone (anglická podoba jej mena, ktorou ju Lara oslovovala) a nechaj si to ošetriť," odporúčala a obrátila sa k (mierne zhrozenej) skupinke.
Andrew pochodil podobne ako Simona, len nos nemal opuchnutý, preto Lara vynechala "uzdravovaciu" metódu a pokračovali až vodorovnému rebríku určenému na rúčkovanie. Chlapec váhavo vyskočil hore a nohy si zahákol o okraje rebríka.
"ZLE!" vykríkla jeho cvičiteľka a opäť mu názorne predviedla správny postup. Lenže Andrew mal trochu slabšie ruky a pri konci zletel dolu. "Teraz pôjdeš do telocvične v dome a za domácu úlohu si budeš posilňovať ruky s činkami. Keď tu my skončíme, môžeš sem ísť a rúčkovať, predsa len budeš padať do piesku. Len nech je s tebou vždy ešte niekto druhý, OK?"
Andrew prikývol a odišiel.
Napokon vyšli na dráhu Alica s Taiko a úspešne sa dostali takisto k rebríku (Taiko dokonca napodobnila Larin spôsob letu, len si zle odhadla skok a nezachytila sa) a prerúčkovali až na koniec. Voda pre ne nebol problém, no na lanovku sa im nechcelo ísť, aj keď ich Lara prehovárala. Potom si do malého zápisníka poznačila: Opraviť im spôsob rúčkovania, skokov, lezenia, rýchlosť plávania, spúšťanie sa po naklonenej ploche - šmýkanie sa po štyroch nie je prípustné.
Lara sa zamyslela: Aký pohyb im NETREBA opraviť?
Ale veď začiatky sú ťažké, však?
"Toto... táto vec je OBED?!" vyhŕkla Kate a zdesene pozerala na dve malé mrkvičky na tanieri. K tomu bola šálka čistej vody a keby mal niekto ešte moc veľký hlad, dokonca i modrý obrúsok s príchuťou obrúska, ten luxus!
"A čo si čakala?" spýtala sa Lara. "Pri záchrane svetra buď nemáš čo jesť..."
"Svetra?" spýtala sa Sarah, no Lara len kývla rukou a pomyslela si, že je prepracovaná, veď predsa nič moc nerobí. Pokračovala:
"...alebo na to nemáš čas! Tak si zvykaj! A ten čaj, čo ste pripravili s Winstonom, je na večeru, tak ho nevypite teraz, hej?"
"Áno, Vaše veličenstvo Najvyššia trénerka skupiny oslích hláv plnených lenivými kapustnými listami," zahundrala skupinka dohovorené oslovenie pre prípady, keď si mali uvedomiť, kto je tu šéf. Pokorne sa napchali mrkvičkami, zajedli obrúskami a rozptýlili sa niekam do okolia, aby si užili povolenú hodinu oddychu (ktorú mali venovať zlepšovaniu svojich schopností). Lenže čo by ste čakali od dnešnej mládeže? Niekto išiel čítať Larine knihy o archeológii a antických spôsoboch umývania riadu, iný zas meditoval uprostred fontány alebo hrali golf s Winstonovým umelým okom (ktoré mal len pre istotu, lebo pri Lare nikdy neviete, kam vám vletí najbližšie guľka) a prípadne tancovali so sluhom break dance. Tak napríklad teraz sa dialo toto:
Taiko: "Myslíš, že naučím tú krysu z pivnice aportovať?"
Andrew: "Nie, tá sa naučí ledva nosiť noviny či papuče, no na viac nemá."
Taiko: "Ja to skúsim."
A tak mala úbohá archeologička naozaj ťažkú úlohu: niečo z týchto ľudí vyžmýkať, trebárs pot z trička.
O hodinu
"Tak k nohe, trochu si zasúťažíme!" zvolala Lara a vysvetlila podmienky: dvojice si mali vyskúšať na Winstonovi spôsoby liečby, zatiaľ iba obväzovanie ruky. Ktorá dvojica mu neobviaže nohu alebo obväz bude aj držať, vyhráva cenu - nácvik spúšťania sa po šikmine!!! Je jasné, že všetci chceli dychtivo vyhrať, preto im výhru Lara neprezradila, aby pri rivalite sluhu rovno nezabalili ako múmiu.
Lara rozdelila malé lekárničky a začala stopovať prvej dvojici Andrew-Kate čas.
"Čo z tohto všetkého je obväz?" spýtala sa Kate chlapca a vybrala zásobný toaletný papier. Lara v duchu zastonala, no trpezlivo sledovala, ako mu obväzujú ľavé zápästie. Po desiatich minútach, keď hrdo skončili, im oznámila, že zabudli použiť liečivú mastičku od afrického šamana z Ghany.
Druhá dvojica Sarah-Simona skoro uťali Winstonovi ruku, keď mu zatiahli obväz, preto získali dva body (súťažiaci pred nimi len jeden).
Alica a Taiko všetko zvládli približne tak, ako to má byť, preto súťaž vyhrali a mohli si užívať šmýkanie sa, až kým pri tom stáli (nie ležali či čupeli) a napodobnili Laru dosť verne. Ona sama si všimla, že dievčatá sú šikovnejšie než ostatní a mohlo by z nich niečo byť. Odvtedy si ich všímala viac, no nie dostatočne, ako sa neskôr ukázalo!
Napokon opäť nastal večer a skupinka, umorená a vyšťavená ako citrón z olivovníku v Antarktíde, zaľahla do svojich pohodlných spacákov, ktoré boli vždy ráno vlhké od rosy a všetci si ako na povel pomysleli:
Začiatky sú ťažké ako dvojtonový kváder!
(Úloha pre záujemcov: vypočítajte jeho objem, ak viete, že hustota je rovnaká ako hustota kyslého mlieka, ktoré práve skyslo.)

