Březen 2009

27. a 28. diplom (Lara a čiči)

30. března 2009 v 19:46 | Sonia |  Od vás
Táto rubrika sa začína nebezpečne meniť na obrovskú zásobáreň najrozličnejších diplomov. Ou jé.
Ehm, no nič. Ďakujem za diplomy - aspoň nie sú tak úchylé ako tie minulé XD I keď oceňujem, že aj Daněk je jedným z mála ľudí, čo vie, že moje meno sa dá skloňovať!!

A ešte, citujem: malá ikonka z Last Revelation.

25. a 26. diplom (Daněk)

28. března 2009 v 13:10 | Sonia |  Od vás
Celkom by ma zaujímalo, čo si Lara myslí, že na tých diplomoch robí... XD

Výsledky súťaže

25. března 2009 v 20:05 | Sonia |  Tento blog
Takže, po prvé (a naposledy), všetkým, čo mi dali v poslednom aj v predchádzajúcich kolách hlas, veľmi pekne ďakujem! (Zvažujem, či sa mám rozplakať, ale to by bolo neefektívne.) Po druhé, a myslím, že vám to už došlo, súťaž zdarne dospela ku koncu a mám dojem, že som ju vyhrala o_O A to dokonca v pomere 7:25 (je toto skutočne pomer? Sakra aj s matematikou), čo je moc pekné.
Viem, že teraz ma čaká akurát diplom a celé to bolo dosť neefektívne, ale aspoň som zistila, že snáď jediný, čo si myslí, že tento blog je totálny šrot som ja... hm, asi budem nejaká divná.
Tak ja to idem predýchať... :D
A ten diplom:
Tento obrázok som začala zbožňovať, evokuje mi samé dobré veci XD

24. diplom (Bebe)

23. března 2009 v 19:49 | Sonia |  Od vás
Thanks a lot.

Ďalší SB :D (a ešte jeden)

22. března 2009 v 20:15 | Sonia
Som mimo, že to nenapíšem do jedného článku :D Neva. Teda, zamierte tam, kam vždy: ale až o chvíľku, lebo som blog do zoznamu ešte nepridala XD

EDIT: Tentoraz už tak mimo nie som - nemienim mať celú rubriku zaplnenú dvojriadkovými článkami o nových spriatelených blogoch. V príslušnom článku nájdete aj predchádzajúci blog Emingosa i nový s autorkami Lara a čiči.
(Ospravedlňujem sa vám za imbecilný popis pri vašom blogu, ale pri rekonštrukcii článku sa mi už neoplatí vypisovať tam romány :D)

Úprava článku o SB

22. března 2009 v 13:19 | Sonia |  Rozličné kecy
Keďže sa v poslednej dobe rozmohlo na blogoch triedenie spriatelených blogov, rozhodla som sa, že ja síce niečo také nespravím (okrem iného by to už nebolo originálne XD), ale konečne sa dokopem k poriadnemu spracovaniu článku o spriatel. blogoch a weboch, roztriedim to (ale žiadne zapisovanie sa, jasne?) a ku každému vytvorím poriadny popis kladov, ale aj záporov. Po ukončení budete riadne informovaní; do schránky vám bude zaslaný notárom overený informačný list XD

Novospriatelený blog

21. března 2009 v 20:39 | Sonia
Je ním stránka kalak, ku ktorej si môžete nájsť cestu tadiaľto.
Zároveň som od kalak dostala diplom:
a ikonku:

Ďakujem :)

Finále SONB

20. března 2009 v 20:08 | Sonia |  Tento blog
Konečne nastal ten predôležitý čas. Nehovorím o našich zajtrajších prezidentských voľbách či o tom, že dnes je prvý jarný deň - oproti tejto udalosti je všetko bezvýznamné podobne ako Veľký tresk! - ale o tom, že som sa akousi záhadou prekopala do finále SONB, čo je mi síce totálne nanič (ale aj školské učivo je nanič a nesťažujem si, že áno)... ale ak práve nemáte nič lepšie na práci, môžete tam zájsť a dať mi hlas. Alebo aj nie.
L´adresse:


Výsledky ankiet: Naj boss z TR

17. března 2009 v 22:02 | Sonia |  Ankety

Tomb Raider 1

Naj boss z TR1?
T-Rex20 % (3 Hlasy)20 %3 Hlasy
Pierre7 % (1 Hlas)7 %1 Hlas
Larson13 % (2 Hlasy)13 %2 Hlasy
Mother from the Hell33 % (5 Hlasy)33 %5 Hlasy
Natla27 % (4 Hlasy)27 %4 Hlasy

Tomb Raider 2

Naj boss z TR2?
Orloyeti29 % (4 Hlasy)29 %4 Hlasy
Drak50 % (7 Hlasy)50 %7 Hlasy
Bartoliho banda21 % (3 Hlasy)21 %3 Hlasy

Tomb Raider 3

Naj boss z TR3?
Tony17 % (4 Hlasy)17 %4 Hlasy
Puna4 % (1 Hlas)4 %1 Hlas
Sophia22 % (5 Hlasy)22 %5 Hlasy
Willard9 % (2 Hlasy)9 %2 Hlasy
Winston48 % (11 Hlasy)48 %11 Hlasy

Tomb Raider 4

Naj boss z TR4?
Guardian of Semerkhet13 % (2 Hlasy)13 %2 Hlasy
Mechanický jazdec6 % (1 Hlas)6 %1 Hlas
Minotaurus6 % (1 Hlas)6 %1 Hlas
Drak13 % (2 Hlasy)13 %2 Hlasy
Strážca pyramídy13 % (2 Hlasy)13 %2 Hlasy
Ammit (Požieračka)6 % (1 Hlas)6 %1 Hlas
Seth44 % (7 Hlasy)44 %7 Hlasy

Tomb Raider 5

Naj boss z TR5?
Mechanická hlava25 % (5 Hlasy)25 %5 Hlasy
Socha gladiátora25 % (5 Hlasy)25 %5 Hlasy
Draky30 % (6 Hlasy)30 %6 Hlasy
Vodná príšerka15 % (3 Hlasy)15 %3 Hlasy
"Cyborg"5 % (1 Hlas)5 %1 Hlas

