Srpen 2009

Medzi Alisterom a Larou

31. srpna 2009 v 13:29 | Sonia |  Poézia
S týmto tu som sa prihlásila do súťaže o najkrajšiu tvorbu na blogu MissCroft (→ výsledky). Mohol to byť obrázok, poviedka, báseň... A tak, keďže na obrázky som ľavá (hádam viem robiť len nejaké screenshoty s kvázi vtipnými komentármi), screenshot z Legendu som použila čisto ako podklad a išlo o tú báseň.
Bolo mi jasné, že nemám šancu, ale snaha bola :D A mimochodom, ďakujem každému za hlas :)
Takže:

O tri dni je to tu!

30. srpna 2009 v 21:52 | Sonia |  Rozličné kecy
Kričte trikrát hurá - už o chvíľku sa vraciame do školy!!!

Či nie? Je možné, že by ste sa netešili? Však na nás čaká hafec nových dobrodružstiev XD

Tak či onak, mimoidná Lady Sonia (hmm, je fajn pocit zase sa raz titulovať) vám všetkým na deň 2.9. - a Čechom 1.9. - želá veľa síl na cestu do školy, chuti do života (nieže niekto zatiaľ skočí pod vlak!) a hlavne čo najmenej stresujúce štúdium :D

A ešte si užite posledné dni prázdnin (napríklad návštevou na tomto extra unikátnom bombastickom blogu... lol)!

Delfská veštiareň - II. časť

29. srpna 2009 v 20:40 | Sonia |  Poviedky - historické
Táto poviedka - napriek tomu, že je historická a hádam trochu humorná - sa mi vôbec nepísala dobre, preto ju ukončujem skôr, než by ste sa nazdali :D (→ 1. časť)

__________

Pýtia

Demos sa zhlboka nadýchol - potiahol si z inhalátora, ktorý kedysi ukradol akémusi astmatikovi - a vkročil do naosu, vnútornej svätyne. Očakával prívetivé prítmie, ktoré by priam lákalo k rozjímaniu, a tak bol prekvapený rádioaktívnym žiarením halogénových lámp na strope.

"Dofrasa!" ozvalo sa spredu. "Šibnutá mechanika!"

Demos, ktorý zatváral oči pred svetlom, začul šuchtavé kroky, šťukanie vypínača a potom sa svetlo zmiernilo. Pootvoril jedno oko - potom i druhé - a obe vyvalil na osobu pred sebou.

Pýtia mohla mať azda 130-140 rokov, bola drobná, jej ruky pripomínali vtáčie pazúry a ten jeden zub, ktorý sa jej leskol v ústach, bol isto-iste umelý (hádam zo slonoviny). Avšak ani jej dosť desivý výzor (a možno práve kvôli nemu) ju neodradzoval, aby nepriťahovala zrak trendy tunikou, voľnými džínsami a kvalitnými lodičkami od Paola Santiniho. Samozrejme, na hlave ozdobenej perličkami mala drahú trvalú.

Vycerila ten tesák v akejsi karikatúre úsmevu a pozdravila návštevníka: "Vitajte, Demos. Tak čo vás sem privádza?"

Demos len zalapal po dychu a napokon vykoktal: "Zo zuba vám visí žuvačka..."

Pýtii zamrzol úsmev na perách a rýchlo žuvačku prehltla, div sa nezadrhla - nanešťastie i so zubom. Keď Demos uznal, že nebude treba volať rýchlu zdravotnícku pomoc (a aj tak by žiadna neprišla, slovenský premiér Fico, ktorý ovládol celý svet so svojou sociálnou politikou, rozkradol celý majetok štátu a všetko krachovalo), nuž, tak keď to Demos uznal, zvedavo prehodil: "Keď poznáte moje meno, ako to, že neviete, prečo som tu?"