Kapitola 3: Hľadanie na 100%

5. června 2008 v 21:19 | Sonia
Po raňajkách sa začala prehliadka okolia domu. Lara im ukázala fontánu, garáž s motorkou a opičiu dráhu, len dvierka, za ktorými je dráha pre štvorkolku, neodomkla, lebo si za živý svet nemohla spomenúť, kam len zas dala ten kľúč. Preto nelenila a vymyslela deckám prvú úlohu - nájsť kľúčik. Pri tomto queste - ako aj pri mnohých ďalších, vytvorila dve skupiny, ktoré sa vždy skladali z Andrewa, Sarah a Simony, druhú skupinku tvorila Taiko, Kate a Alica. Lara vybrala stopky a zavelila: "Zapnite oči, otvorte uši, štart!"
Prvá skupina začala hľadať vonku. Najskôr si kľakli a prstami rýchlo prehrabávali ozdobný trávnik pred domom. Potom zamierili do garáže a ponárali sa do vrstiev prachu (Lara si nostalgicky spomenula na tie doby, keď jej sluhu ešte netrápila dna, cukrovka, pokazený umelý chrup, slepé kontaktné šošovky či osteoporóza a mohol zubnou kefkou vyčistiť každý kút), no keď nič nenašli - okrem dvoch vyhladovaných potkanov - zamierili na posledný možný úkryt: opičiu dráhu. A tam to začalo!
Trojica si (na vlastnú škodu) zaumienila, že dráhu musia prejsť, aby určite kľúč našli. Preliezanie po krabiciach by im ešte išlo, ale keď mali preskočiť z jednej na druhú, po dlhej príprave to vzdali, zoskočili na zem a navzájom sa vyložili hore. Toto museli zopakovať ešte raz, lebo im nedošlo, že krabice sú dve a museli by zas skákať.
Tie deti, pomyslela si Lara a začala uvažovať, či si bude musieť na konci výcviku žiadať starobný dôchodok. Asi hej, vzdychla, keď videla, že decká prišli k šikmine, bojazlivo si čupli a pomaličky sa spúšťajú dole do plytkej vody. Aspoň lezenie po pletive im ide, vydýchla si archeologička, no schladil ju pohľad na trojicu, ako kŕčovito rúčkuje po vodorovnom rebríku (s pomocou nôh, zakliesnených o okraje!).
Napokon sa dostali na koniec (ako priveľkú hrozbu vynechali lanovku), no odrazu si uvedomili, že zabudli hľadať kľúč!
"Ja to kašlem!" zastonala Sarah a zvalila sa do trávy. Andrew a Simona s väčším zmyslom pre povinnosť a znovu vydali na dráhu..
Taiko, Kate a Alica zatiaľ najskôr poctivo hľadali, no keď sa dostali do izby s televízorom, na všetko zabudli. Telka bola totiž zapnutá a práve tam išla preslávená mexická telenovela, ktorú nepozerať by bol hriech - aspoň to si myslela každá baba od 5 do 100 rokov, a tak si dievčatá sadli na gauč a prestali dýchať, činnosť srdca sa im znížila na úder za minútu, žmurkli raz za tri minúty a vypadli im priemerne štyri vlasy za osem hodín.
O tri hodiny bolo Lare čudné, že ešte nikto neprišiel s kľúčom, tak pozbierala decká znudene sa povaľujúce na trávniku a vydala sa do domu. Telenovela práve skončila a dievčatá sa vzrušene bavili o tom, že Chuanez pobozkal Margaritu, pritom to vyzeralo, že miluje Juannu, a tak Juanna, keď sa to dozvedela, začala snovať intrigy, no sama bola neverná Pedrovi! Zdesene sa strhli, keď prišla Lara a začali sa ospravedlňovať.
Toto majú byť budúci záchrancovia sveta, veľrýb a tradičnej výroby neapolskej pizze? - pomyslela si znechutene a za trest vyhnala všetkých pred dom a donútila ich robiť drepy, potom klusali na mieste a napokon všetkých nahádzala do bazéna v šatách, aby si zvykali na tvrdý (moc prepečený) chlebíček hrdinu.
"Zabudla som si doma gumenú kačičku," vzdychla Alica.
"Ešte raz to povedz a najbližším lietadlom sa vraciaš domov," upozornila ju Lara.
"Možno sa dá zachrániť svet i s kačičkou," namietlo dievča.
"Možno ťa môžem namiesto toho zastreliť," navrhla Lara.
"Prečo si taká prísna?" zamračila sa Alica. "Nič sme ti nespravili!"
"Pozri, myslíš, že by si na mňa pozerala s takou úctou, aj keby som bola tučná, až rozkysnutá, dychčala pri sedení, na vode sa nadnášala s pomocou môjho tuku a v batohu by som namiesto nábojov mala plyšového medvedíka a sáčok s čipsami?"
Bolo hlboké ticho. "Tak vidíš!"
Winston stojaci za stĺpom súhlasne prikývol a táto akcia sa mu začala trochu pozdávať.

