Paródie na TR

Paródia na TR:A - "CHROCHT" MANOR

16. února 2009 v 21:29 | Sonia
Pripomenutie:
"Pozri, čo si urobila!" zvrieskla na Laru. "Kakao mi spálilo celú kožu, a to som si na ňu len nedávno - asi pred 8000 rokmi dala drahý mandľový krém z arašidov od Vichy!"
"Sorry, Natla, pošlem ti svoju vizážistku," mávla Lara bez záujmu rukou a pustila sa na dlhú plavbu psím štýlom naprieč celým oceánom - až domov
(podrobnejší opis cesty)... kde to ešte pokračovalo, preto neodchádzajte, milí čitatelia, uvidíme sa po reklame. (Nuž, keby boli reklamy takéto dlhé, všetci by vyhodili telky z okna :D)

__________

19. časť

Chrocht manor
Lara doplávala do Cornwallu, vyžmýkala si šaty (a príliš neskoro si uvedomila, že sa zbehlo celé juhozápadné Anglicko a všetci si ju natáčajú mobilmi na YouTube), vyžmýkala si aj vrkoč, batoh a pištole a vpadla za brány svojho pozemku, kde si konečne vydýchla. Chcela si vypiť čaj vo vykúrenej obývačke, ibaže Winston sa kamsi vyparil a iba jej nechal na stole zvitok s ceduľkou

Pre Laru... iba pre Vás... Vitajte doma! Veľmi rád Vás tu vidím! (Kedy zas vypadnete?)

Vzala zvitok, rozprestrela ho a v hlave si poznačila, že má svojho sluhu zabiť, pretože nasledujúce riadky napísal na vzácny papyrus zo starovekého Egypta, ktorý bol aj presne datovaný - na okraji sa vinul v počítači napísaný riadok (v angličtine): 200 pred Kr. O jeho autenticite Lara nikdy nepochybovala.

Miss Croft!

Všetci robotníci, ktorí robili na Vašom dome, sa pred týždňom spili do nemoty a neprišli ho dokončiť, takže predpokladám, že ešte vyspávajú opicu. Preto si musíte mechanické sochy v záhrade, vodu v celom dome a ostatné veci spraviť sama. A popritom nezničiť celý dom - čo som zabezpečil tak, že som Vám skryl pištole.
MUHAHA!


S úctou
navždy Váš Winston

"Ten vedel, prečo sa skryl," soptila Lara a hodila list do ohňa. Potom vytiahla zo skrine bielu zásterku a naškrobený čepček (Winstonov "tajný" outfit, o ktorom vedel celý Cornwall) a pustila sa do systematického prehľadávania celého domu, pričom zažila pár šokov: našla Winstonovu tajnú zbierku časopisov Playboy; skoro sa prizabila v telocvični, keď liezla na plošinku pod stropom, kde vzala francúzsky kľúč, ale ten jej vykĺzol z ruky a Lara tiež skoro skĺzla z plošiny, keď sa za ním vrhla; nenašla mapu bludiska, a tak v ňom blúdila zo dva mesiace... a v neposlednom rade jej nedošlo, že šíp je skrytý v kozube (aby sa neopatrné Lary nezapichli), a tak musela hraciu skrinku chytiť do lasa a vytrhnúť ju z rúk sochy.
"Sakra! Sakra! Sakra!" hučala Lara, keď ju neskôr vlna vody doplavila rovno do haly k nohám sluhu v uhladenom obleku, ktorý jej podával šálku teplého čaju.
"Čo sa deje, slečna?" spýtal sa a predstieral, že si nevšimol vytopenú polovicu domu.
"Pokúšala som sa s tým francuzákom pustiť vodu," sklopila oči a na jeden hlt vypila čaj, čím si spálila vnútornosti, a tak sa vrhla k zemi a vylízala vodu z podlahy, aby sa ochladila.
"S francuzákom?" opakoval zatiaľ Winston. "Ako sa pomocou francúzskeho bozku spúšťa vodovod?"
"S francúzskym kľúčom, ty imbecil!" zahučala naštvane, ale potom sa naňho mdlo usmiala. "Idem to hodiť do hudobného salónika," ukázala na hraciu skrinku, obišla vyjaveného sluhu a vyšla na poschodie. Prešla chodbou, vložila skrinku do schránky pri dverách... a nestalo sa absolútne nič. Chvíľu neveriacky hľadela, potom skrinku vybrala a znovu vložila, potom sa naštvala, vytiahla z batoha dynamit a dvere otvorila trošku razantnejšie. Winston, utierajúci halu, iba pretočil oči a vzdychol. "Lady sa opäť dostala do švungu," uškrnul sa.
Lara prekročila dymiace trosky a slastne sa natiahla na mäkkú pohovku. Potom si pustila stereo súpravu... a keď sa z repráku ozvali prvé tóny upokojujúcej piesne od Enye, zavrela oči.
Hmm, konečna doma. Home, sweet home.
Keď jej skoro na hlavu padol kus stropu, ktorý tiež trochu poškodila tá explózia, pomyslela si to opäť.
Home, sweet home.

Paródia na TR:A - ATLANTÍDA (II. časť)

23. prosince 2008 v 22:04 | Sonia

17. časť

Veľká Natlina chladnička!
Lara prešla po chodbe s námrazou a peknými malými cencúlikmi, a prekvapene zastala vo veľkom priečinku. Natla tu uskladňovala mäso, zo stien viseli mäsové gule a vrecúška - Lara začala desne slintať - s rôznymi druhmi mäsa. Ale keďže lady Croft je pravá dáma, nevrhla sa najskôr na jedlo, ale spôsobne prešla do protiľahlého otvoru, zastala na plošinke a pozrela dole - horúce kakao. V mrazivej mrazničke. Tak fajn, pomyslela si a pozrela hore - zbadala Natlu, ako jej kýva a ukazuje Scion. Lara jej odkývala a naznačila, nech jej ho hodí, ale Natla ju nepochopila a namiesto toho ho hodila kamsi za seba. Ozval sa výbuch a celá chladnička na chvíľu vyletela do vzduch, kde predviedla čosi ako breakdance, vďaka čomu sa zásoby mäsa uvoľnili a vyliezli z nich zmutované príšery. Počkali, kým sa chladnička usadí tam, kde bola, a potom pozvali Laru do svojho čitateľského klubu.
"Čo máte rozčítané?" zaujímala sa.
"Výhody a nevýhody sluhov zamrznutých v kocke ľadu od Lary Croft," odvetili.
"Také paškvily nečítam," odfrkla, otočila sa im chrbtom a vrátila sa na plošinku, kde i jej 29 rokov nepoužívanému mozgu došlo, že by sa mala dostať hore, ale ako na to?
"Keď vám poviem, že tu v batohu mám 119 kópií tej knihy, urobíte mi malú službičku?" vrátila sa k mutantom.
Súhlasili, a tak sa Lara onedlho vznášala nad kakaom na chrbte švárneho mutanta. Bola tak ponorená do úvah o romantike, akú prežívala, a mutant tak náruživo čítal výtlačok knihy, ktorú mu dala, že Lara zrazu, ani nevediac ako, rachla dole na akúsi ďalšiu plošinku. Potvora si to ani nevšimla, vyletela až hore, kde bola Natla a zmizla.
"Ešteže bola v tej knihe popísaná iba jedna dvojstrana, zvyšné sú čisté," pomyslela si so zadosťučinením a pokračovala ďalej.
Dostala sa do miestnosti s kolotočom uprostred, pri ktorom už vyčkávala jej vlastná kópia! Dvojník nemal kožu, ale zato vlastnil značkový kožuch, ktorý mu Lara okamžite začala závidieť. Vyhútala plán:
"Prevezieme sa?" kývla na kolotoč.
Kópia ani nepočkala, kým tam vylezie Lara, a už sedela na bielom koni, svojej predlohe nechala dvojnohú kozu.
"Koňa som chcela ja," zaškrípala Lara zubami, až sa jej zodrela nanometrová vrstva skloviny, vysadla na chromú kozu a spustila kolotoč na plné obrátky. Doppelganger to nečakal, vyletel z koňa a padol do šálky teplého kakaa, ktoré si nachystal na olovrant.
"Tak ti treba!" zavolala Lara na uškvareného dvojníka a potom filozoficky prehodila: "Kakao je človeku najhorším nepriateľom."
Napokon mu ešte zakývala obomi rukami - a vyletela aj ona, ibaže nepadla do šálky (smúťte), ale pristála v otvorených dverách. Rýchlo prebehla po chodbe až k ďalej bráne, ku ktorej prešla po moste, ktorý Natla zabudla zasunúť. Pred fotobunkou sa zatvárila navlas ako Jacqueline a konečne pred sebou zbadala Scion. (A na stene za ním akúsi neslušnú fotku nie práve najoblečenejšieho mutanta, ale radšej cudne odvrátila zrak a vošla dnu.)

18. časť

Záverečné kecy hlavných postáv
Na veľkej teflónovej panvici sa v Raciole škvaril Scion. Panvica visela nad ohňom, pri ktorom stála Natla a uzimene si ohrievala ruky (spolu s dvadsiatimi ďalšími mutantmi - aj Natla už bola čiastočne zmutovaná, z chrbta jej vyrastali papierové krídla a jej vlasy získali s pomocou prípravku od Welly prekrásny odtieň zhnitej mrkvy).
"Nazdar, Lara. Ako ide život?"
Lara prikývla a povedala: "O čom to, sakra, točíš?"
"No predsa o tom, že Qualopec a Tihocan boli príliš veľké lamy na to, aby si čo i len natreli na maslo chlieb. Takisto aj môj miláčik," ukázala na fotografiu, "preto si mi ostala len ty. No fuj, to som dopadla."
"Na čo som ti ostala?" zahučala Lara nechápavo.
"Na to, aby si spolu so mnou natierala všetkým z Atlantídy chlieb na maslo," odvetila Natla netrpezlivo. "A na to potrebujeme Scion, ktorý každých 10 miliárd rokov produkuje pol gramu masla. Chápeš? Si tu, Lara, pretože si stratila plán cesty k pizzerii, do ktorej si chcela pôvodne ísť!"
"Ach tak," spomenula si Lara. "Mojím cieľom je pizza, a nie akési pochybné maslo, ty ťava!" zrúkla na Natlu a prevrhla panvicu do ohňa.
"NIEE! V tej panvici boli aj moje zlaté zuby!" Natla sa vrhla na Laru a chytila ju za ruku. "Na tri, OK? Raz, dva..."
"TRI!" zvolali a skočili dole do kakaa, aby v ňom utopili svoj žiaľ, ibaže Lare sa zachytili šortky za klinec na plošine - natiahli sa o niekoľko metrov, a vzápätí vystrelili naspäť aj s Larou, ktorá od hrôzy pustila Natlu.
"Uf," zahlásila archeologička inteligentne a uvedomila si, že dopadla na akúsi úplne inú plošinu než predtým, a naviac nad ňou visela Tesco taška, z ktorej sa práve začalo čosi liahnuť!
"No zbohom," ozelenela a tak rýchlo ušla, že prebúrala kompletne celú stenu chladničky a vypadla von do mora, kde už Natla vydávala zvláštne syčivé zvuky a divoko sa z nej parilo.
"Pozri, čo si urobila!" zvrieskla na Laru. "Kakao mi spálilo celú kožu, a to som si na ňu len nedávno - asi pred 8000 rokmi dala drahý mandľový krém z arašidov od Vichy!"
"Sorry, Natla, pošlem ti svoju vizážistku," mávla Lara bez záujmu rukou a pustila sa na dlhú plavbu psím štýlom naprieč celým oceánom - až domov... kde to ešte pokračovalo, preto neodchádzajte, milí čitatelia, uvidíme sa po reklame.

Paródia na TR:A - ATLANTÍDA (I. časť)

25. října 2008 v 21:21 | Sonia

16. časť


Natlina chladnička
Lodi došiel benzín (alebo nafta či iné palivo, ktoré tak piráti používajú, možno to bol slnečnicový olej), a tak všetci vyskákali do mora (hop šup do vody!) a plávali k 50 km vzdialenej poslednej chladničke z Atlantídy, do jadra ktorej ale nik nenašiel vstup, preto sa Natla posledných 20 tisíc rokov musela prekopávať cez jej hrubé steny.
Pätica práve doplávala k vytvorenej diere, a keďže Lara si o sebe strašne moc myslí (jo, sebaklam je zvláštna vec), milostivo nechala Natle a jej poskokom 20-sekundový náskok. Keď sa potom archeologička dostala do tmavej chodby plnej polozamrznutej vody, po protivníkoch už nebolo ani stopy.
Na konci chodby Lara objavila zabudnutý lavór, ktorý si vytiahla do hlavného priečinku chladničky - bola to veľká polozatopená jaskyňa, osvetlená niektorými blikajúcimi neónkami a na dne boli úplne zbytočné koľajnice, na ktorých si Lara všimla čosi červené. Potopila sa a vzala záhadný predmet - bola to salónka v krásnom červenom obale! Ibaže Lara musela pohroziť svojmu zvíjajúcemu sa žalúdku brokovnicou, aby jej sám od seba nevyliezol cez nos a neschrúmal cennú sladkosť! Totiž, od salónky viedol ostrožltý kábel priamo do rozmočenej perníkovej chalúpky, v ktorej boli tri schránky - do prvej Lara vložila salónku a na hlavu jej padol hák z veľkého bagra! V dôsledku šoku Lara vyletela z lavóra k stropu, preplachtila cez akýsi elektrický plot a dopadla do priehradky so zeleninou a dvomi obéznymi krysami, ktoré si ale zatiaľ nevšimli zelenú a modrú salónku a ani nebránili Lare v ich ukradnutí. (Úprimne - naposledy sa pohli pred pár rokmi.) Archeologička sa potom vyviezla späť ponad plot pomocou vysoko vystupujúcich pár oxidu uhličitého (ktorý mal zeleninu konzervovať, ale skôr ju pekne otrávil... nehovoriac už o elektrine z plota). Salónky vložila do schránok.
Na hlavu jej padol Larson, ktorý sa bohvieako ocitol na bagri, a Lara ho po diplomatickom rozhovore presvedčila, aby sa tiež nalodil a plával s ňou ďalej. Spoločne sa dostali k jame, kde bola kedysi láva, ale kvôli vode zmutovala na pevnú zmes - Lara si kus vzala ako suvenír a opäť kormidlovali, kým konečne nedorazili k brehu, kde už dvojica podozrivých maníkov od stánku so Scionom hrala volejbal s niečím, čo vyzeralo ako replika Natlinej hlavy. Lara si aj tú vzala ako suvenír, nechala im kus lávy a zmätene zastala pred pyramídou, z ktorej trčali cukrové tyčinky.
"Myslíš, že by som mala po tyčinkách vyskákať tam hore k páke?" pýtala sa Larsona neveriacky.
Najskôr prikývol, ale pri pohľade na beznádejne frustrovanú Laru, ktorá už išla spáchať samovraždu, rýchlo zachraňoval situáciu: "Netreba," opravil sa, odkiaľsi vybral dláto a začal vysekávať schodíky.