Tomb Raider 6

Naj boss z TR6?
Braček Obscura21 % (3 Hlasy)21 %3 Hlasy
Proto Nephilim14 % (2 Hlasy)14 %2 Hlasy
Boaz43 % (6 Hlasy)43 %6 Hlasy
Eckhardt14 % (2 Hlasy)14 %2 Hlasy
Karel7 % (1 Hlas)7 %1 Hlas

Tomb Raider 7

Naj boss z TR7?
Shogo Takamoto5 % (1 Hlas)5 %1 Hlas
James W. Rutland33 % (7 Hlasy)33 %7 Hlasy
Amandina príšerka10 % (2 Hlasy)10 %2 Hlasy
Príšera z Anglicka48 % (10 Hlasy)48 %10 Hlasy
Zmutovaná Amanda5 % (1 Hlas)5 %1 Hlas

Tomb Raider: Anniversary

Naj boss z TR:A?
T-Rex42 % (8 Hlasy)42 %8 Hlasy
Kentaury26 % (5 Hlasy)26 %5 Hlasy
Celkom veľký mutant11 % (2 Hlasy)11 %2 Hlasy
Natla21 % (4 Hlasy)21 %4 Hlasy

Tomb Raider 8

Naj boss z TR8?
Kraken38 % (5 Hlasy)38 %5 Hlasy
Doppelganger31 % (4 Hlasy)31 %4 Hlasy
Natla31 % (4 Hlasy)31 %4 Hlasy

Jasným víťazom sa stáva Winston z TR3, za ním nasleduje s výrazným prevýšením hlasov oproti ostatným vo svojej skupine Seth,... atď.


Pustila som sa do TR2

17. března 2009 v 21:22 | Sonia |  Rozličné kecy
A čo z toho vyplýva? Nuž, ešte vám to nedošlo?

Ešte vždy nie?

..

.

....

.

Ešte stále? Sakra, ja že je to také samozrejmé. Predsa to, že keď ho dohrám, čaká vás podrobný článok s mojimi dychvyrážajúcimi a ešte nikdy nikde nepublikovanými názormi! Plánujem to pri všetkých dieloch, ktoré som dohrala (tie sú zatiaľ len 4, nerátajúc goldy a trošku si prilepšiac pri
TR5? To je blbé.), a teraz predpokladám, že od nadšenia ležíte pod stolom a zbesilo slintáte.

...

..

........

.

Nie? Sakra. Tak fajn, pokúsim sa tie "recenzie" spraviť "trošku" humornejšie, prekecali ste ma. Môžete sa začať tešiť. Alebo radšej aj nie, pri mojej pamäti deravej ako rešeto sa pokojne môže stať, že sa toho dočkáte pri sto päťdesiatom výročí blogu (čo všetko som ešte nasľubovala a nesplnila? Mala by som sa do toho pozrieť...).

More than 100 visits!

16. března 2009 v 21:16 | Sonia |  Tento blog

Yeah, this number is finally broken through and I'm very really incredibly (blah blah blah) pleased to write this. Even if I know it's nothing really important (but I like number 100 :D).
And what now? Aha - this great message was told me by Sethes whom I thank a lot in these two points:

1) He told me. (Have I said it before? Hm, a pure coincidence...)

2) He made me write this article in English so you, my poor vistiors, are totally mimo now, aren't you? MUHAHA!!! (Would you like a translation? I'm sorry... I can't translate English into Slovak XD)

3) And he checked this text and said it´s completely bad. XD


And now.. at last: you are perfect visitors! Thanks for your visits, comments, criticism, compliments (even if I don't deserve them...) and every other stuff :)

Alexandria

15. března 2009 v 21:12 | Sonia |  Dialógy

Alexandria

1


Lara dorazila do Alexandrie a navštívila svojho kamoša Jean-Yvesa v jeho kancelárii.

Jean-Yves:
Lara, si nažive. Sakra! Teda... bál som sa o teba. Čo...?

Lara:
Von Croy má amulet.

Jean-Yves:
Ach, toto je zlé. Ale on doteraz nemá brnenie. Ešte stále je čas pripraviť sa na Setha.

Lara:
Jean, som unavená. Dopraj dievčaťu prestávku.

Jean-Yves:
Moja drahá, keď sa toto všetko skončí, môžeš odpočívať. Ale teraz musíme byť rýchli. Moji muži sa potápajú v zálive pre zvyšky zo stratených Kleopatriných palácov.

Lara (prekvapene):
Kleopatra?

Jean-Yves:
No áno, to je najslávnejšia z egyptských kráľovien, ty lama... Odhalila význam brnenia a priniesla ho sem. Niektoré jeho časti boli neskôr roztrúsené, ale...

Lara:
Kde mi odporúčaš, že mám začať hľadať?

Jean-Yves:
V katakombách pod Alexandriou. Moji kopáči odkryli chodby, ktoré sú spojené s Veľkou knižnicou. Niekde tam bude skutočné umiestnenie Kleopatriných palácov.

Lara:
Vezmi ma tam.

Jean-Yves:
Je tu problém.

Lara (s neodolateľnou intonáciou a výrazom à la hryzla som do citróna):
Von Croy.

Jean-Yves:
Hej. Jeho výkopy sa rozširujú, križujú veľa z mojich vlastných tunelov. Samozrejme, moji muži tam nebudú dlhšie pracovať, keď sa tam objavia Von Croyovi hrdlorezi.

Lara:
Čas predstaviť ma Wernerovým oddaným pracovníkom.

Jean-Yves:
Najskôr sa musíš dostať do katakomb. Von Croy sa kompletne uzavrel (akýsi divný preklad) a ja sa obávam, že už čoskoro získa brnenie.

Lara:
Len cez moju mŕtvolu.

Jean-Yves:
Toho sa tiež bojím. Budem tu na teba čakať. Vráť sa, ak budeš mať pocit, že ti môžem nejako pomôcť. Veľa šťastia, Lara. Obávam sa, že ho budeš potrebovať.

Lara:
Ja som strojcom svojho šťastia.

2


Scéna sa odohrá vtedy, keď navštíviš kanceláriu predtým, ako vstúpiš do oblasti The Egyptian Adventure v leveli Coastal Ruins (Pobrežné ruiny).

Jean-Yves sedí pri svojom stole. Lara si sadne na stoličku oproti nemu a vyloží si nohy na stôl.