Kapitola 2: Zoznámenie

31. května 2008 v 20:51 | Sonia
Pred veľkou kovovou bránou zastal džíp a zatrúbil. Zároveň z neho vyskákalo päť dievčat a jeden chlapec v rôznom veku a všetkým od úžasu spadli sánky a lyže na cestu. (Úbohé deti akosi pozabudli, že je leto.) Toto nečakali - možno palác alebo panelák, ale niečo medzi tým nie: tento úchvatný dom s úchvatnou záhradou, úchvatnou obyvateľkou a úchvatným sluhom. (Dobre, to posledné je žart, ale Winstonovi ani muk, beztak je to určite starý zošúverený starec s protézou nasadenou naopak.)
Brána sa automaticky otvorila (bez zásahu Lary, čo sa jej veľmi nepáčilo, vďaka tomuto sa jej dostala do domu Bartoliho banda, ale čo už môže človek očakávať od dnešnej techniky?) a všetci vošli do záhrady, čudujúc sa, kde je ich budúca učiteľka.
"Pozrite na toho koňa!" potešila sa šestnásťročná Sarah Stand z Anglicka, ktorá prejavuje veľký záujem o archeológiu a má zmysel pre dobrodružstvo, keďže sa odvážila svojmu hrozne nevrlému dedkovi skryť zuby. Vyštartovala k malej fontáne napravo, v ktorej sa na podstavci vypínal na zadných nohách kôň. Vyliezla na múrik, no vtom sa otvorili vchodové dvere a Lara vyšla von, namierila zbraň na Sarah, ale keď si uvedomila, že je to decko, rýchlo ju zastrčila do puzdra a išla pozdraviť ohúrenú skupinku pri bráne.
"Čaute," kývla im a chcela každému potriasť rukou, no každý sa správal podľa veľkosti svojho obdivu k Lare. Sedemnásťročný Andrew a jeho 15-ročná sestra Kate sa vrhli na zem a čelami utreli zem. Sarah sa od strachu skryla do fontány. 14-ročná Simona Kolářová z Čiech čumela ako na zjavenie, Alica (Austrália) sa poklonila a Japonka Taiko spojila dlane a tiež sa uklonila. Lara sa začervenala a radšej išla vyhodiť šoféra džípu.
"Poďme najskôr do domu," navrhla Lara po zoznámení a začala s prehliadkou. "Toto je hala, pod schodmi je kuchyňa, za nimi telocvičňa a bazén. Tu je Winston, hore sú izby, vy budete spať v stanoch vonku..." zháčila sa. Winston nie je súčasť nábytku, uvedomila si a predstavila im príjemného starého muža vo fraku s motýlikom, ktorý bol od neustáleho upravovania a poťahovania v dvojnásobnej veľkosti. Sluha sa zatváril zdesene, ospravedlnil sa a išiel si z lekárničky zobrať lieky proti infarktovým stavom.
Prehliadka domu prebehla bez nepríjemností, Andrew objavil stereo súpravu a zapol ju - to by ešte bolo OK, ale Lara si v tej chvíli uvedomila, že v poslednom čase je trochu pokazená a pri zapnutí sa spustí naplno.
"Žijete?" spýtala sa neisto, keď ich obrovská vlna piesne Home stereo zmietla na podlahu, spravila účes v štýle "pustil som zapnutý fén do vane" a akosi vyrazila poistky v celej krajine. Zapálila svetlicu a vzdychla, keď videla, že bude musieť zavolať sklára a do Tesca, aby jej doviezli sadu sklenených pohárov.
"Mne to vyrazilo plombu zo zuba!" fňukala Kate, no inak boli všetci celkom v pohode. Dokonca sa už aj obnovil prúd, tak si išli pozrieť rozprávku na dobrú noc. Prehliadka exteriéru sa odložila na zajtra.
"Ešte to neľutujete, slečna?" spýtal sa Winston Lary v noci, keď už decká ležali vonku v spacákoch a Lara sa práve chystala do postele. Usmiala sa. "Toto je moje najlepšie rozhodnutie v histórii." "Nechcem vedieť o tých najhorších," povedal a rýchlo sa odpratal do mrazničky, než ho tam mohla rozzúrená Lara dopraviť sama.