"Ani moja krištáľová guľa so superrýchlym pripojením na internet nevie všetko," odsekla Pýtia. Potom si uvedomila, že sa zrejme preriekla a bleskovo zahovárala: "Tak sa posaďte. Prinesiem vám čaj?"

Demos zdvorilo odmietol, poobzeral sa a nakoniec sa zložil k zemi, lebo trojnožka bola obsadená guľou. Chvíľu hľadal správne slová, ale potom vysypal svoj príbeh naraz - ako hrával často v kocky, a ako pri tom prišiel teraz o celý majetok...

"Vôbec neviem, čo mám robiť," zakončil smutne. "A pritom treba o dva týždne platiť DPH, hypotéka tiež nepočká a lízing za krásneho vraníka od kupca z vrchov Aitólie bol záverečne splatný už predvčerom. - Prosím, prosím," vrhol sa Pýtii k nohám, ale potom sa odtiahol, lebo nutne potrebovali vodu a mydlo Dove, "poraďte mi, veštkyňa!"

Tá naňho iba nemo hľadela, ale keď už sa ticho predlžovalo a začínalo byť trápne, vylúdila zo seba inteligentné "Ehé... ehehé... ehm."

"Prosím?"

"Vydržte," Pýtia vyskočila, zhodila z krehkej trojnožky guľu a opatrne sa posadila. Ozvalo sa zlovestné zapraskanie, ale to bolo tak všetko.

"Podajte mi, prosím, tamtie dve misky... nie tie, v tých sú ilegálne drogy... hej, voda z posvätného prameňa a vavrínové listy. Vavrín je Apolónov strom, viete?" poučila Demosa a prevzala od neho misky. Položila si ich na kolená, ale potom sa zasekla a nevedela sa rozhodnúť, čo by mala požiť prvé.

"Ňamy, ňamy do vavrínku," povzbudzoval ju Demos, načo naňho Pýtia znechutene zazrela a naraz si vhodila obsah oboch mís do úst.

Spočiatku sa nedialo vôbec nič, ale potom Pýtiu naplo - Demos jej rýchlo nastrčila pred tvár hnedé vrecko - a divným hlasom prehovorila: "Muhaha! Hovorí cezo mňa sám veľký Apolón. Ak si chceš vypočuť múdru radu, stlač klapku 4!"

Vďakabohu Demos nemusel zisťovať, kde ju hľadať, lebo Pýtia pohotovo pokračovala: "Tebe, smrteľník, v tvojom súžení radím: Milujte sa a množte sa!"

"ČO?" vyhŕkol Demos, načo veštkyňou myklo, uprela naňho vodnaté oči a stále divným hlasom vykoktala: "Ehm, zlá klapka. Teda, boh ti vraví: Daj svoj prípad na súd!"

To už znelo rozhodne lepšie, a tak sa Demos, keď halucinácie Pýtie pominuli, spýtal, kde je najbližší súdny dvor.

"Haag je priďaleko, čo?" poznamenala veštkyňa prakticky, zamyslela sa a potom z nej vypadlo: "Najmite si ma ako právničku, zavediem vás na súd a spolu to vyhráme!"

Stále sa písalo 5. storočie pred Kristom.


Demos a Pýtia sa na súd síce vybrali, ale cestou sa dozvedeli, že najnovšie boli súdy zrušené a jedinú, najvyššiu spravodlivosť predstavuje súdruh Fico. Po tejto správe naraz skočili z mosta a ukončili tak svoje neefektívne životy.

Dobrú noc!

V stopách Spartaka slávi výročie

28. srpna 2009 v 10:45 | Sonia |  Moja tvorba všeobecne
Presne pred rokom, myslím, že to bolo okolo jedenástej hodiny predpoludním a určite to bolo vtedy, keď som sedela v nemocnici a čakala, kým sa lekárke uráči zavolať ma (pravidelná prehliadka, nič iné), som začala písať V stopách Spartaka.