Jean-Yves:
Viac informácií, oui? Verím, že niečo z brnenia môže byť tu, v meste. Miestny zberateľ má výstavu na námestí a klebetí sa, že časť brnenia vlastní. Ťažko povedať, či je to pravda. Muž bol zbabelec. Kým nezmizol, zanechal svoju výstavu zadebnenú. Ak už tú časť Von Croy nezískal, pravdepodobne to bude miesto, kde začať.

3


Scéna sa odohrá vtedy, keď navštíviš kanceláriu tesne po prejdení The Egyptian Adventure.

Jean-Yves stojí pri knižnici. Lara sa o ňu oprie a počúva.


Jean-Yves:
Lara, niečo som čítal, a je vysoko pravdepodobné, že dačo z brnenia je ukryté dole v samotných katakombách. Ale musíš si dávať pozor. Slová Von Croyových mužov, ktorí bežali tunelmi (jarné kilometre) sa dostali až ku mne. Sethove prízraky sa začali hýbať smerom k mestu, zhromažďujúc sa na starovekých miestach. Musíš sa poponáhľať a nájsť knižnicu.

4


Scéna sa odohrá vtedy, keď navštíviš kanceláriu po vstúpení do The Lost Library (Stratená knižnica).

Jean-Yves sedí na malom stolíku naľavo. Lara sa opiera o kraj stola a počúva.


Jean-Yves:
Vitaj, Lara. Pamätaj, niekde v knižnici budú nejaké náznaky, ktoré ťa zavedú na miesto Kleopatriných palácov. Von Croy nebude vedieť, že už si našla knižnicu, ale počul som... cez moje kontakty... že si najal novú miestu pomoc a zdvojnásobil hľadanie inej cesty dnu. V tomto momente máme výhodu, ale obávam sa, že musím byť rýchli, aby sme ostali popredu. Pamätaj, veľká knižnica bola niečo ako univerzita starovekej Alexandrie. Bude plná vedomostí, hádaniek a vynálezov. Budeš musieť rýchlo rozmýšľať - ak to dokážeš -, aby si sa cez ne dostala. Veľa šťastia, Lara.

5


Scéna sa odohrá, ak navštíviš kanceláriu pred vstúpením do levelu Pharos, Temple of Isis (Maják, Chrám Isis).

Jean-Yves stojí pred svojím stolom. Chce si zobrať fľašu, keď začuje, že Lara vliezla dnu. Otočí sa a nemotorne vrazí do stoličky.

Jean-Yves:
Ach, Lara, tentokrát si parádne vykĺbila Von Croyovi nos (to tam vážne bolo XD). Keby udalosti boli menej katastrofické, bol by som veľmi šťastný, ale v terajšej situácii musíme byť opatrnejší. Teraz bude oveľa zúrivejší, a teda nebezpečnejší. Maj sa na pozore. Použi artefakt, aby si sa dostala do Kleopatriných palácov a nájdi zvyšok brnenia. Postupuj opatrne... a neobzeraj si moc pamiatky, hm?

Ďalší spriatelený blog

14. března 2009 v 21:36 | Sonia
Vidíte, už sa to tu opäť vracia do starých nudných koľají s článkami typu "zahlasuj pre mňa v ďalšom kole SONB (ale vážne, ľudia, Wilora ma akosi podozrivo dobieha :D Niežeby som jej to nepriala.)"; "nový SB" alebo "ďalšie pokračovanie tejto trapnej a nudnej poviedky, ktoré beztak nikoho nezaujíma."
Skvelé, že.

Blog sa lieni!

14. března 2009 v 21:07 | Sonia |  Tento blog
Pod tým stupídnym názvom si predstavte presne to, na čo práve vyvaľujete oči - blog zvliekol svoj starý, prakticky s nulovými obmenami striedaný dizajn (ale tým nemyslím, že by bol zlý - však to záhlavie som potom už nerobila ja) a napasoval sa do čisto egyptského hávu. (A tiež si nemyslite, že by som ho robila ja!)
Pink-Sun mi okrem toho vyrobila logo blogu (kam ho mám akože narvať? Asi ho budem musieť striedať s ikonkou od Thory):
a 4 ikonky, o ktorých si tiež nie som istá, či ich hodím do menu, alebo len využijem v článkoch. No, kým sa rozhodnem, zatiaľ si ich prezrite tu:
Tretia úplne vystihuje moju podobu, keď vstávam ráno do školy, tá sa mi pozdáva najviac.

Nuž, ja som s dizajnom úplne spokojná - jediné, čo ma trochu irituje, je to, že napr. Zaujímavé screenshoty som robila väčšie a teraz je z nich vidno ledva polovicu, ale kto sa už len vracia k starým, prahcom zapadaným článkom, že áno...

Verejná vďaka, Pink :D

About Hanýsek...

11. března 2009 v 22:04 | Sonia |  Od vás
Nie, nejdem jej písať žiadne zamilované vyznanie, akurát uverejním - a teraz napnite tykadlá - upe super good vážne moc perfektné animačky od mojeho total skvelého SB Hanýska, ktoré sa síce prestalo venovať Larče, ale to neva, beztak ťa moc žeriem!!! Ďakujem ti vážne moc, je to upe super a diky, že chodíš na môj dokonalý blogíííís!!!
Uf. Z toho vyjadrovania som si niekedy musela urobiť srandu.

5. kolo SONB

11. března 2009 v 20:57 | Sonia |  Tento blog
Neznášam verklíky a opakovanie či kopírovanie, ale opäť sa veľmi moc poďakovať za vaše hlasy je slušnosť... a zahlasovať za mňa v 5. kole povinnosť!