Kapitola 1: Ako "šoknúť" sluhu

29. května 2008 v 20:39 | Sonia
"Čo?" Winston vyvalil od úžasu oči (s ružovými kontaktnými šošovkami) a strieborný podnos s čajom a jemnými maslovými keksami z Tesca pustil na zem. "To nemyslíte vážne."
"Pravdaže to myslím vážne," prikývla Lara a usmiala sa. "Veď to je geniálny nápad, čo povieš?"
"Vážne si sem chcete navláčiť šesť deciek z celého sveta, ktoré vôbec nepoznáte?"
"Pozri, mám štyridsať, pri budúcom dobrodružstve mi môže niečo odhryznúť hlavu, niekto do mňa vystrieľa celý zásobník alebo sa utopím vo vodnom labyrinte. Starnem, Winston," zdôraznila Lara, "a potrebujem náhradníka. Veď čo by svet bez niekoho s poriadne dobrodružným srdcom robil?!"
"Ste mladá ako práve zasadená jahoda," zakvílil sluha a nesmelo dodal: "A ešte je tu Indiana Jones."
"Pche," pohŕdavo odsekla Lara, "ten si nevie nájsť ani spodnú bielizeň v zásuvke."
"James Bond."
"Stratená existencia."
"Spiderman."
"Neschopný," zhodnotila Lara.
"Batman."
"Ten nech si visí dolu hlavou v jaskyni!" vyprskla netrpezlivo. "Dôveruj mi, dobre?"
"OK, slečna," zahundral Winston.
"ČO?!" chudák sluha dnes už druhý raz skoro dostal infarkt. "Vy ste si založili blog, dali tam inzerát a prijímate informácie o tínedžeroch, dievčatách aj chlapcoch? A ak vám rodičia poskytnú nepravdivé informácie, domov im pošlete ČASŤ dieťaťa?"
"To bol žart, Winston," upokojila ho Lara. "Mimochodom, všimol si si vekovú hranicu? Od 14 do 18, veľmi vhodný vek."
Winston pustil na zem druhý podnos s čajom, načo ho Lara vľúdne upozornila, že ak to bude robiť pravidelne, bude nútená priväzovať mu podnos k rukám.
"Pardon," zahundral a išiel doniesť metličku. Pritom rozmýšľal, čo sa asi Lare stalo. Čo to hľadala naposledy? Scion? Možno ju trafila skala z Pyramídy na Stratenom ostrove... hútal. Je to celé - zvrátené, zachvel sa a išiel si napchať hlavu do chladnej záchodovej misy, aj keď by sa to hodilo skôr Lare.
"Dobre, tak už tu mám peknú kôpku odkazov, ktoré by sme mohli preskúmať," potešila sa Lara večer a ťukla na prvé meno.
"James Kent, Anglicko, 14 rokov, záujem o varenie... zmažem.
Amanda Alison, Anglicko, 15 rokov, chorobne lenivá... čo tým rodičom šibe? Takto ju sem nedostanú, ani keby k nej priložili milión! (Aspoňže sú úprimní.)
Peter Peterovič Peterson - zmažem, s takým menom nik nezachráni svet..."
O dva týždne Lara zrušila svoj oznam, lebo našla šesť vyhovujúcich detí, ktoré sa onedlho vydali do Surrey, kde teraz bola Lara s Winstonom a čakali, kým bude dostavaný dom v Cornwalle. Lara mala v pláne, že tam sa decká vydajú o mesiac, pokiaľ to dovtedy prežijú...