Po štyroch mesiacoch
Lara vyšla po schodíkoch, prehodila páku a tým si otvorila tajné dvere do stredu chladničky. Pozrela na tyčinky ohryzené až na... kosť (?), zakývala Larsonovi, usmiala sa na maníkov, ktorým láva ešte ani raz nepadla, a vliezla dnu.

Paródia na TR:A - EGYPT (II. časť)

4. října 2008 v 20:42 | Sonia

15. časť


Stánok so Scionom
Laru prievan vcucával ďalej do chodby, vyletela do komína, preplachtila cez zákerné pasce, ktoré sa ani nestihli spamätať a napokon sa rozpleštila o zadnú stranu obrovskej sfingy. Odlepila sa a zliezla k labám, aby jej vytmavila, čo si o nej myslí, keď jej tak drzo stojí v ceste! Ibaže majestátna sfinga ju mala dokonale na háku, preto sa Lara otočila a po skalách vyliezla na stĺporadie vľavo, odtiaľ na plošinku vo výške škuľavých očí sfingy, a tam natrafila na dve klebetné okrídlené príšery, ktorým sa vyžalovala. Potvory súcitne počúvali, ale len čo Lara sklapla a išla pozrieť, čo sa to trblieta na hlave sochy, obe vyleteli a všetko vyklebetili mutantom na opačnej strane miestnosti. O chvíľu o Lariných spoločenských a iných problémoch so sochou vedel celý svet, a tak keď archeologička skonfiškovala hrdzavé UZI a skĺzla po kamennej otrhanej šatke späť k labám sfingy, už ju tam čakali záplavy reportérov s tisíckami kamier.
Lara nestála o publicitu, a tak, keďže UZI boli totálne nepoužiteľné, rýchlo vylomila dvere v soche, vchod zatarasila veľkou guľou a prebehla po chodbe - lenže na jej konci jej zlyhali brzdy a ona padla do hlbokého bazéna s dvomi obrovskými gýčovitými sochami, ktoré mali predstavovať bohvieakých pofidérnych egyptských bohov.
"Tí Egypťania skutočne nemali vkus," Lara si znechutene obzerala sochy, potom dostala nápad - a v priebehu niekoľkých sekúnd obe diela prebudovala (s výbavou z maličkého batôžka na chrbte) na Toma a Jerryho.
"Tak, teraz je to omnoho lepšie," spokojne sa usmiala a po dlhom Jerryho chvoste, ktorý čnel až do neba, vyliezla do miestnosti pod stropom. V nej pozdravila dvojicu múmií a dvoch kentaurov, ale pretože vyzerali, že by na ňu chceli zaútočiť, radšej ich diskrétne odviedla k sochám, aby sa kochali ich krásou.
Chyba! Pri pohľade na moderné diela potvory zbledli od hrôzy a naštvane sa vyrútili na chudinu Laru (kto mal akože vedieť, že budú z akéhosi egyptského pamiatkového úradu?!). Tá spanikárila, vbehla do miestnosti vedľa a len tak-tak za sebou zabuchla masívnu bránu.
"Ťažký deň, čo?" ozvalo sa jej za chrbtom a Lara, ktorá si už uľahčene vydýchla, podskočila od ľaku až k stropu.
"Klídek," upokojoval ju Larson, ktorý aj s akousi podozrivou dvojicou maníkov stál pri narýchlo zbúchanom stánku, kde trónil jediný predmet - Scion!
"Koľko zaň chcete?" zaslintala Lara a nenápadne podišla bližšie.
"9500 €," odvetil Larson.
Lare vyliezli oči z jamôk a rozkotúľali sa po podlahe. "Kecáš! To je totálne zderstvo!"
Larson mykol plecami. "Onedlho pôjde všetko dolu vodou," povedal filozoficky. "Krachujú banky, všade je kríza..."
"Kašlem na teba!" vykríkla Lara, nazúrene im hodila do tvárí zvyšné dva Sciony a vybehla von, ibaže sa pokĺzla, zletela do vody dole v kaňone, ktorá jej vyčistila hlavu - a Lara si uvedomila, že je desná lama. Pozrela hore na cestu, kde jej už z auta víťazoslávne kývala Natla s artefaktmi v ruke.

Lara nasadla na prvú trojkolku, ktorú v tejto pustatine našla, a vyrazila po diaľnici, ktorá bola momentálne prázdna - všetky ťavy spali na kraji - a neďaleko zbadala plávať Natlinu pirátsku loď (na stožiari povievala zástava, na ktorej bol Scion a prekrížené hnáty). Začala zúrivejšie šliapať, ale ako stále čumela na plavidlo, nevšimla si ťavu na ceste, do ktorej samozrejme vpálila! Lara i ťava vyleteli do vzduchu a obe pristáli na lodi. Lara rýchlo skočila do odpadkového koša, keď sa otvorili dvere a Larson zisťoval, čo znamenalo to žblnknutie - to iba archeologička zhodila chudinu ťavu do vody.

Paródia na TR:A - EGYPT (I. časť)

21. září 2008 v 20:36 | Sonia

13. časť


Mestečko Khamoon
Lara pokračovala v ceste a len tak mimochodom padla do jamy, kde po dlhých hodinách márneho uvažovania o tom, čo ďalej dohnala dva stĺpy s jasne viditeľnými kruhmi na kotvičku k tomu, že od zúfalstva sa už zrútili samy. "Jé," vzdychla užasnuto a horko-ťažko vyliezla k posuvnému skarabeovi na stene. Chvíľu sa vozila hore-dolu, potom konečne vyskočila a vyšplhala rovno nad priekopu s jaguárom.
"Pozri," začala, "ty ma necháš na pokoji a ti učešem srsť tak, že každý hneď umrie od závisti." Zviera súhlasilo a svoj nový dizajn išlo ihneď predviesť dvom múmiám dole pri jazierku so sinicami a obeliskom. Múmie skutočne umreli (opäť), lenže jaguárovi to nestačilo; prerazil dvere medzi labami sfingy s účesom à la Marge Simpson a vbehol k šestici plagiátov staroegyptských sôch, ktoré buď čítali noviny alebo drvili na notebookoch TR:A. Ďalšie šelmy, ktoré tu boli uväznené, takisto umreli od závisti... a na oplátku jaguár zastrašil sochy (iba ony neumreli) tak, že sa bojazlivo prisunuli k sebe, triasli sa a vzájomne utešovali - za ten čas po nich Lara preskákala hore do chodby.
"Vďaka!" zavolala, kývala zvieraťu a pomaly ustupovala... až kým opäť nepadla do jamy, kde pripučila krysu. "Sorry," povedala, vzala potvorku a vydala sa hľadať najbližšiu nemocnicu, ale videla len akúsi zelenú - machom obrastenú sochu líšky (žijú v Egypte líšky? hútala), tak išla zisťovať, či náhodou nemá prax v oživovaní myší, ale len čo zoskočila dole, od kalného jazierka (aké odpady doň vypúšťajú?!) sa na ňu vyrútila dvojica hrôzostrašných krokodílov. "Prosím vás," zahabkala a ukázala im myš, držiac ju za chvost.
Každý správny krokodíl a slon sa na smrť bojí myší a potkanov, a i títo pri pohľade na desivú, bezvládnu sivú guľku spanikárili, skočili do jazierka, vplávali do chodby na dne a zabuchli za sebou mrežu na jej konci! Lara sa ponáhľala za nimi, ale márne ich prosila - neotvorili jej. Napokon sa nad ňou podlaha okolo sochy zľutovala, sklopila sa a Lara neohrozene pokračovala vpred, až kým na ňu nevybaflo aspoň šesť čiernych panterov. Ona sama nevyzerala práve ako *ktorákoľvek herečka či modelka, vyberte si - keby som chcela byť zlá, tak: beztak všetky vyzerajú rovnako*, od hlavy po päty bol na ňu nalepený piesok, takže šelmy síce umreli, to je pravda, ale od smiechu! Urazená Lara vyšplhala po najbližšom rebríku, čo bol poruke, totálne ignorovala strašnú múmiu a naštvane tresla do umelohmotného skarabea na stene tak, že ťažké závažie sa dostalo do rovnovážnej polohy a otvorili sa ďalšie dvere. Rovnovážna poloha - to príliš zaváňalo fyzikou, preto Lara rýchlo zutekala, pakľúčom otvorila akúsi bránu a zahnala potulnú mumifikovanú mačku. Tá jej pomstychtivo vytrhla z ruky chudinku myš a zožrala ju, a potom Lara (ktorá si to, mimochodom, vôbec nevšimla) ohúrene zastala pred dlhou a hrubou kamennou ceruzkou, ktorá sa týčila ku stropu. A vlastne ju vôbec nevidela, pretože výhľad jej zakrýval padací most.

14. časť


Khamoonska ceruzka
Lara veľmi slušne poprosila padací most, aby sa sklopil a nezacláňal jej výhľad, ale keďže také mosty nie sú práve najchápavejšie tvory na Zemi, okamžite padly dole všetky štyri, ktoré tu boli. Lara prešla po prvom a s veľkým zaujatím si prezerala ceruzku, potom jej napadlo z celej sily po nej tresnúť (občas mala takéto demolačné záchvaty, viď Croft manor v TR:U. Chudáčik.). Ozval sa dutý a praskavý zvuk, kameň sa rozpadol a v tajnom výklenku ležali krásne Horove okuliare!
"Konečne budem vidieť na telku i bez toho, aby som mala na obrazovke nalepený nos," potešila sa a okuliare zákerne ukradla, nanešťastie to zbadali mosty po oboch stranách ceruzky a pohoršene sa opäť zdvihli.
"Prečo ja?" zavyla Lara a bezhlavo sa vrhla dole, našťastie pristála vo vode (teda našťastie... ako sa to vezme, však?). Vyliezla do chodby a zmätene zastala pred dvomi kvádrami, ktoré o seba nezmyselne búchali a zatarasovali cestu.
"Ale kuš," povedala im Lara, strčila medzi ne brokovnicu a cez vzniknutú medzeru sa bezpečne pretiahla (získať hrúbku brokovnice pre ňu nie je žiadny problém!), takto prekonala aj ďalšie pasce a ocitla sa v hlbokej miestnosti s plošinkami, hrazdami a istou pákou uprostred, ktorá na päť sekúnd vysunula tyč úplne hore.
Po 2 999 325-tich pokusoch konečne zvládla časový limit a preskočila na plošinku... kde práve cenný artefakt kradla akási zhnitá múmia!
"Vystreľ, lebo stojím!" zrevala Lara a začala príšeru naháňať. Tá bežala a neustále sa obzerala, takže si nevšimla padací most, vrazila doň a podarilo sa jej ho sklopiť. Potom omámene padla dole do vody aj s artefaktom! Lara vzdychla, rozbúrala kus ceruzky a z výklenku čórla Anubisovu plombu, potom preskočila na mostík vedľa, ktorý nevidel jej prvú hroznú krádež a opäť vzala relikviu - Kľúče od garáže Isis. Preskočila do akejsi chodby a na konci skĺzla po krásnom staroegyptskom tobogane, ktorý končil na hlave ďalšej múmie! Došlo k zrážke dvoch telies, hneď nato prevládli odpudivé sily a Lara, odhodená múmiu do vzdialenosti r, odletela pár metrov!
"Však už idem aj sama," zahučala a s pomocou kotvičky bleskovo prebehla po stenách miestnosti, ignorujúc hrdzavé rotujúce čepele, ktoré sa márne snažili zasiahnuť ju.
"Tej fyziky bolo na mňa príliš," zašomrala Lara, keď totálne spotená vyletela z miestnosti a pákou sklopila posledný most. Ukradla Osirisovu zdomácnenú voš, vedená turistickým sprievodcom sa vrátila do mestečka Khamoon a lepiacou páskou nalepila štvoricu artefaktov k obelisku v jazierku so sinicami. Nestalo sa vôbec nič, a tak Lara stlačila kľučku obrovských pootvorených dvier, otvorila ich dokorán - a prievan ju vcucol dnu.