(Tak, jednoduché, jasné a pri riadnej dávke fantázie i vtipné. Ako takýto stav zbožňujem.)
Tu:


Kapitola 13: Informácie

10. března 2009 v 21:39 | Sonia |  Poviedka: V stopách Spartaka
Napriek tomu, že len niektorí z nás mali koňa a väčšina išla po vlastných, v obave pred obkľúčením sme stále pridávali, až sme napokon napredovali takmer behom či cvalom. Onedlho po výjazde sme inštinktívne zamierili na juhovýchod - smerom k Vezuvu, kde sme sa chceli na chvíľu zdržať a najmä zohnať nejaké zásoby.
Podoba so Spartakom čisto náhodná.
Kým sme napredovali rýchlo, nemal som čas príliš si všímať ostatných, ale keď sme neskoro večer zvoľnili tempo, pricválal ku mne mladík na malom koníkovi, na ktorom by dospelý muž prakticky šúchal nohami o zem, ale zviera bolo na prvý pohľad silné a húževnaté. Keď chlapec videl, že ja ani Gaius s Maximom sa k nemu nesprávame povýšenecky (ako by to pravdepodobne od vodcov povstania čakal), osmelil sa:
"Ehm... môžem sa vás niečo spýtať?"
"Najskôr mi povedz, čo tu robíš?"
"Pridal som sa k vám od obchodníkov, ktorí išli s vozmi do Capuy. Môj otec si to ani nevšimne." Ľahko preskočil spadnutý kmeň stromu a dychtivo dodal: "Viete, mám ten život rád, ale toto vyzerá byť o dosť zaujímavejšie."
Pomyslel som si, že pokiaľ chce s nami zdieľať neistý osud vydedencov, je to jeho problém, a vyzval ho: "Tak fajn. Pýtaj sa."
"Utekáte kvôli výčinom cisára?"
Ohromilo ma to, až som skoro spadol s koňom do diery v zemi. "O Caligulovi nemám žiadne správy! Čo teda vyčíňa?"
Chlapec sa pohodlne usadil v sedle a začal: "Keď sme boli nedávno v Ríme, dopočul som sa isté veci..." Zrazu zdanlivo zmenil tému rozhovoru: "Viete, kde žijete?"
Popletene som odvetil otázkou: "V Rímskej ríši?"
"A to je?"
"Republika."
"Tak," povedal spokojne. "To bývalo. Teraz sme oficiálne občanmi absolútnej monarchie, pretože Gaius Claudius sa zbláznil do Egypta - a dokonca obnovil kult Isidy, ktorý bol, myslím, zrušený za Tiberia."
"Pri Jupiterovi," vydýchol som.
"Skôr pri veľkej Isis," odporučil mi s nádychom irónie v hlase, a vtedy som postrehol, že rozpráva so slabým prízvukom, ale nevedel som si ho zaradiť. "A okrem toho - čoho som ja síce nebol svedkom, ale hovorili mi to - Caligula chodí po meste s pozlátenými fúzmi a so žiarivými bleskami v rukách. Viete, myslí si, že v podobe Jupitera je neodolateľný." Chlapec pretočil oči, ale hneď nadšene pokračoval: "Alebo sa zbavuje básnikov, ktorých tvorba sa mu nepozdáva, či..."
"Počkaj! Hovoríš pravdu?"
"Samozrejme," ohradil sa. "Však už si o tom aj vtáky štebocú*!"
"Tak mi povedz: cisár je natoľko šialený, že sa na náš vykašle, alebo natoľko šialený, že na nás pošle celé cisárstvo - pardon, absolútnu monarchiu?"
Chlapec sa zamyslel. "No, myslím, že druhá možnosť je reálnejšia, aj keď ho možno úplne pohltí prijímanie pôct a pochlebovači. Ale na vašom mieste by som sa snažil rýchlo zmiznúť."
"Mizneme," usmial som sa, "do Británie."
"Myslíte, že Gaius neprejaví o ostrovy záujem a nevytiahne tam s vojskom?"
Oponoval som mu. "Cisár si netrúfne zaútočiť. Predsa s nimi obchoduje! Kupuje otrokov, psov, suroviny..."
"Jasné, majú veľké zásoby, ale iste sa by sa mu pozdávalo viac, keby vlastnil priamo ich zdroje..."
"Cisár sa bojí druidov a nemá ich v láske," ozvala sa Ione odrazu a zamračila sa. "Vie, že bez rád múdrych mužov a žien by britskí kmeňoví náčelníci a králi neboli schopní vytvoriť ucelenú koalíciu."
"To je úplná pravda," pritakal chlapec. "V Británii vás neprijmú s otvorenou náručou!"
Prešiel som to mlčky a radšej sa spýtal Ione: "Stretávala si sa s druidmi? Napríklad z Galie?"
"Vlastne ani nie, ale my," chvíľku hľadala správne slovo a potom pokračovala trochu nadnesene: "svätí ľudia, máme zvyčajne informácie o ostatných. Chápete."
"Takže aké sú šance, že Gaius vytiahne na ostrovy, nájde nás a slávnostne popraví?"
V tej chvíli pricválal Gaius bližšie a začul posledné slová. "Prečo by som vás mal popravovať, priatelia? Chystáte sa nás všetkých zradiť?" spýtal sa rozjarene, ale potom zvážnel. "Larcius, muži už majú dosť. Ak okamžite nezastaneme, zradia oni teba."
"Páni, samozrejme," spamätal som sa a poobzeral po okolí. Blížili sme sa k väčšej skupine stromov, ktoré vytvárali polkruh kryjúci trávnatú preliačinu. Miesto ako stvorené pre nás.
Ione sa okamžite zošmykla z koňa a nemotorne dopadla na zem. Keď som jej chcel pomôcť, podráždene zavrčala: "Nechaj ma, Larcius. Takúto dlhú dobu v tvojej tesnej blízkosti už nestrávim, ani keby som si ťa niekedy vzala!"
Pokrčil som plecami a nechal ju tak.
"Choď si ľahnúť, Larcius," pricválal ku mne Maximus, "vyzeráš, že by si najradšej umrel. Kuš, odstrojím ti koňa."
"Viete, že Kuš je názov krajiny južne od Egypta?" ozval sa mladík neprítomne a rovnako neprítomne, ale pritom láskyplne hrsťou trávy vyutieral speneného koníka. Až keď bolo zviera úplne suché (a mierne zelené), jeho majiteľ sa pri ňom zvinul do klbka a okamžite zaspal.
"Čo je to za osobu?" pýtal sa Maximus podozrievavo.
"Kočovníkov syn. Poskytol mi údaje o Caligulovi," ďalej som to nerozvádzal a išiel si ľahnúť, takže vražedný pohľad, ktorý Maximus vrhol po chlapcovi, som už nevidel.