Možno by sa to dalo nazvať tým honosným názvom román? Ten paškvil? Keď vezmeme do úvahy jeho dĺžku, tak hej.

Napísala som jednu verziu prvých dvoch strán, okamžite ju zničila a začala písať ďalšiu. Takto som vytvorila asi 5 začiatkov, potom som tam pridala i prológ (ktorý napokon zrejme tiež prepíšem) a napokon sa to nejak rozbehlo.

Doteraz mám 16 kapitol o celkovom rozsahu 163 strán A5 (malý zošit), zapísaný jeden hrubý zošitok a začiatok druhého. No, a do konca týchto prázdnin som to chcela doraziť, čo asi nestíham, lebo som možno len niečo za polovicou. Ak.

Viem, že rok je na knihu (nazývajme to "akože" tak) dlhá doba, ale čo, flákam sa (najmä cez prázdniny, píše mi to iba v škole :)), ale myslím, že druhé výročie už sláviť nebudeme, keďže predpokladám, že tento školský rok sa mi to už podarí dopísať. A čo potom? To je vo hviezdach :)

Tož, buchnite šampus!

P.S.: Tak mi napadá... ktovie, kedy mal výročie Výcvik :D

Tomb Raider: The Prophecy (GBA)

27. srpna 2009 v 20:47 Haluzné videá
Ukážka z hry s lamoidnými komentármi :D Náhodou, celkom rada by som si to zahrala :D

Tieňový cosplay

26. srpna 2009 v 21:12 | Sonia |  Rozličné kecy
Práve som si uvedomila, že som to opäť nazvala nesprávne - v podstate nie som ako tieň, ale sú zo mňa vidieť len kontúry. Ale čo, názov "Kontúrový cosplay" by bol asi divný :D
Pritom mám v zásobe i nejaké svoje tiene, ktoré tam paradoxne nie sú :D

Viete, čo je na tom najlepšie? Mohla som sa tváriť ako naprostý idiot a nie je to vidno *zasnený šťastný úsmev... naprosto idiotský*

Asi tresnem blbosť, lebo to bude mojou slepotou, ale myslím, že najlepší čas na pozeranie tých fotiek je teraz večer, lebo monitor je akýsi tmavší, tým pádom tam vidno ešte menej (a čím menej zo Sonie vidno, tým lepšie, nie? Spýtajte sa trebárs Sethesa či SuomiBaby XD Asi dostali infarkt, keď ma uvideli.)

Official Screenshot Competition

26. srpna 2009 v 13:17 | Sonia |  Tomb Raider všeobecne
Oh nie, ja nijakú súťaž nevyhlasujem (raz... možno), iba som na nete našla hafec screenshotov z TR, ktoré vyhrali túto súťaž poriadanú na Tomb Raider Forums. Predpokladám, že sa to dialo už dávno, asi to nebude nijaká novinka, ale môžete si pozrieť výherné kúsky. I keď myslím, že veľa z nich je dosť známych (no keď ich poznám aj ja...).
A to presne tu: Tomb Raider HUB.

Som v súťaži o naj tvorbu

25. srpna 2009 v 20:10 | Sonia |  Rozličné kecy
U MissCroft prebieha súťaž o najkrajšiu tvorbu. Nemôžem vám síce povedať, čo z toho všetkého som poslala ja, pretože je to anonymné, ale upozorniť môžem. Nech vás vedie hlas srdca XD

Menkaureho pyramída, Horov chrám

25. srpna 2009 v 13:38 | Sonia |  Dialógy
Posledný preklad dialógov z TR4. Neviem, kedy a či bude niečo nasledovať, lebo textové dialógy mám už len z TR5 a moje odposluchy sú desne biedne :D I´ll see.