Paródia na TR:A - GRÉCKO (II. časť)

3. září 2008 v 20:42 | Sonia
A zas to zanedbávam! Ale nebojte, radšej budem namiesto učenia sa písať :D
__________________

11. časť


Midasov syr
Keď Lara vošla do brány a zbadala Midasovu sochu, od úžasu padla do bazénika uprostred miestnosti, v ktorom bola dvojmo zahasprovaná mreža. Socha totiž sedela vo veľkom invalidnom vozíku a rukami poháňala kolesá, ibaže ľavú ruku Midas omylom strčil do spíc a jeho dlaň ležala odseknutá na podstavci - a čo na tom bolo najlepšie, zvierala malú panvicu!
"Pokiaľ si správne spomínam na tú báj, tak Midasov dotyk menil všetko na vyprážaný syr," hútala Lara. "To by sedelo." A tak bezodkladne podišla k bráne naľavo, fotobunka ju otvorila a ona cez niekoľko chodieb s rôznymi druhmi grafiti prišla do miestnosti, kde boli všade po zemi porozhadzované ihly a špendlíky; medzi nimi sa vinuli detské šmýkačky.
"To je utešené!" vypískla, vyšplhala na prvý rebrík a šmykla sa rovno do zapínacích špendlíkov, ktoré mali len tú chybu, že boli pootvárané!
Lara zvrieskla až tak, že zatváracie špendlíky sa od hrôzy zapli, a na hlavu jej z podstavca na rímse šikmo nad ňou padol krásny kus ementálu!
"Ha! Prvý kus z n-počtu je môj!" Vstala, vytiahla špendlík z istej oblasti tesne pod chrbtom a vrátila sa k soche. Kývla gorilám v bazéniku, počkala na otvorenie pravej brány a dostala sa až k vysokému stĺpu, zákerne ukrytému za detskou ohrádkou. V diere vyhĺbenej do kameňa si šťastne hovel druhý kus syra. Lara neohrozene odstránila ohrádku dynamitom a mierne začiernený syr vložila do batoha.
"A teraz... čáry-máry..." povedala pri panvici a so zatajeným dychom na ňu hodila syry. Zázračná schopnosť z Midasovej ruky prešla i na kuchynskú pomôcku, a tak pred Larou ležali dva nádherne vypražené kúsky (a to i bez oleja Raciol!)
Prvý kus vložila do schránky na to určenej - ale to by nebola Lara, keby vzápätí druhý syr lačne nezhltla!
"Hups - čo teraz?" Našťastie si za Midasovou hlavou všimla tretiu bránu, tak vyšplhala hore na rímsu a vliezla dnu, do chodby osvetlenej mnohým, zapaľovačmi, a následne i do rozľahlej miestnosti so stĺpmi vo vode.
Nech sa prepadnem, ak tá spúšťacia dlaždica neaktivuje ďalšie zapaľovače, pomyslela si, stúpila na ňu... a prepadla sa rovno na tretí kus eidamu! Ibaže keď potom vyplávala do predošlej izby, videla, že skutočne horia ďalšie zapaľovače - chyba v systéme, no. A takisto chybou bolo, že Lara nemusela skákať po stĺpoch a obávať sa, že jej zhorí nové oblečenie, a pohodlne vyliezla po rebríku, ktorý tam ktosi zabudol. Vrátila sa k soche, vypražila syr, vložila ho do druhej schránky, a keď už bola mreža odhasprovaná, prekecala jednu gorilu, aby ju vylomila.
Lara vplávala do chodby a okamžite brutálne zablúdila.

12. časť


Tihocanova plesnivá hrobka
"Sakra," zabublala Lara a zúfalo hľadala cestu von. Náhodne pozrela hore a zistila, že už asi minútu sa vznáša tesne nad východom zo zatopených tunelov. Vyliezla do tmavej kobky, potkla sa na akejsi kryse a pri páde zachytila páku skrytú v tme. Otvoril sa poklop, do ktorého Lara pri druhom zakopnutí o tú istú krysu padla hlavou napred, rozpučila ďalšie tri zvieratká a srdcervúco sa rozplakala.
"Ticho, Medúza, lebo rozplačeš i mňa," ozval sa Pierrov hlas značne ufňukaným tónom. To ju zas, naopak, rozosmialo a v dobrej nálade si dokonca i ona všimla otáčavú páku, s ktorou začala napúšťať vodu do miestnosti.
Lara, a najmä tá z Crystal - ako dobre vieme - je lama, a tak sa chudinka nazdala, že zatopí rovno celý svet. A Lara nie je ani nijaký Noe, a tak sa sebecky a najmä bezhlavo rozbehla preč, prešprintovala ako Ježiš po hladine vody bezpečne ustálenej v strede hlbokej miestnosti, vyletela na rímsu a vpálila rovno do zatopeného tunela, do ktorého pľula akási škaredá trojica hláv.
Prúd ju vyniesol do ďalšieho bazéna a Lara okamžite preplávala cez krátky tunel, aby sa na jeho konci skoro utopila pri pohľade na hladinu vody nad ňou. Samozrejme, stále si myslela, že svet sa zmenil na jedno veľké kúpalisko.
Vyplávala rovno pri plesnivom chráme s plesnivou dvojicou kentaurov pri vchode. Podišla k jednej z príšer (vyzerali skoro ako jej ex-fyzikárka) a slušne ju poklopala po kopyte (na plece nedočiahla), či by jej nemohla vyraziť bránu? Kentaur ju ochotne prerazil a Lara vošla do svätyne so Scionom. Ale ani slečna Croft sa v cudzom byte či hrobke hneď nevrhá na všetko, čo uvidí, a tak najskôr podišla k truhle vzadu. Metličkou oprášila prach z veka a prečítala anglickú časť textu (tiež s istými problémami), ktorý bol napísaný akými klikyhákmi, v angličtine a Braillovým písmom v ktovieakom jazyku:

Tu sa vyvaľuje a preležaniny získava akože-boh-samozvaný-kráľ Tihocan, jeden z (1,2,3?... 3! Ha!) 3-vurimirátu, držiteľ troch kusov Scionu. Práve sedel na WC, keď Atlantída zmizla pod zradnými vlnami.

Vtedy sa jej zozadu k hlave pritlačila ihlica na pletenie a Pierre povedal: "Hlavne sa na mňa neopováž pozrieť, Medúza!" Lara sa okamžite zvrtla, ale Pierre tiež a vybehol z chrámu. Kentauri s dvojsekundovou pamäťou sa nazdali, že to on im zničil bránu, a okamžite z neho vyrobili krásnu mozaiku na podlahu. Ibaže ľudia, levy a kentauri sú nepolepšiteľní, a tak i táto dvojica počúvala za dverami - zmienka o Medúze ich úplne vydesila, Pierre ani nemusel spomenúť prípadnú metamorfózu na ryžový nákyp (sú to predsa grécki kentauri, že?). Teraz so sklonenými hlavami ustupovali pred Larou dovtedy, kým nepadli do vody, kde sa utopili.
"RIP (Rest In Peace - odpočívaj v pokoji, pozn. autorky)," fňukla Lara pri pohľade na kentaurov a Pierra-mozaiku, a potom spojila oba kusy Scionu (i keď ten druhý musela trochu vyrovnať, skrivil sa pod kopytami príšer).

Padala kamsi do vzdochoprázdna, potom uvidela obrovský Scion, ktorý sa s vrzgotom rozdelil na tri časti, a tie začali tancovať valčík. Lara letela ďalej, k trom postavám v hmle, ktoré čosi hovorili, ale kvôli technickej chybe im chýbal zvuk; napokon sa opätovne spojený Scion opito odpotácal do akejsi hrobky. Lara pozrela dole a zistila, že padá späť k chrámu... padá... v poslednej chvíli si zapla airbag a mäkko dopadla na zem. Vzala Scion, zahryzla doň, aby sa po tom všetkom uistila, že je pravý, a dverami s nápisom Exit vyšla rovno na parkovisko pri St. Francis´ Madhouse, kde pred časom zaparkovala motorku.

Neskôr
Motorku ktosi ukradol, a tak sa Lara z Grécka pešo plahočila k egyptskému chrámu či hrobke, ktorý videla z halucináciách. Vošla dnu.

Paródia na TR:A - GRÉCKO (I. časť)

18. srpna 2008 v 11:49 | Sonia
Ospravedlňujem sa, že na blog nič nepribudlo, ale nešiel mi net.
___________________

8. časť

Na chodníku stáli zástupy ľudí a sledovali postavičku hore na streche mrakodrapu, ktorá sa vyškriabala už skoro na strechu. Uprostred davu stáli hasiči s papierovou vreckovkou, do ktorej by mala Lara dopadnúť a zachrániť si život, keby sa náhodou pošmykla.
"Hlúposť," zafŕkala a liezla vyššie, až napokon úspešne prehodila nohu cez okraj strechy. Víťazoslávne pozrela dole na zvedavcov a pustila sa, aby im mohla zakývať, sale vďaka tomu ju náhly poryv vetra zhodil dozadu a chvíľu visela iba za spomínanú nohu.
"Klííídek!" zvolala, vyšvihla sa naspäť a rýchlo vyliezla na strechu, aby ihneď opäť padla - tentoraz cez sklenený poklop, a rovno do Natlinej kancelárie. Povyťahovala si z nohy črepiny, poliala zvädnutý kvet, oprášila Natlin stôl a zapla videocom na stene.
LARSON
PIERRE
RODIČIA
MŔTVA BABIČKA
"Tá má teda kontakty," pokrútila Lara hlavou a vybrala si Larsona.
Zjavil sa jej vlastný záber, najskôr ako si strihá v kúpeľni nechty, potom sa plížila za zmrzlinárom a napokon kráčala do svätyne Scionu.
"Nie som si istý, šéfka, ale ako viete, že si Lara vyberie práve dva kopčeky marhuľovej a jeden avokádovej zmrzliny?" ozval sa Larsonov hlas.
"Lara je na marhuľovú príliš zaťažená. Rovnako ako jej otec," odvetila Natla.
Prepla na Pierra.
"Čauko, kámo. Nejaké novinky?" spýtala sa Natla muža, čo bol očividne nedávno na chemoterapii.
"Bonjour. Okrem toho, že mlieko zdraželo o 110%, tak už som objavil lokáciu, kde by mal byť Scion. Voilá. Je na mieste nazývanom..."
Lara zastavila video a dopovedala: "Silly Francis´ Madhouse."
Ďalšie kontakty už radšej neriešila.

9. časť

Silly Francis´ Madhouse
Lara vyšla k ošarpanej búde na miernom kopčeku a pri dverách slušne zazvonila. Až potom si všimla obrovský táborák, ktorého 20-metrové plamene mohli slúžiť ako maják (až na to, že najbližšie more bolo vzdialené 80 km) a okolo neho obhryzené špekáčiky.
"Jééj, Pierre," povedala, "vďaka, že si mi z nich nechal." Začala ich jesť, ale vtedy sa otvorili dvere a DuPont, prilákaný zazvonením, vyzrel von.
"Kto ste?" spýtal sa Lary, ktorá bola k nemu otočená chrbtom.
"Eee... ja som Medúza!" povedala hrôzostrašným hlasom, keď si spomenula na jedinú postavu z gréckej mytológie, ktorú poznala. "A keď sa mi pozrieš do očí, premeníš sa na... hm, na kus ryžového nákypu!"
Pierre našťastie o gréckych bájach v živote nepočul, preto sa dal nachytať a rýchlo zabuchol dvere. Lara počkala, potom vošla do haly a spokojne pozrela na dvojicu levov, ktoré nechtiac vypočuli rozhovor (no dobre!! Tak teda počúvali pri okne!) a so stiahnutými chvostami sa plížili preč.
Prešla skoro až k nim, ale zvieratá sa tak báli, že s odvráteným pohľadom ustupovali až k dvojitým dverám na konci haly. Lara išla za nimi, a tak napokon v panickej hrôze prebúrali aj masívne drevo a zastali v druhej miestnosti na okrúhlej dlaždici-tlačidle, čím otvorili mrežu za nimi. Keď sa jeden lev náhodou pozrel Lare do očí, v strachu si vsugeroval splnenie jej hrozby - a zmenil sa na žemľovku!
"Júva! To som dobrá!" zvýskla, no potom sebakriticky dodala: "I keď moja schopnosť ešte má isté chybičky." Popri levovi hodujúcom na svojom druhovi sa bezstarostne rozbehla dolu schodmi do hlbokej haly plnej plošiniek, kde ju bezstarostnosť ihneď prešla a Lara bezradne pozerala dolu do hĺbky.
"No čo, risk je zisk," povedala a skočila dole.
Dopadla do mláky, pokojne sa postavila a vytriasla z topánky vodu, potom prešla z štyrom farebným kľúčovým dierkam pri štyroch tmavých vchodoch, pri ktorých boli štyri páky a jedny trojmo zahasprované dvere. Pri nich bol na mosadznej tabuľke text:

Keďže Lara Croft je lama (a najmä tá z CD), ja, Francis, som upravil túto halu tak, aby sa do Kolosea dostala aj ona. Veľa šťastia.

A keď Lara postáčala páky, hneď za každými otvorenými dverami bol farebný kľúčik, takže po niekoľkých hodinách (kým došla na to, kam každý kľúčik patrí) už vchádzala otvorenými dverami do chodby.

10. časť

Kolky v Koloseu
Ako tak zamyslene išla, nevšimla si dve krysy v prachu a obe zašliapla.
"Preboha," zdúpnela, "a to som sa prihlásila do Greenpeace - lebo rozdávali pekné odznaky, OK, priznávam sa..." Potom s veľkou pompou obe chudinky pochovala a rozhodla sa, že sa radšej utopí v jazierku za múrikom, než by mala žiť s krvou na rukách (teda skôr na podrážkach topánok, ale chápete, ako to myslím), ibaže keď už skočila do vody, nemohla nepreskúmať ten lákavý zatopený tunel a plávala, kým sa nevynorila v akejsi miestnosti.
"Hm, teraz by už bolo neefektívne utopiť sa," povedala si, vyliezla von a po kopčeku vybehla do arény.