To miesto malo moc. I keď Ione bola smrteľne vyčerpaná a z jazdy celá dolámaná, dúfala, že výdatný spánok ju postaví na nohy - ale zaspala neskoro a stále sa prehadzovala.
Niečo - niekto sa jej pokúšal dostať do mysle. Nechcela to dovoliť a v polospánku sa jej to aj darilo, bola dosť silná, ale keď sa dostala do ďalšej fázy spánku, ten hlas ju úplne ovládol.
Ione, pomôž mi. Ione!
Nepokojne sa prevrátila a prikryla si oči. Nezbadala tajomnú, snovú postavu, ktorá sa nad ňou netrpezlivo skláňala. Dievčina nad sebou cítila iba slabučký závan studeného vzduchu.
Ione, prosím ťa! Kráľ... už mi neverí, myslí si, že schválne vyvolávam medzi ľudom paniku, že ich všetkých zrádzam a chcem sa pridať na stranu nepriateľa! Preto ma zavreli sem... do tmy a vlhka...
Na sekundu zbadala bledú tvár s obrovskými zelenými očami, ako na ňu nešťastne pozerá... a potom sa vymrštila z trávy, tvár zaliatu potom a ruky pripravené na úder.
"Pri bohoch," zamrmlala a poobzerala sa, či niekoho nezobudila. Všade vládlo ticho, len nad sebou na moment začula jemný šuchot krídel výra, ktorý vyrazil na nočný lov. Ione sa opäť neisto uložila k spánku, obávajúc sa ďalšieho sna - za nič iné to nepokladala.
Postava, akoby utkaná z hmly, zmizla.

"Už len niečo pod zub a život by bol krásny," vyhlásil Gaius veselo nasledujúce ráno - vlastne, iste sme sa zobudili aspoň do šiestej hodiny dňa, keď už Sol Invictus podnikol skoro polovicu svojej cesty. A predsa len sme boli stále unavení a neskutočne hladní.
"Zjedzme kone," navrhol ktosi z radov gladiátorov, ale keď som videl, ako tam Ione zazrela, diplomaticky som to odložil na neurčito a radšej som vytvoril skupinu na čele s Maximom, ktorá sa vydala na lov. Odišli a vrátili sa až neskoro večer, náruče plné chleba, ovocia a mäsa.
"Našli ste cestou pekáreň?" zdvihol som obočie a začínal som z toho mať zlý pocit. Však sa aj tvárili previnilo a všetci zložili zásoby bez jediného slova, až na Maxima, ktorý sa hneď priznal, že našli osamelú, ešte rozostavanú - ale už obývanú vilu. Vykradli ju, obyvateľov povraždili a stavbu podpálili. Pobrali zásoby, ktoré si priniesli tí chudáci a bez najmenších výčitiek svedomia sa vrátili.
Bola to dilema. Potrestať ich a vyvolať nevôľu ostatných, pretože nás fakticky zachránili pred hladom, alebo to nechať tak a riskovať, že nabudúce nekontrolovateľne vyplienia celú osadu?
Nechal som to tak.

I keď túto noc sa jej o tej postave nezdalo, Ione sa opäť zobudila krátko pred svitaním a zmätene pozerala do tmy, ktorá vlastne nebola taká tmavá - všade naokolo sa mihali svetelné body. Okamžite jej došlo, o čo ide.
Ach, Larcius. Že si ty zabudol na stráže.
Opatrne vstala a prebehla pomedzi spiace postavy k miestu, kde pred pár hodinami videla líhať Larcia. Nevedela presne, ktorý je on, tak to vyriešila razantnejšie: "Našli nás!" zakričala z plných pľúc, až zobudila kone, ktoré začali erdžať jeden cez druhého.
Gladiátori boli v mihu na nohách, ozbrojení a v pohotovosti, ale keď prichádzajúci začuli Ione, pochopili, že moment prekvapenia im nevyšiel. Prešli do priameho útoku.
Svetelné body sa počas niekoľkých chvíľ priblížili a utečenci už videli, že nejde o legionárov, ale pravdepodobne o nejakých dedinčanov. Nebolo medzi nimi jediného v brnení či jemnejšej tunike a ich zbrane pozostávali väčšinou z hospodárskeho náčinia. Equiti skúsene upokojili kone, nasadli na ne a tentoraz oni využili moment prekvapenia - vyrazili medzi útočníkov a zo sediel na nich útočili. Strhla sa pravá bitka!

Asi tých ľudí popudilo inteligentné vypálenie vily, pomyslel som si naštvane a mečom sťal muža, ktorý po mne hodil akýsi nástroj.
Situácia sa začínala obracať v náš prospech, keď vtom ako víchor vtrhli do preliačiny jazdci na čiernych koňoch a presne mierenými ranami posielali moju skupinu na druhý svet. Zaklial som, vyskočil na svojho koňa, ktorého sa nikto ani nedotkol a obrátil som ho vo chvíli, keď sa vzopäl na zadného nohy. Len čo opäť dopadol na zem, popchol som ho priamo k jazdcovi, ktorý sa chcel silou-mocou dostať k Maximovi a nešetrne odstraňoval dedinčanov, ktorí ho obklopovali. Z toho som usúdil, že ide o dve nezávisle nepriateľské skupiny, ktoré nás náhodou napadli v ten istý moment.
Pricválal som k nemu a napriahol sa k seknutiu mečom, ale muž sa bleskovo otočil a skryl sa pod štítom, takže zbraň prudko narazila o kov a prakticky mi vypadla z ruky. Chytil som ju do oboch dlaní, postavil sa v strmeňoch a vertikálne švihol smerom k jeho nechránenej hlave, ale on mal reflexy divého zvieraťa, uhol a odhodil štít, ktorý mu teraz už skôr prekážal. Vtedy som si uvedomil, proti komu bojujem - proti veliteľovi gladiátorskej školy v Capue! Chvíľku som naňho nehybne civel, čo sa mi aj vypomstilo - zboku priskočil ktorýsi z útočníkov a tvrdým predmetom ma tresol po hlave. Stratil som vedomie.

Podvedome vedela, že začuje ten hlas, ešte predtým, než sa to skutočne stalo, a na moment si dovolila zavrieť oči - napokon, v tej skrýši medzi stromami by ju nemali nájsť. A okrem toho bola ešte vždy tma, fakle sa vyparili, akoby ani nikdy neexistovali, akoby boli ešte súčasťou toho sna, ktorý teraz začal ovládať Ione... ale bol to skutočne iba sen či vidina?