Menkaureho pyramída

Škorpión veľkosti prerasteného džípu odhodí vojaka preč, ale Lara ho udatne zabije svojimi plastovými pištolkami z Kauflandu (škorpióna, nie chlapa). Potom príde k zranenému, ktorý jej povie:

Vojak:
Allah, buď požehnaný! Myslím, že onedlho budem voňať fialky odspodu (až tu na Sahare nájdete fialku, tak mi povedzte), takže prosím, pre svoju vlastnú bezpečnosť vezmite tieto kľúče a skryte ich v Menkaureho pyramíde. OMG, zachráňte sa pred týmito hrôzami!

Horov chrám

Sokol si nanešťastie zabudol slnečné okuliare, a tak zmizol z prudkého svetla, ktoré sa tam na oblohe nabralo bohvie odkiaľ a vletel do chrámu. Oslepený svetlom vrazil do sochy, čím ju priviedol k životu - a seba ho asi zbavil.
Medzitým vletel do pyramídy roj kobyliek (zas nebola na okne sieťka) a obkolesil Hora. Horus od hrôzy explodoval, odhodiac Laru dozadu. Amulet vyletel do vzduchu a padol do vody.
Na Horovom mieste stál Seth.


Seth:
Môj skazený príbuzný sa opäť vrátil z hviezd. Ale iba ja som ten pravý, kto môže naďalej vládnuť tomuto svetu! Poď dopredu, pokľakni - ale nezašpiň si kolená - a modli sa pred tvojím bohom, prv ako zničím tvoj bezcenný život!

* * *

Mesiac zapadá a míňa sa so slnkom (vyhoďte si smerovky) v púšti blízko pyramíd. Lara, bez dychu a krívajúc, ide smerom k východu, keď sa jej po tvári mihne tieň. Lara pozrie hore a vidí pouličného predavača tiav. O sekundu nato ho odstrčí Von Croy.
Medzitým sa hrobka začne rúcať.


Von Croy:
Rýchlo, dievča, skôr než sa to zrúti!

Keď záchvev otrasie chrámom, Lara je odhodená dozadu, a akoby mala všetok čas sveta, oprie sa o stenu a konverzačným tónom sa spýta:

Lara:
Si späť, Werner? Už žiadny Seth?

Von Croy:
Nie je čas! Tvoju ruku, Lara! Podaj mi ruku!

Rozbehla sa ku dverám, ale stihla sa iba zachytiť výstupku, lebo podlaha vôkol nej sa zrútila do hlbín.

Von Croy:
Chyť sa mojich rúk, dofrasa!! Môžem ťa vytiahnuť do bezpečia! (bokom) Alebo kašlem na teba.

Lara:
Je dobré znovu ťa vidieť, Werner. (bokom) Kecám, ty imbecil.

Werner:
Nemôžem ťa opustiť! Kto mi bude prať špinavú bielizeň?

Ale predtým, ako mohol Werner Laru dočiahnuť, dvere sa zrútili a všade lietali úlomky skál. Werner odšprintoval, otočil sa a pozrel na chrám. Potom si sňal klobúk a srdcervúco si povzdychol.

Werner (skutočne už len umelecký dodatok):
Nemohlo to byť skôr?

THE END

Cosplay - Southern Pacific Islands

23. srpna 2009 v 20:19 | Sonia |  Rozličné kecy
Zabite ma - ďalší cosplay je tu :D Asi je zo mňa závislák.

Fotografií je necelých dvadsať, jedna trapnejšia než druh... ehm, to ste nečítali... Foto 19 až 5 predstavuje džungľu (no 5 asi ťažko, ale nechajme to), 4-1 tú pacifickú pláž :) (Inak, dúfam, že vám došlo, že tie fotky idú vždy od poslednej po prvú, podľa čísel :D)
Do vody som sa už nedostala, lebo sa zasekol mobil. Ou jé.
Nuž a zároveň predstavujú screenshoty z AoLS, level The Dam in Kunov.