Zopár goríl a levov, ktoré si tu od nudy rozhodli vybudovať kolkáreň, pozvali do hry aj Laru, a tak sa v Koloseu rozpútal tvrdý boj, ktorý napokon skončil remízou -> -100 : -100 (gorily a levy vs. Lara), a potom si archeologička konečne spomenula, že by mala pokračovať ďalej.
"Dalo by sa odtiaľto dostať?" spýtala sa zvierat.
"Jasné," prikývli. "Stačí, keď vylezieš pomedzi lavice hore do lóže a pákou otvoríš bránu tu dole pri Pallas Aténe, vezmeš tam niekde kľúč a odomkneš si dvere na strechu lóže, odkiaľ pomocou dvoch koliesok preskáčeš..."
"Dosť!" vykríkla zhrozene. "Iná cesta neexistuje?"
"Ale pravdaže," opäť prikývli. "Na druhej strane arény je otvorená brána, ktorá vedie k akejsi veľkej soche s menom Midas."
"Ach," hlesla Lara a pobrala sa k východu.

Paródia na TR:A - PERU (III. časť)

12. srpna 2008 v 20:06 | Sonia

6. časť


Stratený profesor v údolí
Smutne vyšplhala po skalách hore k rieke (dodnes spomína na ten zázrak, že sa jej to podarilo) a cestou nenápadne ukradla malé drevené ozubené koleso. Hore sa otočila a túžobne pozerala na vchod v skalách, ale keď videla, že na to, aby sa tam dostala, potrebuje nejaké skilly, poriadnu silu, presné oko a trošku rozumu... nič pre ňu! Radšej si nabrala kamene a hádzala ich do rebríka postaveného kolmo na skale dovtedy, kým nespadol; i keď z neho ostala iba jedna priečka, Lare to stačilo a nemotorne preskočila k otvoru.
V jaskyni horko-ťažko preskákala po niekoľkých bielych rímsach, ktoré tak klali oči, že si ich všimla i Lara (!!!!!), potom prešla po chodbe s umelou vegetáciou (fuj, aký nevkus, pomyslela si). Nevšimla si neónovožltý poklop, padla dole (samé pasce, čo je toto za svet?!) a ohromene zastala v prekrásnom údolí, ktoré malo len tú chybičku, že porast bol takisto umelý.
To ale vôbec neprekážalo niekoľkým raptorom, ktoré sa zjavili medzi skalami, ale od jednotvárnej textilnej trávy boli nafúknuté, choré a nazelenalé, tak im Lara bez problémov ušla. Potom začula dupot a spoza bakelitových prasličiek sa vynoril obrovský, zelený a poriadne starý: Larin chemikár zo strednej! (V škole vedeli, že odišiel do predčasného dôchodku, a tak usporiadali ohromnú oslavu na počet toho, že konečne vypadol.)
Teraz Lara pochopila, kam sa utiahol, a bolo jej jasné i to, prečo je tu všetko umelé - profesor považoval svoj predmet za posvätný (to robí každý profák, všakže?) a chemické výrobky povyšoval na božstvá.
V tejto chvíli sa chemikár oboril na raptory a začal ich častovať nechutnými nadávkami (deti do 18 rokov nečítať): "Vy NaOH, katióny a vodíkové mostíky!"
Ďalej to už Lara nemohla počúvať, zvrtla sa a vybehla hlbšie do údolia, tak ju profesor zbadal a pustil sa za ňou.
Ako tak bežala, v poraste uvidela ďalšie koleso, vrhla sa za ním, a i keď ho stihla zhrabnúť, pošmykla sa a vletela do diery v nekvalitnom chráme na konci údolia. Profák sa vrhol za ňou, ale nemal šťastie - tresol do steny a aspoň polovicu chrámu zrúcal.
Ktovie, či umrel alebo iba omdlel, ale raptory boli Lare tak vďačné, že zo seba urobili šikmé schody, aby mohla vyliezť späť k poklopu. Odtiaľ sa vrátila do údolia a kolesá vložila do mechanizmu na stene. Očividne doň potrebovala ešte jedno, ale ona si predsa vždy poradí - z dosky, na ktorej stála, kus odtrhla a vreckovým nožíkom pracne vyrezala tretie koleso. Keď ho umiestnila, bazén vyfučal a voda odtiekla, a keď ho Lara odtiahla, uvidela v zemi dieru. Skočila dnu.

7. časť


Qualopecovo hrobárstvo
Padala do hĺbky 1,5 metra, ale jačala od strachu, a keď dopadla, dve hodiny si obväzovala drobnú modrinu na nohe. Potom sa s ohromným krívaním prepotácala cez tunel a vyliezla v priestrannej miestnosti s kamenným mostom - bolo na ňom akési graffiti - a s tromi veľkými vchodmi, tak zamierila do toho pred sebou. Bola asi v polovici chodby, keď čosi cvaklo a vyrútila sa na ňu obrovská plážová lopta! Lara odskákala späť na most, vybrala brokovnicu a napálila do lopty zopár rán.
PRÁÁÁSK! Tesne pri Lare lopta vybuchla a odhodila archeologičku do vchodu napravo, kde sa Lara došmýkala ku kraju priepasti a padla dole. Opäť chcela zavýjať od neexistujúcej bolesti, ale na zemi si všimla vanilkový kel v peknom obale, takže ihneď zabudla na svoju hypochondriu.
Nejako sa vyškriabala z priepasti, ignorujúc pekné, lákavé a pohodlné hrazdy či rímsy nad sebou, a nič netušiac zamierila k páke na stene. Myslela si, že jej prehodením otvorí jednu z troch brán, ktoré si všimla v chodbe s loptou, a ktoré sa určite zavreli, lebo Qualopec očividne obľuboval všelijaké trápne a život sťažujúce pasce!
Natiahla ruku k páke, ale v tej chvíli sa zem preborila a Lara padla na čosi krehké a vysušené - na jedného z dvoch mumifikovaných vlkov!
"Sorry, starec," ospravedlnila sa ako pravá anglická lady a išla konečne stlačiť tú páku, ktorá bola tesne nad touto druhou podlahou, otočila sa a vyliezla späť na pôvodnú dlážku vo výške pol metra. (Musel to byť fakt desivý pád - pozn. autorky.)
Vrátila sa do miestnosti s mostom - vlastne už bez mosta, pretože plážová lopta, ktorej zdrapy boli nalepené všade na stenách, ho rozmetala ako bomba. Lara chvíľu uvažovala (teda, pokúšala sa o to), ako by sa dostala do vchodu oproti, no potom si všimla, že zo stropu visí ohromný kus kameňa a pomaly sa otáča. Keď sa natočil priamo k nej, videla, že je to kalendár-zvieratník, a s hnevom si všimla aj to, že jej znamenie - kozorožec - sa tam vôbec nenachádza!! Od zlosti strhla brokovnicu z chrbta a zostrelila ten hlúpy kalendár dole. Potom zistila tri veci: 1) kozorožec je vytesaný doprostred a je i najväčší; 2) jej znamením je vlastne vodnár; 3) kameň úplne verne nahradil most.
"Aj tak dobre, vodnár mal byť uprostred," povedala pomstychtivo, preskočila na nový most... a zistila ďalšiu vec: trojica brán sa vôbec nespustila.
Zahanbene prešla cez chodbu a vstúpila do miestnosti s urnou uprostred, na ktorej trónil Scion. Lara naň uprela túžobný pohľad, no najskôr zamierila dozadu ku stene, kde stál čierny trón zdobený lebkami a zamatom, po oboch stranách stáli múmie v značkových oblekoch, a na tróne sedel sám veľký Qualopec! Napokon, hlásal to i text nad ním, ktorý Lara po niekoľkých hodinách pomocou vreckového slovníka preložila:

Tu sedí a naberá tukové zásoby akože-boh-samozvaný-kráľ Qualopec, jeden z 3vruimrátu (ako sa to píše?!), držiteľ troch kusov Scionu a peknej plavej parochne, bohužiaľ vládca Atlantídy.

Vtedy sa akože-boh prebral a vľúdne pozrel na Laru. "Vitajte v mojom hrobárstve," zahlásil, a potom sa rozhovoril o histórii podniku, náročnej údržbe zákazníkov (pri zmienke o dvoch vlkoch sa Lara začervenala), technikách mumifikácie a o iných veciach. Keď sa Lara opatrne zdvihla zo zeme, čórla Scion a odišla, ani si to nevšimol. Vrátila sa do údolia cez 1,5-metrovú dieru.

Larson, ktorý si tu zatiaľ vykladal pasians, pokynul Lare, aby počkala, kým poukladá karty do balíčka, a potom natiahol ruku:
"Puťa, puťa, Lara a daj mi Scion."
"Nepruď," odsekla a skryla artefakt za chrbát.
"Pozri, zahráme si farára, a kto vyhrá, berie."
"Tak fajn," súhlasila. "Nevadí ti, že farár sa hrá s inými kartami?"
Larson mávol rukou a rozdal karty.
Po niekoľkých sekundách ho Lara na hlavu porazila a odišla, ukazujúc mu dlhý nos.

Paródia na TR:A - PERU (II. časť)

9. srpna 2008 v 20:23 | Sonia

4. časť


Liečivé horské jaskyne
Okamžite ju obkľúčila hŕba zamestnancov liečebného ústavu Liečivé horské jaskyne a ponúkli jej občerstvenie - cukrový vanilkový rožtek v tvare mamutieho kla, ktorý Lara ihneď zožrala - ešte slušne povedané! (Hovorila som už niečo o civilizovanej paródii...?) Pokračovala ďalej, ibaže po niekoľkých metroch sa na ňu prisali tri netopiere, ktoré slúžili na prečistenie krvi, podobne ako pijavice. Chudina Lara to netušila, myslela si, že ju chcú zabiť, tak všetkých postrieľala, načo sa na ňu všetci zamestnanci riadne naštvali, lebo okrem iného boli netopiere aj maskotmi ústavu. Začali ju naháňať.
Lara vyšprintovala po suchej kamennej podlahe, bez problémov sa dostala cez kamenný zával, dva latkové mosty (že sa pod ňou jeden prepadol, to si ani nevšimla) a tam, kde okrem úplne rovnej podlahy nebolo ani smietky, sa potkla a po hlave zletela do úzkej diery, kde žil Medveď - riaditeľ ústavu. Aj on sa na ňu naštval a začal revať, ale oproti rozzúrenej horde to bola iba prechádzka ružovou záhradou.
Lara mu pre istotu podala Ibuprofen proti bolesti hlavy či zubov z toľkého revu, kývla mu a vyliezla z jamy na opačnej strane, než stáli zamestnanci a bojazlivo zvažovali, či dieru preskočia alebo nie. Nik sa to neodvážil urobiť, tak Lara kývla aj im a odišla.
Dostala sa k malému bazénu s liečivým bahnom, ale namala chuť na to, aby sa tam rozpúšťala, tak sa rozbehla, skočila na tyč sprchy, ktorá bola kolmo zasadená do sprchy a preletela na druhú stranu, kde ladne vrazila hlavou do múra. Zapotácala sa a skončila v bahne.
Po nejakých ďalších útrapách sa dopracovala k dvojitým dverám, ktoré istili bezpečnostné vymoženosti ako: alarm pozostávajúci z hrncov v tvare dráčika, papierová závora a váhy, z ktorých z jednej strany viselo závažie. Zapadalo do diery vo dverách a bránilo otvoreniu.
Lara vyšplhala po rímsach k druhej strane váh a skusmo sa zavesila ako protizávažie - div sa svete, ono to fungovalo! Síce ju to potešilo, ale keď videla na závaží napísané číslo 100, pevne verila, že je to výrobné číslo a nie hmotnosť.
Pre istotu to neriešila a sledovala, ako sa závora pretrhla a dvere sa otvárajú. Alarm nefungoval, a naviac si Lara jeden hrniec vzala ako relikviu, takže táto časť najmodernejšieho zabezpečovacieho systému to už asi v živote nepredýcha. Zoskočila dole a vbehla do ďalšej chodby.

5. časť


Mesto, vila a banán
Jaskyne sa odrazu zmenili - namiesto po holej prírodnej skale teraz Lara kráčala po chodníku z mačacích hláv, zhora ju osvetľovali lampy ("To by nemali, ešte niekto zbadá, že nie som namaľovaná") a keď prišla ku schodom, všimla si, že končia na námestí s fontánkou a všade naokolo boli pekné vily.
Zostúpila k fontáne a chcela sa pokochať svojou omračujúcou krásou (no jo, každý sa občas mýli...), keď spoza rohu vybehol medveď a rútil sa priamo na Laru.
Tá spanikárila a padla do fontánky, ale cez krátku kanalizáciu preplávala do jednej z víl.
"Zariadenie je teda dosť úbohé," povedala si, keď videla iba zopár koží a labilné drevené schodisko. Aspoň si nabrala niekoľko banánov, ktoré obyvateľom určite zvýšili od raňajok, preto to nebudú posudzovať ako krádež, keď sa vrátia! Opatrne vyšla po schodoch do okna, z ktorého videla priamo na námestie s medveďom, ktorý teraz pribehol a posadil sa pod okno. Lara ho zneškodnila jediným banánom, zoskočila dole a so sponkou, ktorú našla v hustej medvedej srsti, vypáčila bránu medzi dvomi vilami.
"Na súde by mi za toto ozbrojené vlámanie dali," uškrnula sa a nevšímavo prešla okolo vlčiakov, ktoré strážili praveké Tesco. Psy zbadali Larinu nenamaľovanú tvár a s bojazlivým kňučaním sa stiahli.
Lara zvýskla od nadšenia a vbehla do Tesca ľavým vchodom, kde mali potraviny, o desať hodín neskôr sa vydala do pravej časti s oblečením.