Žena, ktorá mala za sebou asi tridsaťpäť jarí, sa ponáhľala cez rozmočené pole, opatrne sa vyhýbajúc početným zaplaveným jamám. Vlasy, spletené do ťažkých vrkočov, si pred vytrvalým dažďom chránila jemnou šatkou a už sa tešila na poradnú sieň, ktorá bude zo štyroch svetových strán vyhrievaná otvorenými ohňami, nehovoriac už o početných fakliach osvetľujúcich každý kút miestnosti. Keď sa jedná o budúcnosť štátu, tiene - a nielen v sieni - tam nemajú miesto.
Pridala do kroku a už prakticky behom sa blížila k prvým domom svojej osady. Porada sa má začať každú chvíľu, ako jedna z hlavných druidiek tam predsa nemôže chýbať! Téma je príliš vážna: Rimania začínajú mať o ich ostrovy vážny záujem...


Ione sa prudko mykla a vytreštila oči. Okolo nej bola tma, ale pokoj ani náhodou nie! Stále počula zvuky bitky, načo si hneď spomenula, kde je a čo sa naokolo deje.
"Sakra, kde sú všetci," zavrčala a vyzrela zo svojho úkrytu, ale trvalo jej hodnú chvíľu, kým sa trochu zorientovala, pretože vonku vládol neuveriteľný chaos. Keď v blednúcom šere - lebo predsa len už začínalo svitať - zbadala istý výjav, od hrôzy jej zastalo srdce. Videla, ako Larcia ktosi prudkým úderom zhodil z koňa a muž, ktorého len pred sekundou ohrozoval, teraz zoskočil, podišiel k nemu a pokojne si vzal jeho meč.
"Dopekla!" zbledla Ione, očami rýchlo premerala vzdialenosť, ktorá ju delila od tej dvojice a zistila, že by tam nestihla dobehnúť, ani keby letela ako orol, pán oblohy. Vzhliadla k nej, podvedome vyliezla spod stromov a zastavila hore nad preliačinou. Bez toho, aby si to uvedomila, zdvihla ruky a začala sa modliť k bohom dažďa.
Nikto si nevšimol ďalšiu postavičku, ktorá stála v temnote kúsok za dievčinou a rovnako ako ona vzývala sily prírody, síce nevediac, prečo to Ione robí, ale cítila, že je to naliehavé.

Krixos Lupus si chvíľu skúmavo prezeral postavu nehybne ležiacu pri roztrasenom koňovi a napokon ležérne pozdvihol meč, ľahostajný k bitke vôkol seba. Zaregistroval až výkriky:
"Pozriete! Tam nad preliačinou!"
Vzhliadol a pred sebou zbadal to prekliate dievča v krátkej tunike, ako s pevne zavretými očami a s rukami natiahnutými k oblohe očividne privoláva všetky tie mraky, ktoré sa nad nimi začali zoskupovať. Napokon naširoko otvorila oči a priamo naňho uprela oceľovo tvrdý pohľad.
V tej chvíli sa spustil taký lejak - ale tak prudký, akoby na nich bohovia vyliali všetky zásoby vody; viditeľnosť sa im ihneď skrátila po špičky sandálov a Krixos, ktorý skôr cítil, než počul či videl, ako jeho jazdci panicky ustupujú, zúrivo odhodil meč a pozrel dole, kde už Clodia nevidel - možno ho tá čarodejnica preniesla vzduchom k sebe! S tichým preklínaním vysadol na koňa, ktorý pri svojom pánovi snáď zamrzol od strachu, nešetrne ho pohnal do cvalu a po pamäti vyrazil tým smerom, ktorým prišiel.

Postava za Ione videla, ako dievčina chvíľu po vyvolávaní odpadla, a tak znásobila svoju vlastnú silu a pokračovala v ovládaní prírodných síl dovtedy, kým aj cez mohutné prúdy vody nezbadala, ako zvyšní protivníci bleskovo odchádzajú. Potom s vypätím síl upokojila rozbúrené živly a v náhlom tichu a zvláštnom svetle skorého rána sa obzerala okolo seba. Dole v preliačine bola neuveriteľná spúšť, ale gladiátori sa už začínali spamätávať - rýchle reflexy boli ich prvoradou zbraňou najmä v aréne -, ignorovali utečencov a začali zachraňovať tých, ktorí to ešte potrebovali.
Maximus zbadal neďaleko kohosi ležať dolu tvárou v bahne, a rýchlo ho obrátil, aby sa ten chudák neudusil. S hrôzou zistil, že ide o ich vodcu, tak zakýval na najbližších mužov a pokynul im, aby vyrobili niekoľko nosidiel.
Gaius sa zatiaľ ponáhľal k miestu, kde videl Ione predtým, než ju skryli prúdy dažďa, a našiel pri nej toho malého cudzinca, ako pokojne trhá akúsi trávu. Neveriacky a s malou dávkou podozrievavosti naňho pozrel, opatrne Ione zdvihol a zamieril k miestu, kde už začínali zhromažďovať podobné prípady prakticky na hromadu.


A napokon nech prehovorí jazyk ohňa.


Spomenul si na tú vetu, keď kráčal ku zraneným - ktovie, kedy a kde ju počul, iste to bolo kedysi dávno a v mierovejších podmienkach - a pri pohľade na tých chudákov ho zamrazilo.

"Naša dvojica je svorná aj v omdlievaní," poznamenal Maximus pri pohľade na Ione a Larcia, ako ich nesú čo najšetrnejšie a najbezpečnejšie uprostred skupiny.
"To dievča má skutočnú moc," povedal Gaius a podľa slnka si skontroloval, či stále mieria k Vezuvu. "Zachránila nás. A to pred útokom, ktorý vyvolalo vaše hlúpe plienenie vily!"
Maximus sklonil hlavu, vediac, že Gaius poriadne soptí. Nielen kvôli útoku, ale aj on vytušil, že pokiaľ sa Clodiovi rýchlo neupevní autorita, muži začnú byť nespokojní, pretože, pravdu povediac, okrem úteku sa Larciovi zatiaľ príliš nedarilo. A napokon snáď vypukne povstanie uprostred povstania, čo Gaius nechcel.
Ani Maximus.
Zatiaľ.