Opäť prírastok do SB

23. srpna 2009 v 13:24 | Sonia |  Rozličné kecy
Po čase tu mám ďalší spriatelený blog, ktorý sa tu mal zjaviť už včera večer, ale vyfučalo mi to z hlavy, I´m sorry, Lady Croft.

Nájdete ho TU.

A Lady Croft mi venovala i diplom, ďakujem :)

O Soniinom cosplayi alebo Senica má o čom hovoriť...

21. srpna 2009 v 22:09 | Sonia |  Z denníku
Včera som, ako to začína byť u mňa dobrým zvykom, opäť vyrazila von hrať sa na Laru Croft. V podstate v civilnom oblečení (Classic, grey), ale keďže ten stupídny batoh má veľkosť zápalkovej škatuľky, narvala som doň fľašu, ďalekohľad a ehm-baterku. Nuž a puzdrá s pištoľami museli putovať tam, kam patria - na stehná.

Vyšla som s bráchom - fotografom do ulíc (smer Grandma´s Lair), a kým som neprešla tri kroky, bolo všetko okej. V nasledujúcej chvíli sa mi rozopol pás na nohe, udržujúci puzdro a keď som sa skláňala, ešte som zaregistrovala ale totálne prekvapenú tvár akéhosi okoloidúceho. Páni, takú grimasu nevylúdi ani Legend Lara, to vám poviem!

Vybodla som sa na okolitý svet a veselo pokračovala v ceste, ale potom, ako sa ten pás uvoľnil tretí raz, ma to dožralo a celé puzdro som si strhla, nesúc ho po zvyšok cesty v ruke. Môj drahý brat, vidiac ma v ešte šialenejšom stave než predtým, obozretne spomalil a potom šiel za mnou pár krokov, tváriac sa, že ku mne nepatrí XD

Nuž ale čo, dorazili sme k mojej starkej, ktorú asi postihla mierna srdcová arytmia, ale nechala ma loziť jej po dome a páliť v pivnici sviečky, oháňať sa páčidlom po psovi a skákať z múrikov. - Aj tak myslím, že keď sme vypadli von na pole, zrejme si vydýchla.

Takže teraz ideme po ulici a ja sa dobromyseľne škerím na domorodé dôchodkyne, ktorým pri pohľade na mňa vypadli z úst protézy. Práve vtedy mi napadlo, že som chcela odfotiť svoj tieň, ale brácha ma rýchlo odtiahol, že ďalej to bude asi vhodnejšie... :D

A tak sme dorazili na jednu rozostavanú ulicu (teda ulica je úplná, ale stále tam pribúdajú nové domy), kde som okamžite vošla do jednej novostavby, ostentatívne som naliezla do okna a milo som sa usmievala na robotníkov na stavbe hneď vedľa. Ale nepovedali mi nič, tak v pohode :D
Zatým som vyliezla na vedľajší kopček, otočila sa chrbtom k slnku a pravá zábava začala! Viete, vždy som mala rada fotky, na ktorých je vidno len tmavé kontúry ľudského tela a svetlo za ním :D A pritom je to také ľahké, vyliezť na kopu hliny, ukázať slnku chrbát a je to :D Táto časť sa tu onedlho zjaví pod pracovným názvom Tieňový cosplay.

Keďže sa blížil čas večere, švihali sme domov - skratkou cez cintorín. No a ja, nikdy si nerobiac ťažkú hlavu z vecí, na ktoré beztak neverím či ktoré nemienim uctievať, som okamžite mierila hlavňou na hlavu Ježišovi opaľujúcemu sa na kríži a lozila som po streche márnice. Ak sa raz nájdem na videu na YouTube, viem, že niekde je chyba :D

No a najlepšie to bolo za cintorínom, keďže sme šli priamo cez centrum mesta. Kompletne každý na mňa vyjavene hľadel, podaktorí sa ešte otáčali (ej, to som zrazu taká kočka? *namyslený úsmev*) a videla som tiež jedného šoféra, ktorý doslova od úžasu pustil volant a div si nevykrútil krk. Snáď som nespôsobila nejaké havárie!