Info, postavy a dej

28. května 2008 v 21:43 | Sonia
Ehm, takže... :D
Info:
Poviedka "Výcvik" vznikla náhodou a bez dlhých náročných uvažovacích procesov, dalo by sa povedať. Jednoducho ma raz osvietilo a bolo XD Je to prvé väčšie dielo, ktoré nemá len nejaké dve strany, a takisto prvé, ktoré sa dá nazvať poviedkou výrazne inšpirovanou TR :D A zároveň je to niečo na štýl bláznivej paródie :D
Výcvik môžete nájsť aj na Ladycroft.cz, kde je zatiaľ 8 kapitol. Nové budú pravdaže pribúdať sem aj na LC, ale na blogu nikdy nenájdete viac kapitol než na LC.
Budem vďačná nielen za pozitívne komentárne, ale i nejakú objektívnu kritiku :P
Postavy:
Lara Croft - Archeologička, dobrodruh, ktorý precestoval celý svet. Ale ani Lara nie je nestarnúca a nesmrteľná bytosť... Musí myslieť na prípadného "nástupcu"! (Dostávame sa k Lara´s future :))
Winston - Sluha rodiny Croft, priateľ a človek, ktorý Laru podporí aj v jej najnovšom (podľa neho dosť mimo) nápade.
Andrew Johnson - Sedemnásťročný mladík z Ameriky, jedna zo šťastných osôb, ktoré sa Lara rozhodla vycvičiť na svoju úroveň.
Kate Johnson - Andrewova pätnásťročná sestra.
Sarah Stand - Šestnásťročná Angličanka, ktorá sa takisto snaží dokázať, že má naviac...
Simona Kolářová - Štrnásťročná dievčina z Českej republiky (:P), ktorá sa nie vždy pohodne s Winstonom. :D
Alica Black - Pätnásťročná Austrálčanka, ktorá má výraznejšie predpoklady na to, aby si zvykla na tvrdý chlebíček dobrodruha.
Taiko - Sedemnásťročná baba z Japonska, ktorá ukrýva isté tajomstvo...
Vyhradzujem si právo na zmenu postáv či ich charakterov.
Dej:
Lara Croft sa s pribúdajúcimi rokmi (pozn. - brané podľa starého životopisu, ja Lare roky nestrhávam :P) cíti akoby menej vo forme. Je síce na vrchole síl, ale už premýšľa o tom, čo by sa stalo, keby... Však čo ak raz včas neuskočí pred obrovským balvanom? Alebo ju zákerne zavraždia? (Snažím sa o isté realistické podanie, teda žiadny Load :D) Preto sa rozhodne, že pomocou inzerátu vyhľadá pár vhodných mladých adeptov na funkciu "Záchranca sveta". (Najskôr malo ísť o formu súťaže, žeby decká postupne vypadávali, no ale vidím to inak, i keď záver je ešte najväčšou záhadou asi práve pre mňa XD) Po krátkom čase Lara nachádza 6 tínedžerov, pozýva ich do svojho sídla v Surrey a začína s výcvikom. (Výcvik hrdinov rýchlo a ľahko... :P) Neskôr má v pláne presunúť sa do svojho ďalšieho domu v Cornwalle... no, ale človek mieni, život mení. Ukáže sa, že Taiko nie je tou, za ktorú sa vydávala, mladá tínedžerka z Japonska, čo ale Lara zistí príliš neskoro. Bude teda schopná všetkých úspešne vycvičiť a zabezpečiť si aspoň jedného "nasledovníka"?
 
 

Reklama