* * *


Približne tridsaťpäť kilometrov, ktoré ich delili od Vezuvu (rátané od mesta Capua) prešli v podstate za chvíľu, poháňaní teraz dvojnásobným strachom z odhalenia. Vedeli, že dedinčania a jazdci k sebe nepatrili, ale ak sa aj našiel niekto, kto poznal totožnosť mužov na koňoch tmavých ako noc, nechal si to pre seba.
"Taká nesvornosť už na začiatku!" penil Gaius, keď uviazali vyčerpané kone na okraji krátera, ktorý obkolesoval sopku. Prechádzali cez rokliny - zjazvenú krajinu, ktorá zostala po poslednom výbuchu zlosti samotného Vulkána. "Vzali sme iba bandu mužov, ktorí sa pri prvom náznaku slobody zmenia na divých vlkov!"
"Gaius, tak choď a predveď nejakú plamennú reč, ktorá by opäť vyvolala tú prvotnú svornosť a vieru v ich vodcu!" Maximus mávol smerom k nosidlám, ukrytým pred páľavou pod stromami. "Alebo, stíšil hlas, "využi svoju rétoriku na to, aby si získal vedenie pre seba."
Gaius neveril svojim ušiam. "To nemyslíš vážne?! Áno, idem im od srdca povedať, čo si myslím, ale za toho, koho majú vždy poslúchať, označím jedine Larcia!"
Maximus prikývol a sledoval, ako ten vysoký opálený muž s pravidelnými rysmi a smelým srdcom mieri ku gladiátorom. On má schopnosti viesť ich... len keby nebol tak prehnane čestný.

"...a pokiaľ si chcieť zachrániť aspoň holý život - ale sľubujem vám v Clodiovom mene, že v novej krajine budeme môcť začať s čistým štítom a žiť naplno! - tak pokiaľ veríte, že sa vám tento sen splní, verne nasledujte svojho vodcu!"
Strhol sa ohlušujúci potlesk, ktorý vyletel až k nebesiam. Gaius venoval vyvalenému Maximovi priateľský úškrn a zoskočil z hladkej skaly, ktorú použil ako pódium. Úspech jeho reči - ktorá bola v mnohých bodoch úplne úžasná, Cicero by si od žiarlivosti teatrálne roztrhal tógu - bol dokonca taký veľký, že sa zdalo, že všetci zamieria k provizórnej ošetrovni a budú Larciovi a Ione vzdávať hold prislúchajúci božstvám.
"Odteraz, kedykoľvek budeme potrebovať diplomatické vyjednávanie, pošleme teba," pobúchal ho Maximus po chrbte.
"Ľudská hlúposť a podvedomá túžba nechať sa ovládať podobnými tupcami ako oni je nekonečná," odvetil Gaius neprítomne a zamyslene si hrýzol peru.
"Takže aj ty si tupec?" doberal si ho Maximus, no Gaius ho nepočúval:
"Ale čo je horšie, zásoby nášho jedla nekonečné neboli. Mali by sme nutne vymyslieť, kde zohnať jedlo."
"Hlavne to spravte nenápadne," ozval sa za nimi unavený hlas. Obrátili sa ako jeden a zbadali Larcia, ktorý sa opieral o toho mladíka s malým koňom - ktorý mu, mimochodom, neušiel ani v búrke v preliačine.
"Vitaj medzi živými," privítal ho Maximus. "Gaius ti už musel obnoviť autoritu - a zvládol to bravúrne!"
Poďakoval mu a sadol si k nim do tieňa. "Bojová porada, hej? V tom prípade by sme mohli zavolať aj ostatných, nech prispejú do pokladnice nápadov!"
"Možno. Ako je na tom Ione?" zmenil Gaius tému.
"Spí liečivým spánkom," odvetil mladík a skúmavo si Gaia premeral. "Nebojte, bude v poriadku."
"Len ju trochu vyčerpalo vyvolávanie dažďa, čo?" spýtal sa Maximus ironicky. Chlapec z neho nepriateľstvo poľahky vycítil, ale rozhodol sa postupovať mierne. Aspoň kým ho ten muž nenaštve.

Slovnú potýčku medzi Maximom a chlapcom som sledoval so zaujatím, ale čiastočne aj s obavami. To nevedia byť chvíľu zadobre?! Ako potom chcú putovať tak dlho spolu?
"Ione má nadanie druidov. Je to požehnanie od bohov, takže k tomu aj tak pristupujte," zúžil práve mladík oči a pozrel na Maxima, ktorý odvrátil zrak.
"Dobre teda. Ale v prvom rade musíme riešiť zásobovanie a ďalší smer našej cesty," vstúpil som do rozhovoru, ale slovo si opäť vzal ten chlapec.
"Zásobovanie vybavím ja s niekoľkými mužmi, ktorých mi dáte. My kočovníci sa vieme bleskovo skryť a nenápadne brať."
Prikývol som a prešiel k druhej téme.
"Navrhujem prejsť skrz Itáliu a preplaviť sa tam niekam do Grécka," presadzoval som pôvodný plán.
Chvíľu nad tým uvažovali, ale potom ktosi z nich namietol:
"To je príliš dlhá trasa. Čo keby sme vyplávali z Neapolu, potom popri Heraklových stĺpoch a zamierili na severovýchod k Británii?"
"To chceš byť toľko na mori? Navrhujem ísť po pobreží na najjužnejší výbežok pevniny, prejsť na Sicíliu, a... hm..."
"A odtiaľ loďou prejsť západne od Sardínie do Galie, tú prejsť naprieč a na severe sa preplaviť do Británie," chytili sa aj ostatní a tento plán začal dostávať reálne kontúry. Vôbec to neznelo zle.
"Takže sme sa dohodli aj bez krvavých hádok?" oprel som sa o strom a privrel oči, odrazu som všetko videl akoby cez závoj, ale spod viečok som si všimol, ako si muži vymenili pohľad a cez tváre im preletel tieň. Napokon sa opäť ozval ten mladík:
"Dáte mi teda niekoho? O chvíľu sa ozve hlad!"
Vybavili sme to a onedlho sme už sledovali, ako sa skupina rýchlo vzďaľuje.
"Snáď si nevzali príklad z teba," pozrel som na Maxima. "Neďaleko sú Pompeje, čo keď ľahnú popolom?"
Maximus očervenel, cez zuby precedil: "Už s tým dajte pokoj," vybehol hore na kráter a zahľadel sa na Mons Vesbius, ktorý sa majestátne zdvíhal z krajiny nikoho.
"Viete si predstaviť, že by vybuchol?" zavolal na nás.
"To sa nestane," zavrhol to Gaius. "Čo by to spravilo s Pompejami a Herculaneom?"