Proste, všetci čumeli, ale počula som len dvoch ľudí: akéhosi tínedžera, ktorý na mňa zakričal, nech ho zastrelím (mať pravé zbrane, s radosťou - keď si pýta XD) a matku s dieťatom, ktorá to decko vzrušene upozorňovala:

"Pozri, koľko má zbraní, pozri, pozri!"
(To som bola taký vzor? Dnešná mladá generácia je desná XD)

Navzdory všetkým, ktorí teraz o mne asi rozprávajú legendy (ha, a to nebol môj posledný cosplay, tešte sa, Seničania :D), to bol asi naj cosplay, aký som kedy robila :D

Viete, konkrétne tento sa veľmi páči i mne - a to je už čo povedať, že?


Teraz mienim pridať Southern Pacific Islands cosplay, zatým Tieňový a potom sa dočkáte tohto opisovaného :) Dobrú noc.

Svätá trojica cosplaya

20. srpna 2009 v 21:45 | Sonia |  Cosplay
Predstavíme si tri dievčatá, ktoré boli, sú a možno i budú pre mňa akýmsi vzorom v oblasti cosplaya (že číslom 1 je samotná Lara, to je snáď základ, nie?) a ktoré ma k nemu či už istou mierou dotiahli, alebo mi pomáhajú zdokonaľovať sa. Nie, nezbožštila som si ani jednu, ale ich cosplays mám proste najradšej :)

_____

U mňa je to "stará" Lara...

20. srpna 2009 v 20:54 | Sonia |  Lara Croft
Surfujem po nete v snahe nájsť pár obrázkov k rozrobenému článku, no a narazila som na priame porovnanie Niccobasových výtvorov a ich originálov. Keď na jeho tvorby pozerám samostatne, asi mi to tak nepríde, ale takto - aj keď viac-menej (menej, ale čo už) uznávam "novú" Laru, tu mi opäť jednoznačne viac boduje tá "stará".
Neberte to z hľadiska výzoru - ah, taká povrchnosť! - ale... hm, z hľadiska čara daného okamihu :D Crystal Lara mi pripadá skôr na zopár chvíľ, kým Core Lara tu bude hádam naveky...

Napríklad úplne posledná Lara vpravo. Je jedinečná.

A čo vy? Stotožňujete sa? ;) (Pokiaľ ste moje zmätené drísty pochopili, samozrejme XD)

Od Terky a MissCroft

20. srpna 2009 v 20:28 Od vás
Od Terky tu mám utešenú, ako to ona nazýva, baronku (banner + ikonka). Vďaka!
A keďže MissCroft (á, hej, teraz myslím našu starú známu blogerku) oslavuje rok od založenia počítadla (divné výročie, ale prečo nie), vyrobila toto tu...
(No jo, my sme tu s tebou radi :P)

Cosplay - The Lost Valley

19. srpna 2009 v 22:04 | Sonia |  Rozličné kecy
Veru, ďalší cosplay je tu. Však v galérii je teraz už 10 zložiek, teda sa to pekne rozrastá :) A onedlho bude ďalšia várka :D
Tentoraz som preskúmala staré známe stratené údolie. Uf, bola to haluz :D

Lara´s New Job - The Exercise Video

14. srpna 2009 v 21:04 Haluzné videá
Toto video je presne môj štýl humoru, však sa tu kedysi i zjavil moc podobný komiks s názvom Cvičenie.
Takže ak niekto na video vyhlási, že bolo trapné, nech si ma neželá XD "If you enjoyed it, pleaee leave a comment. If not - well, who asked you?" XD

Vivat MissCroft (alebo TR7 is mine!)