Po dvoch dňoch sa vynorila obrovská kopa šiat zo srsti mamuta či šabľozubého tigra (niekde hlboko pod nimi Lara), a potom s nimi konečne opustila mesto širokou cestou vľavo, pričom padla do rozostavaného kanála, ale kopa šiat ju zachránila pred istou smrťou (no a čo, že kanál mal zatiaľ iba 30 centimetrov do hĺbky?). Vynorila sa a pokračovala v ceste, aby o niekoľko metrov ďalej padla do nafukovacieho bazéna s odtokom, pretože zhora doň neustále padala voda z mohutnej rieky.
"Moje šaty!" zvolala nešťastne a bezmocne sledovala, ako všetky odtekajú niekam do hĺbky. Stáva sa.

Paródia na TR:A - PERU (I. časť)

7. srpna 2008 v 21:25 | Sonia
Po čase prichádza druhá paródia, tentoraz naTomb Raider Anniversary (moje chúďa, ako mu to len môžem urobiť? :D). Tak snáď sa bude páčiť.

1. časť


Los Alamos, Mexiko, 1945
Krajinou otriasol mohutný výbuch, ako istí vedci neúspešne odpálili silvestrovskú petardu - smola, no. Domy z "mesta duchov", ktoré už dávno zavreli kvôli tomuto dlho plánovanému pokusu so zábavnou pyrotechnikou, ktorý by OTRIASOL celým svetom (teda keby sa vydaril) - tak tieto domy popadali ako kocky domina a na ich mieste sa vytvoril veľký kráter. Z dymiacej jamy vyletelo čosi malé, špinavé, obhorené a nadávajúce a vletelo to rovno do jediného stromu, ktorý rástol v okruhu 25 kilometrov. Avšak tvor sa odlepil, opito zamával krídlami a odletel preč.

2. časť


Kalkata, India, 1996
Úbohejšiu krčmu by ste v Indii nenašli, a ak by ste vošli dnu, ako to práve spravil istý muž v približne kovbojskom oblečení, pri jednom zo stolov by ste videli mladú ženu, ktorá čítala porno časopis a bola až po zuby ozbrojená. Muž zamieril k jej stolu a chcel jej naň čosi hodiť, ale žena neuveriteľne rýchlo vytiahla z puzdra zbraň a bez jediného pohľadu na muža povedala: "Odpáľ, krásavec."
Larson zívol a položil na stôl ďalší časopis, na ktorom bola fotka Lary Croft, ako so zdeseným výrazom uteká pred čímsi chlpatým - asi to bol neškodný psík (a veru bol, ale to Lara nikdy nepriznala). Pod tým bol nápis:

Croft kills... her mother!

"Tiež sa mi od teba dostane takej pozornosti?" zachechtal sa Larson. Lara ihneď vrátila pištoľ do puzdra, prečítala si nápis na časopise a bez záujmu povedala: "Tlačová chyba."
"To ti tak verím. Ale som tu vlastne preto, aby som: po prvé, použil WC, a po druhé, s niekým ťa zoznámil."
Larson položil na stôl ešte notebook, zapol ho a hlboko sa zamyslel.
O dve hodiny si konečne spomenul na heslo a na obrazovke sa zjavila šeredná blondína.
"Lara Croft vs. Jacqueline Natla, zo skoro skrachovaných Natla Technologies."
"Dobré popoludnie, lady Croft," zahlásila Natla.
"Je ráno, ty lama," utrúsila Lara sucho.
"To je fuk. Ide o to, že do tridsiatich dní od vás žiadam Scion, o ktorom viete od svojho otca. Padajte do hrobky Qualopeca."
"Našli ste Vilcabambu?" spýtala sa nadšene Lara.
"Ako rýchlo sa dostanete do Peru?"
"Hm, pešo s plnou poľnou o dvanásť rokov, na trojkolke o dvanásť dní."
"Larson, dajte slečne Croft štvorkolku. To by tam mohla byť o 12 minút."

3. časť


Lara nasadila tretiu kozmickú a o 12 sekúnd už nabúrala do snehuliaka v peruánskych horách. Zhodila domorodého sprievodcu v sukničke z palmových listov (domorodci sú otužilí), a kým on hľadal nejakú cestu, Lara si prečítala kúsok z otcovho denníka.

12. marec, Anglicko
Dnes je celkom pekne, konečne prestalo pršať a snežiť. Možno by som už po zime mohol ísť do roboty. Síce som dostal akýsi papier, kde bolo veľkými písmenami načarbané VYHODENÝ, ale vyzeralo len ako neškodný anonym, tak pôjdem skúsiť šťastie.
Len keby som si spomenul, kde som to pracoval.


Lara znechutene hodila zošit do batoha a obrátila sa práve vtedy, keď sprievodca pomstychtivo rozlámal rebrík a nevinne jej vysvetlil, že lano zabudol doma. Nezostalo jej teda nič iné ako nasadnúť do moderného výťahu hneď vedľa zlomeného rebríka a vyviezť sa hore.
Sprievodca nepovedal nič, prešiel k veľkým kamenným dverám oproti a začal do nich zúrivo trieskať v márnej nádeji, že ich otvorí. Lara naňho iba pozrela a stlačila tlačidlo v strede dvier. Okamžite sa otvorili a z jaskyne vybehli štyri malé deti, ktoré tam niekto zabudol.
"Preboha!" vyhŕkol Peruánec, ktorý deti z duše neznášal a na mieste ho skolil infarkt.
"To máš za ten rebrík!" Lara naňho vyplazila jazyk, nechala polozamrznuté a vyhladované deti napospas ich osudu a vošla do príjemne vykúrenej a osvetlenej jaskyne.

Paródia na TR5 - USA

11. května 2008 v 21:44 | Sonia

Časť osemnásta

"Tento muž bol vlastne príčinou toho, že v neskoršom období Lara panicky strieľala všetkých mužov, ktorí predstavovali potenciálne nebezpečenstvo - no, viete aké. Založila na tom svoju kariéru," vysvetlil Jean-Yves a konečne zmĺkol. Všetci v chalúpke - Larinom dome - sa pomrvili, zívli od nudy a potom Patrick zapol telku, aby si pozrel správy o počasí. Zrazu sa na obrazovke zjavilo:

The Iris. Predmet s magickými účinkami a za veľmi nízku cenu. Na predaj ho ponúka pán Winston J., ktorý je zároveň hrozne rád, že sa zbaví spomienky na istú lamu. Telefón: 0909333222, alebo ICQ číslo: 012-147-325, či e-mail: čajíček@surrey.com. The Iris je...

"Čože?" vyhŕkol kňaz a rozzúrene chytil sluhu za golier. "Ty si sa to opovážil predávať?"
"No čo," Winston si z Patrickovho hnevu nerobil ťažkú hlavu, "však to je len taká hračka."
"To si vôbec nebral ohľad ani na to, ako ho musela Lara snažne získavať z mrakodrapu? Ty si tú kra... ženu vôbec nevážiš!"
"Aký mrakodrap?" prejavil Jean-Yves záujem. "Mohli by ste mi to vyrozprávať?"
Patrick teda neochotne pustil Winstona, opäť sa usadil na umývadlo a začal hovoriť, pričom sluha, s ktorým si vymieňal zúrivé pohľady, ho príležitostne dopĺňal.

Paródia na TR5 - ÍRSKO (II. časť)

29. dubna 2008 v 20:50 | Sonia

Časť šestnásta

Labyrint v Disneylande

Miestnosť bola zaplnená lavicami, medzi ktorými stáli akési postavy. Lara podišla zvedavo dopredu až k najbližšej z nich, no osoba sa otočila, zamračila sa a zrazu švihla akýmisi papiermi a zasiahla Laru do nosa. Tá šokovane odskočila nabok, no dostala sa k ďalšiemu mužovi, ktorý sa tiež zahnal papiermi. Lara teda rýchlo prebehla pomedzi lavice (tak, aby bola z dosahu asi desiatich mužov s tými zvláštnymi zbraňami) a na stene zbadala tri ozdobené tlačidlá. Skusmo stlačila prvé, na ktorom bol vyrytý akýsi kotúč. Z podlahy sa vysunul dlhý kamenný kváder pokrytý nejakou lesklou čiernou hmotou, ale to bolo všetko! Keď teda stlačila druhé, čierna hmota, bol to vlastne bežiaci pás, sa spustil a posúvali sa na ňom hot-dogy, ktoré boli vyryté aj na tlačidle. Napokon zatlačila tretie, na ktorom bola velikánska paradajka skoro rozpučená gigantickým kladivom. Na to sa začal na hot-dogy valiť kečup z fliaš zavesených na strope.
Na mužov to zapôsobilo ako magnet a všetci sa vrhli na pás, aby im neunikol ani jeden kus. Lara to využila, preskočila kváder a prebehla ku dverám v rohu miestnosti.
Za nimi ju čakal riadny šok, pretože sa na ňu vyrútil hrôzostrašný chlap v tmavom otrhanom plášti, odstrčil ju a nazrel do miestnosti s mľaskajúcimi mužmi. Potom sa opäť obrátil k Lare, ktorá ho, pritisnutá k stene, zdesene pozorovala.
"Čo si to urobila mojim študentom! Práve som tu mal mať prednášku na tému Škodlivé vplyvy Disneylandu, a ty takto odvedieš ich veľmi vzácnu pozornosť!" Potom jej ukázal neslušné gesto a odišiel ďalšími dverami.
Študenti? Lara hútala, čo to malo byť, až kým jej nedošlo, že tmavá miestnosť bude pravdepodobne prednášková miestnosť, muži s papiermi sú študenti (bohviečoho) so skriptami a desivý maník je ich prednášajúci v profesorskom talári-habite-rubáši (či ako sa to volá; Lara sa totiž len nedávno prelúskala cez materskú školu, takže si takýmito zložitými termínmi nebola veľmi istá).
"Úžasné," vzdychla a vydala sa za chlapíkom. Hneď za dverami padla do jamy, ktorá našťastie nebola veľmi hlboká, tak si iba zlomila nohu a pokračovala ďalej. Prešla cez tunel a na konci prešla po rebríku priamo ku dverám s nápisom

Disneyland - Vstupné:
deti -> 2 použité plienky
dospelí -> kľúče od auta
tínedžeri -> zdarma

Labyrint večného zablúdenia


"Wow!" zvýskla Lara. "Tuším som si zabudla doma plienky!" Ale keďže ani Lara nebola anjelik, napokon sa na vstupné vykašľala a vkradla sa dnu. Na to, že dvere boli zavreté a zamknuté, sa vykašľala tiež.
Ocitla sa v tmavej chodbe, ktorá sa kamsi stáčala. Lara sa teda tápavo vydala dopredu, no po pár krokoch zakopla o nejaký predmet na zemi a skoro si o stenu rozbila nos. Zdvihla tajomnú vec a pri slabom svetle, ktoré presvitalo cez dieru v strope (to že je noc, teraz neberieme do úvahy) zistila, že drží starobylú kuchársku knihu s umelecky namaľovaným vrecúškom arzénu na obálke. Lare sa začali zbiehať slinky.
Na priveľké slintanie ale nebol čas, pretože odrazu sa pred ňou zjavili tri malé svetielka, prešli okolo a zmizli jej z očí. Lara si bleskovo strčila knihu pod tričko (reflexy kleptomanky sa nezaprú) a rozbehla sa za svetlami. A potom ich nasledovala asi dve hodiny, pretože verila, že ju z "Labyrintu večného zablúdenia" vyvedú von.
Zrazu svetielka zastali a Lara v rozbehu vrazila do nejakého človeka. Ten zdvihol svetlá (trojramenný svietnik, ako si Lara zrazu všimla) do výšky a pred ňou stál Patrick Dunstan!
"Prečo ma sleduješ, dievča?" spýtal sa.
"Vaše vlasy..."
"Čo je s nimi?" nechápal.
"Sú modro-sivo-oranžovo-purpurovo-zelené!"
"Ách, jasné. Tu, v Disneylande, je jeden veľmi dobrý kaderník, tak som sa rozhodol zmeniť u neho svoj imidž."
"Zmenou imidžu sú aj tie roztrhané džínsy a špinavé tričko?"
"Jasné," prikývol, "teraz ale poďme von. Hľadal som tu krabičku s Tic-Tacom, ktorá mi vypadla z vrecka, ale vidím, že je to márne."
"No toto je Labyrint večného zablúdenia! Ako sa dostaneme von?" vyhŕkla.
"Bože, dievča! Ty veríš tým marketingovým ťahom? Takým nápisom predsa všetkých prilákajú, ale ako vidíš, labyrint je kruhový s dvomi dverami - jednými si vošla a druhé vedú von! Cez deň je vidieť, že vedú na parkovisko; a odtiaľ si sem predsa nevošla."