13. srpna 2009 v 19:56 | Sonia |  Tomb Raider 7
Kto kedy povedal, že 13 je nešťastné číslo? Dotyčná osoba sa nevie tešiť zo života! (Tu vidno, aký som desne nevyrovnaný jedinec. Čože som to trepala o živote len o dva články nižšie?)
Ale k veci. Úplne nechápem, čím som si to zaslúžila, ale MissCroft z Kroniky TR bola veľmi milá a poslala mi TR6, TR7 a TR8. (Asi to bude tým, že prekladám na Kroniku články z TRCH. Ach, práca je úžasná vec...)

Po troch dňoch dorazil balíček ku mne - dnes ráno som došla z mesta a skoro vyskočila z kože, keď som na stole zbadala tú obálku :D - a tak som neváhala a spracovala bráchu, nech si hodí Legend na notebook. Ono to šlo ľahko - omnoho ťažšie to pôjde s druhým bratom, ktorý má výkonnejší notebook a teda by pustil i TR:U.. nuž, tejto hry sa asi tak skoro nedočkám :/

Ale zase k veci XD Závisláčka zasadla k PC a zúfalo slintala. Prisahám, že recenzie na TÚTO hru sa dočkáte (kde je koniec recenzie TR2... raz snáď spíšem svoj názor na všetky diely - páni, práve som si uvedomila, že teraz mám kompletnú sériu od TR1 po 7 O_o), ale čo mi hneď udrelo do očí, je skutočne hrozne krátky rozsah. Po chvíli som mala za sebou Bolíviu i veľkú časť Peru. Ešteže sú tam tie secrety - v ich hľadaní som bola zatiaľ veľmi neúspešná :D

Tým chcem len povedať, že ma tu teraz možno bude vídať kapku menej - mojím cieľom je teraz čo najviac dostávať bráchu od počítača a slintať :D
Hey, viete čo? To bude screenshotov! Čo keby som začala s ďalšími Zaujímavými screenmi? :D

P.S.: Áno, Miss, ďakujem ti veľmi, veľmi pekne. Do smrti som ti zaviazaná - na mašličku XD

Egypt Again ... Again

13. srpna 2009 v 19:36 | Sonia |  Amatérske levely
Hádam vám dám občas tip na amatérsky level, ktorý ma momentálne zaujal... Pravdaže, vy ho možno budete považovať za najväčší paškvil pod slnkom, s tým nič nenarobím, ale možno si niekedy niekto niečo vyberie :)

_____

Egypt Again ... Again

je level od PH, odohrávajúci sa... kdeže to? Safra, asi si nespomeniem.
Ach jo, v Egypte. Tam vás zavedie prvý, celkom dlhý level, v druhom sa pozriete do USA do mrakodrapu VCI.
Hra je založená na princípe TR:A, odtiaľ sú soundtracky, Lara i pohyby, ale inak nadväzuje priamo na TR4 - Lara je uväznená v hrobke potom, čo Von Croy radšej pozoroval pri dverách hviezdy, než by šiel zachraňovať svoju bývalú zverenkyňu. Však sa mu za to napokon i patrične pomstí, muhaha, záver bol pekný...

Technickým slovom, hrateľnosť je dosť slušná, občas mi teda trvalo, kým môj zdochnutý mozog došiel na to, ako postúpiť ďalej.

Avšak výber je už len na vás.

Odkaz:

Screenshot (AŽ jeden!):

Muhaha :D

12. srpna 2009 v 13:23 | Sonia |  Rozličné kecy
Okej, okej, panikárim! Blavu už mám za sebou, a síce som na tom horšie než predtým (ale vážne ešte neumieram), môj osud bol zverený do mojich vlastných rúk. Inými slovami, mám si stav zlepšiť sama a o hospitalizáciu mám tiež požiadať, až keď budem chcieť.

A keďže Sonia je ľahkomyslená lama, ktorej na vlastnom živote houby záleží, holt tu ostávam - a pokúsim sa dať sa do poriadku, fajn XD