Časť sedemnásta

Starý mlynár

Vyšli na parkovisko a za ním sa vnorili opäť do prírody, pričom jej kňaz vysvetľoval:
"Teraz sa musím vrátiť do krč... do kostola, takže ty ma tu pekne počkáš, hej?"
"Otče, našla som v labyrinte knihu."
"Ty si sa tam tak dobre poobzerala? Preboha, dievča! Bude potrebné k niečomu ťa priviazať!"
"Kniha má na sebe ochranné symboly. Možno by sa vám hodili."
"Iba to by bolo účinné, namaľovať symboly na zem a sedieť uprostred. A vieš, všetky fixky som si dnes večer, nanešťastie, zabudol doma. Teraz ma tu teda počkáš a nepohneš a odtiaľto, aby si nenatrafila na niečo väčšie ako si ty."
"Ostať tu. Fajn!"
Patrick Dunstan odišiel a Lara ostala sama na skalnatom chodníku. Opatrne sa vydala dopredu, lebo v jej dvojsekundovej pamäti sa už nezachoval kňazov príkaz.
Zrazu za sebou začula hluk. Automaticky sa vrhla nabok, takže veľký sekáčik na mäso ju iba o vlások minul. Držal ho akýsi chlap, ktorý sa vykláňal z okna džípu a nebezpečne sa nástrojom oháňal. Potom opäť chytil volant a zmizol medzi skalami.
"Jejda," Lara si utrela z čela pot a rýchlo vošla do nepravidelnej chodby naľavo, ktorá ju zaviedla na malé ihrisko, kde dve deti kreslili kriedou obrázky, no museli ich neustále obnovovať, pretože ich zmýval dážď.
"Aha! Votrelec!" zakričal chlapec a vzal zo zeme kameň.
"Ripleyová?" spýtalo sa nechápavo dievčatko. Keď zbadalo Laru, povedalo: "Hm, skoro."
Potom začali obaja hádzať do Lary kamene a kričať: "Votrelec! Parazit! Vypadni!" Lara rýchlo vybrala z batoha ešte jednu Snickers a hodila ju medzi decká. Rovnako ako bosorky sa o ňu začali biť!
Tínedžerka prebehla okolo nich a v skale si všimla bohaté zásoby kriedy, odkiaľ čerpali aj deti. Začala kúsok zoškrabovať nechtami, ibaže sa jej veľmi nedarilo: "Au, moje nechty, moje úbohé NALAKOVANÉ nechty! Ten lak ma stál tisícku... krokov," priznala neochotne, "kým som konečne ušla pred tým mužom, čo nezmyselne vykrikoval na celú ulicu: A teraz tu skončil celý na akejsi HLÚPEJ kriede!"
Napokon sa jej podarilo kúsok odlomiť, a už aj bol najvyšší čas, pretože keď sa otočila, dievčatko ležalo nehybne na zemi a chlapec s tyčinkou v ústach už opäť dvíhal kameň.
"Umri!" zakričala naňho, keď opäť šprintovala naspäť na kamenný chodník, kde si kľakla a nakreslila symbol z kuchárskej knihy - lebka a pod ňou dva skrížené hnáty.
V tej chvíli sa ozvalo zatrúbenie a z cestičky medzi skalami sa na Laru vyrútil známy džíp. Šofér opäť mával sekáčikom a tentoraz to vyzeralo, že ním Laru aj poriadne tresne, keď odkiaľsi vyskočil kňaz a hrdinsky sa postavil autu do cesty. Trochu pribrzdilo, no Patrick aj tak po náraze odletel niekoľko metrov. Džíp sa pri ňom zastavil, šofér vystúpil a rýchlo hodil kňaza do kufra. Potom sa zaškľabil na Laru, akosi divne na ňu pozrel, nasadol a zmizol dolu kopcom.
Lara mierne pokrčila plecami a bezstarostne či bez akýchkoľvek obáv o svojho "otca" sa vydala za autom. Došla na malú lúčku s niekoľkými budovami, zahla doprava a cez plytký, ale dravý potok sa dostala na planinu s jazerom, uprostred ktorého trónil polorozpadnutý mlyn. Lara podišla ku brehu a s úľubou sa na seba zahľadela, ale pošmykla sa na blate a padla do kalnej vody s bohatou vrstvou siníc.
"Moja úbohá pokožka ošetrovaná detským mydlom! Čo ak zo mňa zlezie koža?!" Lara sa začala ľutovať, ale odrazu sa pred ňou zjavilo čosi červenovlasé a v bordových šatách, tak radšej urobila bleskovú otočku a zamierila ku zvláštnemu bielemu miestu vo vode, kde zistila, že uprostred tróni velikánska zubná protéza!
Bezmyšlienkovito ju schmatla, načo sa červený prízrak očividne riadne naštval a začal ju naháňať. Lara opäť zamierila do inej časti jazera, lenže protéza jej vypadla z ruky a vkĺzla do akejsi diery. Prízrak sa za ňou vrhol a vrazil hlavu do otvoru - lenže potom ju už nemohol vytiahnuť! Lara sa usmiala, vyplávala, aby sa nadýchla a vrátila sa k ložisku protéz, z ktorých si nabrala čo najviac. ("Keď budem stará...") Vplávala do mlyna.
Keď vyliezla z vody, skoro spadla zase naspäť, lebo mala vo vreckách a batohu hromady zubných protéz. Rýchlo si utiahla opasok, pretože protézy z nej ťahali šortky (XD) a opatrne vyšla po drevených schodíkoch, ktoré povážlivo vŕzgali. Na plošine nízko pod stropom skusmo zaťahala za veľké drevené koleso a natešene videla, že sa jej otvárajú akési dvere - jej nadšenie však opadlo, keď videla, že bude musieť skočiť na tyč v stene a z nej ku dverám. Opäť teda zatiahla za koleso a potom preskočila na tú tyč - pričom ju skoro minula, tak na ňu aj protézy pôsobila gravitácia - lenže sa nemohla ani roztočiť! Tak tam bezmocne visela a cítila, ako sa tyč pomaličky ohýba... a ohýba... keď vtom... roztrhli sa jej vrecká, batoh odpadol z popruhov a všetko skončilo dole vo vode. Lara, cítiac sa ako vták, sa roztočila a ladne preskočila ku dverám. Keďže toto celé trvalo tak dve sekundy, dvere sa ešte úplne nezavreli a Lara sa prešmykla do tmavej izbičky s pákou na stene, ktorú prehodila. Tu už nemala čo robiť, tak sa vrátila otvorom v zemi, z vody vylovila batoh a vyhádzala z neho protézy. A ako vieme, Lara so sebou všade nosí Krabičku poslednej záchrany - ihlou a niťou z nej si zašila batoh.
Vrátila sa na lúku obkolesenú budovami, a teraz na najväčšej z nich vypadli dvere z pántov a na trávu efektne vyletel známy džíp. Vyliezol z neho maník so sekáčikom na mäso a vylovil z kufra kňaza. Potom si Lara uvedomila dve veci: po prvé, odrazu prestalo pršať; po druhé: maník po nej hádzal ukážkovo chlipné pohľady! Od úžasu sa jej rozviazali vrkoče, a keď muž zbadal jej bohatú záplavu vlasov, skoro mu oči vypadli z jamôk. Vtedy Lara zachytila aj kňazov pohľad - bol rovnaký, aký na ňu upierali i neznámy! Prudko znervóznela, no pripisovala to zraneniu Patricka. Preboha, nech sa ovláda?!
"Takže," začal muž a vyčaril nechutný úsmev. "Čo si to urobila mojej žene, drahá?"
"Vašej žene?" nechápala Lara.
"Hej. Poznáš ju, má veľmi rada červenú farbu."
Lare už došlo, čo teda bola zač tá obluda, ktorá ju naháňala v jazere, a slabo sa začervenala. "Môže si za to sama," utrúsila.
"Hm. A akým právom si sa vlámala do môjho mlyna? Videl som ťa cez GPS! No, za toto všetko budeš pykať," zavrčal zrazu a pomaly sa vydal k Lare. Tú pochytila panika, keď odrazu zasiahol kňaz a Lara zistila, že jeho pohľad bol iste podmienený nehodou. Alebo žeby...?
"Tá kniha. Prečítaj recepty z tej knihy z labyrintu!" zachrčal.
Lara ju teda rýchlo vytiahla z batoha a trasľavo sa ju pokúšala otvoriť.
"Kuracie krídla v bešamelovej omáčke. Jablková torta bez jabĺk. Kokosové pusinky v čokoláde... Pomôžte mi!"
Kňaz sa vrhol na mlynára, ale ten ho odhodil a stále postupoval k Lare.
"Amoniakový závin. Kukuričné placky. Vaječné koláčiky s kyanidom..." Mlynár natiahol po Lare ruku, ale keď vyslovila posledný názov, stuhol.
"Čo to je?" zrúkol. "Pusti ma!"
"Výborne, Lara. Vyslovila si názov jeho obľúbeného jedla, a to takýchto vždy zastaví. Myslel som, že pomôže iba to, keď zmrazíš tečúcu vodu, aby mohol rýchlo zmiznúť niekam ďaleko - a keď som videl, že sa ti podarilo akurát tak zastaviť dážď, prepadla ma beznádej. Ale ty si to zvládla na jednotku aj bez vody!"
Lara si vydýchla, opatrne sa vyhla mlynárovej ruke a poslala ho do horúcich pekiel. Zmizol, Lara s Patrickom si stopli prvý zaoceánsky parník, ktorý sa plavil naokolo, a vrátili sa domov.

Paródia na TR5 - ÍRSKO (I. časť)

19. dubna 2008 v 20:14 | Sonia

Časť štrnásta

Zúrila búrka. Obloha bola plná bleskov a dlhotrvajúci dážď privádzal Winstona a jeho ženu do zúrivosti. Ich jaskyňa bola zatopená, iba Lara, ktorá mala spacák v zadnej časti, bola ešte relatívne suchá.
"Kde sú tie ryby?" zareval Winston a poobzeral sa. Rybičky z akvária už pravdaže rýchlo plávali von v nádeji, že uniknú. Starý muž (vtedy ešte mal SVOJE vlasy - i keď nie moc) sa na ne vrhol a všetky zručne pochytal - veď už v tom mal prax, občas tak musel lapať aj Laru, keďže ani jej sa tu bohvieako nepáčilo.
Tá sa práve prezliekala na noc. Chcela si nasadiť červený nos pre klaunov, keď ju vyrušili kroky. Do jaskyne sa prebrodil Patrick Dunstan.
"K nohe, Bram," Winston si s ním sadol za stôl. "Takže čo je nové?"
"Na ostrove prepukla panika, aj keď sa mi to ťažko hovorí. Prišli tam predavači balónikov, vieš ktorých - z nich potom vyrobia psa alebo strapec hrozna. Je to prvý raz za sto rokov, takže si môžeš predstaviť situáciu. Manifestácie, čudné svetlá a zápach spálených balónov."
"Pôjdeš to prešetriť?" spýtal sa Winston.
"Áno, ale dúfam, že Lara nepôjde so mnou."
Winston mrkol dozadu. Videl, že červený nos vykúka spod prikrývky, no netušil, že jeho majiteľka sa zospodu kŕčovito pridŕža stola a počúva ich.
Winston vybral skrutkovač a odskrutkoval stôl od podlahy. "Šťastnú cestu!" zakýval kňazovi. Stôl odplával do tmy. Onedlho dosiahol breh neďalekého ostrova, o ktorom bola reč. Patrick zoskočil a zamieril ku skale. Otvoril tajné dvere a Lara videla, že vedú do krčmy. Pokrútila hlavou a vydala sa dopredu.

Paródia na TR5 - RUSKO

30. října 2007 v 20:14 | Sonia

Časť šiesta


"A to bol koniec Larinho rímskeho dobrodružstva," povedal smutne Winston. "Dá si ešte niekto pukance?"
"To bola nuda," zazíval Jean-Yves. "Ja poznám lepší príbeh z Larinho života. Bolo to v Rusku." "To akože tá príhoda, keď Lara ukradla v obchode holiaci strojček a neuvedomila si, že ho nepotrebuje? Potom som s ním upravoval kríky," ozval sa Winston nadšene.
"Ale čo si. To začalo v prístave Zapadnaya Litsa a súviselo to s cirkusantmi."
"Eh?" spýtali sa sluha s kňazom nechápavo.
"Vidím, že vám to Lara nerozprávala. Takže počúvajte..."

Časť siedma


"...v tomto príbehu bola dôležitá aj ponorka, lenže si už nepamätám, čo to s ňou bolo. Možno si ju chcela Lara kúpiť a hrať sa s ňou vo vani. Neviem. Hlavné je, že sme raz v zime stáli na kopci v Rusku..."
Na kopci sedeli dvaja ľudia. Prvý bol muž v plavkách, druhá žena v lyžiarskej kombinéze.
"Vravela som ti, Jean-Yves, aby si si do Ruska neobliekal plavky. Bude ti trochu zima. Ale ty nie. Ty si robíš všetko po svojom."
"Máš pravdu, Lara. Aspoň že je tu ten ohník, čo sa ti podarilo vyrobiť, keď si omylom hodila ešte horiacu svetlicu do ihličia. Ale je mi ľúto, že nemáme špekáčiky."
"A mňa zas nebaví čakať na tých hlúpych cirkusantov. Mali už predsa dávno prísť." Lara si dala k očiam ďalekohľad a pozerala na cestu.
"Prečo je to tak ďaleko? Veď predtým nebola tá cesta ďalej než kilometer. Aj cirkus sa zmenšil."
"Lara, máš naopak ďalekohľad," upozornil ju jej priateľ.
"Eh, vidíš to," Lara si ho napravila a na ceste zbadala tri maringotky. "Super, už idú. Musím ísť, Jean."
Jean-Yves mávol rukou. "Bezva. Padaj, Lara a prípadne napíš."
"Okej. Čau!" Lara si pripla lyže a spustila sa dole kopcom.
"POZOR!" zvolal Jean-Yves, no už bolo neskoro. Lara vpálila do stromu.
"Neboj, som OK!" ubezpečila ho a ďalej sa spúšťala chrbtom v smere jazdy. Jean-Yves pokrútil hlavou. Toto ju bude bolieť.

Časť ôsma:

Základňa cirkusu

Lara si hore všimla otvor a po lane k nemu vyliezla. Poobzerala sa a spustila sa akousi šachtou do cirkusu. Musela pripustiť, že vyzeral zvláštne. Nikde žiadne piliny, zvieratá, nič, iba dlhá chodba vedúca bohviekam. Lara rozsvietila svetlicu a išla dopredu. Po chvíli narazila na dvere, cez ktoré vošla do veľkej miestnosti s drevenými škatuľami. Na zemi boli piliny.
Lara sa šťastne rozbehla do - ako si myslela - manéže, keď zbadala hore v stene za sklom muža, ktorý ju tiež zaregistroval. Chytil červenú páku na riadiacom pulte a začal s ňou jemne pohybovať. Lare sa to nejako nezdalo, a tak radšej bežala ďalej, aby sa mužovi skryla. Odrazu niečo kúsok od nej spadlo na zem a rozvírilo piliny. Lara sa obzrela a užasnuto zastala. Na oceľových tyčiach visel obrovský kus šunky, ktorý by ju okamžite rozpučil ako žabu.
"Z toho by bola skvelá sekaná, alebo VEĽA hamburgerov," zasnila sa Lara. Šunka sa zdvihla a namierila si to priamo nad ňu.
"Tuším bude hamburger zo mňa," zhíkla Lara a odskočila, pričom sa tresla do kovovej skrine pri stene. Rozzúrene ju otvorila.
"Čo?" vykríkla. Priamo oproti nej bola ona sama.
Po hodnej chvíli ostražitého pozorovania sa si Lara uvedomila, že v skrini je vstavané zrkadlo.
"Hups," začervenala sa a išla ďalej do nejakých dvier.
Po dlhom blúdení chodbami, pričom náhodou našla zlatú čokoládovú ružu, keď si nevšimla tajný poklop a padla doň, sa Lara dostala k rozcestiu troch chodieb. Ľavou sa dostala do izby, kde sedel maník pri riadiacom pulte.
"Musím sa k nemu nenápadne priblížiť a omráčiť ho," pomyslela si a po špičkách sa k nemu prikrádala. Ešte dva metre, jeden a pol, 90 cm, čiže pol metra (či nie? Lare nikdy matematika nešla), keď naraz do niečoho stúpila. Bolo to mokré, no čo bolo horšie, bolo to horúce. ŽERAVÉ!
Lara sa zhrozene pozrela dole a zistila, že stúpila do kanvice s horúcou kávou. Bleskovo vytiahla nohu a začala od bolesti poskakovať. Technik pri pulte si ju doteraz nevšimol. Sadla si na zem a vyzula topánku. Keď ju otočila, vyliali sa z nej litre kávy, dokonca tam plával sáčok s cukrom. Lara si vyžmýkala ponožku a znovu sa obula. Potom vybrala zbrane. Technik nič. Nabila. Muž nič. Lara ho tresla pažbou po hlave. Odpadla mu a spadla na podlahu, pričom sa z nej vysypali piliny.
"So...sorry, zavolám vám chirurga," vykoktala zmätená Lara. Rýchlo ušla k druhej chodbe - viedla von, kde Lara skoro vrazila do klietky s opičkami. Začala sa nad nimi rozplývať, no keď po nej jedna hodila banán - trafil ju do nosa - rozzúrene odpochodovala preč.
Začalo jemne snežiť. Lara sa vydala späť do budovy, no vtrhla rovno do spŕch. Práve sa tam ktosi sprchoval - Lara rozoznala v opare psa - vlčiaka. Zavrčal na ňu a ďalej sa mydlil niečím, čo pripmínalo obsah psej konzervy.
"Pardon," vyhŕkla Lara a upaľovala von, smerom k akémusi veľkému predmetu v prístave. Na samom okraji pevniny sa pošmykla, preletela vzduchom a tvárou sa nalepila na chladný kov. Pomaly sa odlepila, narovnala si nos a vliezla do ponorky.

Časť deviata:

Syrová ponorka

Chodbou sa Lara dostala k masívnym dverám. Zatlačila a otvorila ich. Odrazu ju zarazil hlas:
"Dobrý deň, slečna! Prišli ste si pozrieť moju syrovú ponorku?"
Lara pozrela nabok a zbadala muža. Mal oblečený plášť farby opekaného syra a z čiapky, ktorá vyzerala ako plátok eidamu, visela pasca na myši. V ruke držal kúsok syra.
"Dúfam, že obľubujete syr," usmial sa. "Tu nájdete všetky možné druhy. Je z nich postavená celá ponorka. A zároveň dúfam, že súhlasíte s týmto heslom," vybral z vrecka tabuľku, na ktorej stálo:

Smrť všetkým krysám a potkanom (neplatí, pokiaľ nemajú rady syr)

"To je trochu kruté, nie?" poznamenala Lara.
"Kruté?! A keď mi tie potvory jedia ponorku a šaty a klobúky a všetko, to od nich nie je kruté?"
"Oblečenie?" prejavila Lara záujem. "Vy máte šaty zo syra?"
"Jasné," odtrhol si kus rukáva. "Pravý stilton."
Lara ochutnala kus rukávu. "Chutný," prikývla.
"Fajn, teraz môžeme ísť do kuchyne, kde uvidíte prípravu tých najchutnejších syrových jedál, aké kedy ľudstvo poznalo. Poďme!"
Vyrazili po chodbe a kapitán Yarofev - také bolo kapitánovo meno - cestou nadšene opisoval Lare ponorku.
"Tamtie dvere sú z eidamu a tie druhé zas tvorí dánsky modrý. Táto podlaha je z kusiska mozzarelly. Hentie dvere nie sú veľmi pevné, aha, práve sa rozpadli." Lara sa obzrela a v izbe si všimla akýsi žltý skafander. "Čo to tam je?"
"Čo? To...to nie je nič dôležité," zamračil sa a viedol ju ďalej. "Nič zaujímavé."
Onedlho prišli do kuchyne. Kuchár si ich nevšímal, a ďalej opekal syr.
"Ach, tá vôňa," rozplýval sa kapitán a skoro napchal hlavu do panvice.
Lara sa ale otočila a nenápadne plížila späť. Musí zistiť, čo bolo v tej miestnosti.
"Tu je to - kopa tvarohu, predtým dvere," vošla dnu. Na stene naozaj visel skafander, tak doň vliezla. Predtým ale zistila, že ako pohonná látka slúži stilton - tak tam napchala kapitánov rukáv. Vyrazila k oknu.

Časť desiata:

Potápanie v syre - teda hlbočine

Lara otvorila okno a chcela elegantne skočiť do vody, ale potkla sa a neohrabane sa pokúšala zastaviť pád. Nepodarilo sa, a tak dopadla do vody ako slon, pričom jej pád spôsobil vlnu tsunami 100 km odtiaľ.
Začala hrabať všetkými končatinami, aby dosiahla nejaký pohyb (to spôsobilo zas vysoké vlny 50 km odtiaľ). Všimla si, že nič nevidí, a tak si len tak plávala, až kým si neuvedomila, že aj skafander je zo syra a začína sa rozpúšťať. Otvorila oči a už konečne čosi videla, konkrétne tunel, ktorý bol očividne vyhĺbený ľudskou rukou. Bleskovo tam vplávala a na konci si všimla zápalkovú škatuľku. Rozbúchalo sa jej srdce. Už je pri cieli!
Otvorila rozmočenú škatuľku, a tam to bolo - ŠPÁRADLO OSUDU! Lara by sa nad ním dlho rozplývala, ale uvedomila si, že pomaly sa rozplýva aj jej skafander. Rýchlo vyrazila k ponorke.
Len čo k nej dorazila, celý skafander zvodnatel a kúsky syra odplávali preč, kde sa o ne začali biť a obhrýzať rôzne ryby. Lara vyliezla späť do ponorky.

Časť jedenásta:

Poobhrýzaná ponorka

"Aha, náš nepozvaný návštevník," vyhŕkol niekto. Lara zdvihla hlavu a uvidela pred sebou Santa Clausa. "To ale nevadí, ešte mi tu čosi zostalo," mrmlal a hrabal sa vo vreci. "Holiaci strojček, to bude pre vás vhodné..." Lara ho ale prerušila.
"Ak sa nemýlim, dnes je 15. marec," povedala.
"Vážne? Zas mi tí trpaslíci pretočili listy v kalendári," hneval sa Santa a zavrel vrece. "Tak ja idem, dúfam, že sa mi soby ešte neutopili, nechal som ich totiž uviazané pred vchodom," pokýval hlavou a odišiel.
Lara sa vydala naspäť do kuchyne, kde predpokladala, že tam kapitán ešte vždy bude. Mala pravdu - práve spolu s kuchárom zapekal medzi 2 kusy syra zapečených medzi dvomi kusmi syra 2 kusy syra. Skutočne zaujímavá práca.
Lara už chcela na seba upozorniť, keď si všimla, že pri Yarofevovej nohe čosi sedí. Bolo to malé, sivé a očká tomu bystro žiarili - Lara aj so svojimi schopnosťami a vedomosťami z biológie vedela, že je to potkan. (I keď najskôr si myslela, že je to zajac - predsa len, 4 na vysvedčení nebolo príliš vysoké hodnotenie.) Potom sa k zvieratku pripojilo asi dvadsať ďalších a naraz sa zahryzli do podlahy ponorky. Ozval sa sykot a do kuchyne sa začala valiť voda. (Steny a podlaha totiž neboli veľmi hrubé - kapitán v snahe ušetriť volil väčšinou tenké plátky.)
"Kto sem pustil tie potvory?" zaryčal kapitán a zúfalo si trhal fúzy, ktoré si vlastne ráno oholil. "Zruinjú ma! Úplne ma ZNIČIA!" vyl a pre zmenu si trhal vlasy, ktoré už takisto dávno nemal.
Lara sa radšej obrátila a zmizla, aby ju kapitán ešte z niečoho nepodozrieval. Zahla do nejakej chodby, kde na konci objavila padacie dvierka. Padla do nich a zistila, že je v malej núdzovej ponorke, ktorá nebola oveľa väčšia ako konzerva od párkov s fazuľou - čo bolo, mimochodom, Lariným obľúbeným jedlom. Naštartovala a vyplávala skôr, než bola ponorka úplne spacifikovaná a myši - teraz prepchaté a veľké ako futbalové lopty - spolu s kapitánom a kuchárom takisto pomaly nevyplávali na hladinu.

Časť dvanásta

"Máš ešte Špáradlo osudu, Winston?" spýtal sa Jean-Yves.
"Nie, raz som si s ním čistil zuby a omylom som ho zhltol," začervenal sa sluha. Chvíľu bolo ticho. Potom sa Patrick vysmrkal a potajomky si utrel jednu slzu. Winston to videl a pohostinne mu ponúkol misu od pukancov - tie sa už dávno minuli. Kým išiel ešte doniesť soľ, začali sa muži zhovárať.
"Takáto noc bola raz aj v Írsku, keď bola Lara v Connussie," ozval sa Jean-Yves.
"Myslíš v tom nákupnom stredisku, kde som chodieval najradšej do detského kútika? Tam bola sranda..." povedal Patrick zasnene.
"Nie, mám na mysli Winstonov dom."
"Dom? On mal niekedy dom?"
"Vlastne máš pravdu - no viem, že teraz, po smrti Lary, si chce tento dom nechať a tváriť sa, že je gróf, jeho majiteľ, a už si kúpil aj monokel na oko..."
"Monokel? Ten si kupovať nemusel, ja mu ho spravím zadarmo," prerušil ho nadšene Patrick.
Jean-Yves ho nepočúval a pokračoval: "To je teraz jedno, každopádne Lara a on so ženou bývali vtedy v jaskyni na pobreží, ktorá bola pri každom prílive úplne zatopená, takže tam toho veľa nemali - a čo tam bolo, dali priviazať a priklincovať. A vieš dobre, že si tam vtedy bol aj ty."
"Aj ja?" kňaz bol prekvapený. "To sa určite mýliš, ja som bol v tom detskom kútiku..."
"Ach, tá tvoja skleróza. Tak dobre, ja ti porozprávam to, čo ste mi povedali vy s Winstonom, tak si prestaň púšťať do vane vodu - lodičku môžeš mať aj v umývadle - a počúvaj."

Časť trinásta

Medzitým v Egypte
Von Croy stál netrpezlivo pod veľkým dáždnikom a dozeral na prácu svojich ľudí, ktorí s lopatkami a lyžičkami - niektorí aj s vidličkami - odhrabávali piesok a skaly, ktoré sa usadili na kope falošných múmii. Tam niekde by malo byť to, čo Werner hľadá.

Paródia na TR5 - RÍM

22. října 2007 v 20:21 | Sonia

Časť prvá


Šero, dážď a hmla. V takomto psom počasí by človek nikoho neočakával vonku, no predsa sa len takí blázni našli. Na chodníku - zarastenom a rozpadnutom - sa dali vidieť tri tiene. Najposkrúcanejší a najzhrbenejší z nich podišiel k polystyrénovému podstavcu, na ktorom bola tabuľka. Pravdepodobne pästným klinom bolo na nej vyryté:

Ťava Croft
Konečne umrela a pre nikoho sa nemusím otravovať s čajom.


Osoba - zošúverený starček s tromi barlami - vybral niečo z vrecka. Onedlho bolo na soche na podstavci - socha predstavovala ženu v zvieracej kazajke - ružovou farbou nasprejované:
Die! (Umri!)
"Ale Wiston," ozval sa muž neďaleko, "veď ona je už mŕtva. A potom, onedlho to dážď zmyje."
Muž sa otočil a hlúpo na toho druhého civel. "Kašli na to, Patrick," usmial sa naňho svojím jednozubým, žltým úsmevom.
"Máš len jeden zub, Winston," ozvala sa žena vedľa kňaza Patricka.
"SAKRA! Kam som napchal tú protézu?!"

Dvere na úbohej kamennej chalúpke sa otvorili a dnu vošli traja muži - Winston, nútený sluha Lary Croft, Patrick Dunstan, jej najneobľúbenejší, no bohužiaľ rodinný kňaz a Jean-Yves, jej akože-priateľ, ktorý jej dopomohol k zasypaniu pod falošnými múmiami v Egypte. Odvtedy o nej nikto nepočul.
"Na WC, gentlemani, kde nás nikto nebude rušiť a môžeme spomínať na tých, čo už nie sú medzi nami - vďakabohu," povedal Winston a zaviedol ich do malej kúpeľne. Tam si Jean-Yves sadol na dosku záchoda, Patrick do vane a čakali na sluhu, ktorý im išiel doniesť niečo pod zub. Onedlho sa vrátil s kyslým mliekom a pukancami.
"Fuj, na mlieko som alergický," povedal Jean-Yves a vylial ho do WC. Pritom si tam všimol plávať akýsi kameň. Vytiahol ho a ovoňal. "Čo to je, Winston? Tvoj obličkový kameň?"
"Veľmi smiešne," urazil sa. "Aby si vedel, to je Kameň debilov. Sir...vlastne lady Croft ho raz ukradla na tržnici, ak mi pamäť ešte slúži."
"Myslím, že nie, Winston," uzemnil ho otec Patrick. "Mám dojem, že ho zohnala dakde v Ríme, no podrobnosti nepoznám."
"Ach, jasné. Samozrejme. Spomínam si, že to malo čosi spoločné so siamskými dvojčatami Larsonom a Pierrom. Či to neboli siamskí? To je jedno, dôležité je, že im ho Lara čórla."
"Veru, nikdy nebola jednotka v diplomacii, Lara, no určite vedela, ako zafarbiť tvár obyvateľov na zeleno, keď im ponúkala svoje makové koláče."
"Sklapni, Jean-Yves, a radšej počúvaj. Ako som teda povedal, bolo to v Senici...nie, v Ríme. Hej, tam. Takže..."

Časť druhá


Na drevenom javisku stála operná speváčka, vážiaca najmenej tonu, a srdcervúco zavýjala. Túto krásavicu pozorovala cez divadelný ďalekohľad žena v hornej lóži. Mala na sebe oblek s motýlikom - trpela občas poruchou identity - a zamatové rukavičky. Odrazu k nej pristúpil muž a sadol si.
"Dobrý deň, pane, chcel by som vám predať voňavé jablkové toaletné papiere, vhodné i na utieranie nosa, od našej firmy..."
"To som ja, Larson," obrátila sa k nemu žena a nahnevane ukázala na svoje nohy v lodičkách, pohodlne vyložené na zábradlí.
"OK. Sorry, Lara."
"Pohoda."
"Máš?"
"Mám koláče, ale neobchodujem s tigrom."
"S opicou," sykol Larson.
"Aha, jasan. Mám koláče, ale neobchodujem s opicou."
"Ale prosím ťa. Pozri na toto." Muž vytiahol z vrecka kameň, ktorý sa matne zaleskol. "Kameň debilov."
"Hm. Kde je Pierre?"
"Stále tu niekde poletuje," zazubil sa Larson.
"Nazdar, Lara. Vieš, čo teraz nasleduje. Na pištoľ kašlem. My ti vezmeme koláče v kufri aj kameň, no ten nám vezmeš. Okej?"
"Dobre," kývla Lara Pierrovi a odohrali spomínaný scenár. Keď ale Lara skákala na oponu s kameňom v nohavičkách - podväzky si zabudla doma - tá sa roztrhla a Lara padla dolu hlavou na tučnú speváčku. Váha oboch polámala dosky a obe spadli pod podlahu. Diváci zhíkli.
"Pardon," vynorili sa, Lara sa rýchlo poklonila a bežala von z budovy.
Vonku nasadla na štvorkolku a uháňala preč. Onedlho sa za ňou hnali i Larson s Pierrom na korčuliach.
"Hijó, baby!" zakričal kovbojský Larson a pridal. Odrazu ale Lara prudko zabočila do uličky a prešmykla sa popod hrdzavú bránu.
"To nedáme, šéfe," povedal Larson.
"Ale hej," odsekol Pierre.
"Nie!"
"Dáme!"
V tej chvíli obaja narazili hlavami do brány a odkväcli na zem.
"Čo som hovoril?"
"SAKRA!" zúril Pierre.
Lara, ktorá na nich čakala, im obom ukázala vztýčený prostredník (sorry), milo sa usmiala, otočila sa a išla preč.

Časť tretia:

Kontajnery a smetiská Ríma

Lara sa unavene pobrala dopredu. Nohy v lodičkách ju už poriadne boleli, a tak išla ďalej bosá. Odrazu si po ľavej ruke všimla nenápadný vchod, nad ktorým bol obrovský svetielkujúci a spievajúci nápis:

Zákulisie opery. Zlodeji, čo chcú vykradnúť sejf, nech idú prosím doprava. Záchody sú vľavo. Lara Croft si svoj batoh nechala pri vysokozdvižnom vozíku. Pekné pištole. Páčili sa mi.

"Dopekla!" zrevala Lara a rozbehla sa k batohu. Samozrejme, pištole boli preč. Tak sa aspoň prezliekla a prezula do svojho obľúbeného trička, šortiek a pevných topánok. Vzala si batoh a chcela ísť vykradnúť ten sejf, no zistila, že prišla neskoro. Naštvane kopla do dverí a vyšla von.

Po ďalších útrapách a prehľadávaní každého kontajnera či skládky, čo boli po ceste, sa Lara dostala do záhrady. Vyšla k chrámu, kde pri dverách videla 4 otvory. Zrazu za sebou niečo začula a otočila sa.
"Stonožky, veľké stonožky. Niet sa čomu čudovať." Potom odišla a zo strechy predajne hot-dogov ju sledovali štyri páry očí - Pierre, Larson a dva potkany.

"Čože?! To máte iba tri kamene? A kde mám podľa vás zohnať symbol Venuše?" Lara bola v starožitníctve a kupovala symboly planét do chrámu v záhrade.
"Bohužiaľ, Venuša sa minula. To viete, také niečo ide veľmi na odbyt. Musíte si ju kúpiť niekde inde."
Lara vyšla z obchodu. V batohu mala Merkúr, Saturn a Mars, a bola pevne rozhodnutá prehľadať VŠETKY smetiská v Ríme, aby našla symbol Venuše.

Ako tak išla zamyslene po ulici, nevšimla si, že pred ňou je otvorený kanál. Malý chlapec, ktorý sedel na chodníku a cmúľal cukríky, si prekvapene všimol, že tá pani, čo išla oproti nemu, odrazu rozhodila rukami a zmizla.
Lara zistila, že pláva v akejsi stoke, kde nebolo nič vidieť. Rozsvietila svetlicu - znechutene si uvedomila, že si kúpila zlú farbu, mala svietiť na dúhovo, a nie tak otrasne zeleno - a plávala doprava. Po niekoľkých zúfalých pokusoch o nadýchnutie si uvedomila, že voda jej siaha len po kolená. Zahanbene sa postavila a vykročila, keď vtom sa o čosi potkla a zlomila si nohu. Zanadávala ako kočiš a vybrala tú prekážku z vody. Bol to symbol Venuše. Zabudla, že nemôže chodiť a vyšplhala po rebríku priamo do záhrady s chrámom. Tam na ňu čakal Larson s Pierrom.
"Lara, navaľ šutre," prešiel Pierre DuPont k veci a natiahol ruku.
"A nič ti nedám!" vykríkla Lara a otočila sa mu chrbtom.
"Ále, lady Croft," prehováral ju Pierre. "Dovolím ti kopnúť Larsona vieš kam."
Lare sa vyjasnila tvár a hodila Pierrovi dva šutre. Viac nemám, žmurkla naňho a z celej sily kopla Larsona do rozkroku.
"Prečo vždy ja?" zavyl, zhrabol symboly a vložil ich do otvorov.
"Počkajte chvíľu," usmiala sa potmehúdsky Lara.
O chvíľu sa pred Larsonom otvoril poklop, zo zeme sa vysunul gril s klobásami a párkami a odrazu začal pod ním horieť oheň.
"Ako," zajachtal Pierre.
"Reklama na gril, Pierre, nič iné," zakývala im Lara.
"Au revoir, mon chér," otočila sa a odišla, no potom na nich z diaľky zakričala: "Hoďte mi jednu klobásku!"
Pierre ju hodil, trafila ju do hlavy a spadla na zem. Lara ju ale zdvihla a s chuťou do nej zahryzla.
"Diky!" zavolala a zmizla im z dohľadu.

Časť štvrtá:

Trajanské námestie zamorené potkanmi

Lara vyšla do širokej uličky s otvorenými dverami po stranách. Pozerala dovnútra do miestností, no také veci ako svetlice, brokovnica, UZI, či dokonca jej pištole ňou ani nepohli. Naraz jej ale zažiarili oči a vbehla do jednej izby.
"Cukríky BonPari! Konečne som ich našla!" zajasala a šťastne pokračovala ďalej. Dostala sa k bielemu múru so zavretou bránkou, no cukríky Laru posilnili tak, že bez problémov bránku vylomila a prišla k nejakému bazénu. Voda v ňom bola teplá a celé to pravdepodobne boli nejaké kúpele, takže Lara si od pouličného predavača kúpila lodičku a dve umelé veľryby, až kým si nespomenula, že sa musí dostať k chrámu. Vydala sa teda druhou cestou, až kým sa nedostala na malé námestie, na ktorom sa práve konal zraz Potkanej sekty. Lara podišla k potkanovi, ktorý bol najbližšie.
"Ako sa môžem stať členkou sekty?" spýtala sa.
"Najskôr musíš byť potkan," odsekol a nevšímal si ju.
"Pošlem vám sem mačku," zahundrala Lara a vydala sa poslednou cestou. Po nástrahách - napr. na ňu čakala veľká hlava so žiariacimi očami, no len čo jej Lara ponúkla svoje koláče, hlava kamsi zmizla - konečne našla cestu späť do záhrady. Tam práve usporiadal Larson piknik s trojicou drakov nad vchodom do chrámu.
"Nazdar, Lara! Chceš sa k nám pripojiť?" zavolal na ňu, no odmietla a prešmykla sa dnu. V stene žiaril Kameň debilov, ukazova naň veľká šípka a pútač:

Kameň debilov. Máte ho priamo pred nosom,

a pred Laru sa postavil trpaslík, ktorý na ňu vyrevoval: "Tam máš šuter! Vezmi si ho!" no Lara si ho absolútne nevšimla a vydala sa cestou vľavo do kolosea. Pri tom premýšľala: "Kde ten kameň je...?"

Časť piata:

Atrapa kolosea

Lara sa ocitla v úzkej chodbičke, v ktorej si na jednej strane všimla otvor. Vošla doň a vo výklenku našla zlatú ružu. Obal zahodila - i keď sa pekne leskol - a ružu z čokolády zjedla. Po kĺzačke sa šmykla do levovi do kobky s kostrami.
"Či-či-či, pekná mačička," povedala Lara opatrne a hodila levovi klbko. Ten zamňaukal a vrhol sa naň. Lara zatiaľ zutekala.
Naraz sa jej postavil do cesty gladiátor s mečom. Lara sa predstavila a podala mu ruku. Spolu sa dostali do jaskyne, kde sa ale nezdržiavali a vykopli dvere. Za nimi si ale nevšimli kĺzačku a spolu zleteli dole. Nestihli sa ani zachytiť na okraji a padali do veľkej a hlbokej jamy. Keď si už mysleli, že je po nich, narazili na čosi gumené, čo ich vymrštilo naspäť hore. Dopadli k niečím nohám.
"Vedel som, že to takto dopadne," zahundral Pierre a pomohol im na nohy. "Nemôžete si dávať trochu pozor?"
"Sorry," pokrčila Lara plecami a ponúkla mu cukríky BonPari.
"Vďaka. Lenže ja chcem šutre."
"Hmmm...nechceš radšej čokoládovú ružu? Myslím, že ešte jednu mám."
"Čokoláda?" vyhŕkol Pierre. "Ach, tá lahodná chuť, to rozpúšťanie na jazyku, tie tisíce kalórií..."
"Okej. Tu máš."
Keď ju Pierre rozbaľoval, gladiátor vedľa Lary ho roztúžene pozoroval. A keď chcel do nej zahryznúť, vrhol sa muž s vrčaním naňho a zhodil ho do jamy.
"ČOKOLÁDÁÁÁ..." zavýjali obaja a bili sa o ňu, zatiaľ čo poletovali hore-dolu.
Lara sa usmiala, pokrútila hlavou a vydala sa ďalej. Onedlho sa ale unavila, oprela sa o stenu a oddychovala.
Odrazu začalo čosi pukať a stena sa pohla. Lara vyskočila, no bolo neskoro. Všetko sa naklonilo a spadlo.
"Som mŕtva," povedala si Lara a vyskočila. Vtom si uvedomila, že práve oproti nej bolo okno - bez skla - takže sa jej nič nestalo.
"Sakra," zašomrala Lara a poobzerala sa. "Zničila som Koloseum. No čo. Ja nič!" Vyšla von a začala si pískať. Nenápadne sa odplížila, keď si uvedomila, že ju pozoruje minimálne 100 novinárov.
"Ehm...to som ja nebola," zašvitorila a začervenala sa. Potom si všimla, že jedna stena ešte stojí. Svietil na nej Kameň debilov. Šťastne k nemu pribehla, vytrhla ho a vyhodila do vzduchu.
"Jupí! Konečne som získala KAMEŇ DEBILOV!!!"
"Ehm? Pani?" ozval sa novinár stojaci najbližšie. Lara sa k nemu otočila.
"Áno?"
"Ten kameň nie je pravý. Je to napodobenina... Pre turistov, veď viete."
Lara zažmurkala a odpadla...

 
 

Reklama