Prebrala sa a prekvapene si uvedomila, že nebola v stave vyčerpávajúcej mdloby, ale posilnil ju výdatný spánok. Pozdvihla sa na nosidlách a pozrela pred seba, ale nevidela gladiátorov ani zjazvený kráter. Namiesto toho Ione pred očami vyvstalo bohaté mesto s úzkymi uličkami, sem-tam stála na chodníku nádrž s vodou a na kamennej doske nad hladinou vody sa vyškierala umelecky vytesaná tvár, ktorej úlohou bolo odháňať zlých duchov, ktorí by sa chceli usadiť v krištáľovej pitnej vode. Ione videla, ako nejaká žena otvorila dvere vily a psovi spiacemu na teplých kameňoch cesty hodila kosti z obeda. Dievčine napadlo, že by sa chcela pozrieť do jej príbytku, a už tam aj stála, cez átrium sa dostala k dvojici oddelených bazénikov: k teplým a studeným kúpeľom, a pokračovala ďalej. Prešla okolo otvoreného letného triklínia a placho nazrela do izieb otrokov. Mladé dievča tam práve vyskočilo zo sedadla a prebehlo okolo nehmotnej Ione do vedľajších izieb. Ione ju zvedavo nasledovala a len čo vkročila do jasnej, priestrannej miestnosti, vedela, že sa ocitla v izbách majiteľov vily. Ďalšia žena, veľmi podobná tej prvej - Ione došlo, že ide o sestry - sedela pred slonovinovým zrkadlom a netrpezlivo si z ruky do ruky prehadzovala pozlátený hrebeň. Keď otrokyňa vbehla dnu, bez obzretia jej ho podala a nechala si rozčesávať husté vlasy. Dievčina mala šikovné ruky a pracovala trpezlivo... len keby nenazerala do toho zrkadla! Keď doň nahliadla, aby skontrolovala, či je účes jej panej stopercentný, pri dverách zbadala akýsi tieň. Zamračila sa a naklonila hlavu, potom priblížila tvár k hladkému povrchu zrkadla a naraz sa prudko zvrtla.
"Kto je tu?" vykríkla a v hrôze cúvla pred tým tieňom v tvare ľudskej postavy. Ione na ňu ľútostivo pozrela a pomyslela si, že sa chce vrátiť... kam?
Do svojho tela, napadlo jej a v tej chvíli sa prebrala a zalapala po dychu. Opäť pozrela pred seba - videla už len skupinu mužov, ktorí viedli pod stromami vážny rozhovor. Vstala, pretiahla sa a zamierila k nim.


* * *


Prétor Lucius Verus si chcel vychutnať večerný nápoj z medu a mlieka, ktorým si zakaždým upokojil podráždené nervy po celodennom vybavovaní štátnych záležitostí; lenivo sa natiahol z ležadla a už skoro zachytil nádobu s nápojom, keď do miestnosti bez ohlásenia vtrhol udýchaný posol a ani len nepozdravil, ako by sa patrilo. Prétor sa od ľaku mykol a drahá nádobka s mliekom skončila na zemi roztrieštená na tisíc kúskov, pomedzi ktoré sa pomaly šíril krémový mok.
Lucius s povzdychom privolal sluhu, a kým ten upratoval neporiadok, zamračene pozoroval návštevníka, ktorý čosi horúčkovito hľadal. Len čo sluha zmizol, posol s istotou vytiahol zvitok a s ospravedlňujúcou grimasou ho podal prétorovi. "Je to poslané z Kampánie," vysvetlil a ustúpil do pozadia.
Odosielateľom bol miestodržiteľ z Neapolu; hlavnému rímskemu prétorovi písal s ľahostajnou zdvorilosťou. Lucius preletel list pohľadom a ako postupoval ďalej, večerný nápoj i celý odpočinok ostával zabudnutý. Do žíl mu začal prenikať adrenalín - a prétor nemohol uveriť tomu, čo čítal. Vraj v Kampánii sa vzbúrila väčšia skupina otrokov, ktorá sa nerušene prehnala zo svojej školy až k Vezuvu a zatiaľ ostáva tam, nikým nerušená a úplne voľná. A len tak mimochodom, cestou zavraždili nejakých dedinčanov a ochranku veliteľa ich školy, ktorý sa za nimi pustil! Aká úžasná situácia!
Neubehla ani hodina a kohorta pod vedením Lucia vyrazila k Vezuvu. Caligula, ktorý sa práve nechával zasypávať vonnou soľou a božskými poctami, o tejto akcii nemal ani potuchy. Zatiaľ. A snáď to tak aj ostane.


* * *


Zásobovacia skupina dorazila naspäť o pár hodín, riadne naložená a v dobrej nálade, vraj sa správali ako príkladní zlodeji a o ich akcii nikto nevie.
"A kde máte vodcu?" preletel som ich pohľadom.
"Zdržal sa vzadu obhliadkou terénu."
To sa už aj ozval zúrivý dupot kopýt a spoza stromov sa vynoril ten, o ktorom sme hovorili, poháňal svojho koníka, ktorý s vyvalenými očami a ušami pritisnutými k hlave tryskom uháňal priamo k nám. Vybehol som mu v ústrety. "Čo sa deje?"
Zastavil zviera tesne predo mnou, až mu spod kopýt vyleteli iskry a vyhŕkol: "Blíži sa k nám jedna kohorta! O necelú hodinu nás môžu celkom obkľúčiť!"
_________________
* - a Rimania verili, že vtáky poznajú všetky tajomstvá

Bannery - TR:A (2. časť)

10. března 2009 v 21:24 | Sonia |  Moja tvorba
Všetky z týchto trapných pokusov sa nachádzali (a ten posledný sa tam zjavil len dnes) na Tombraider4u.sk.

Od Hanýska

8. března 2009 v 20:40 | Sonia |  Od vás
Za to, že som jej nezištne a nekonečne ochotne dala hlas v SONB; pokojne aj nabudúce :D

Nový SB

7. března 2009 v 13:07 | Sonia
V poradí je už XL. blogom (čiže 40.), a cesta k nemu je rovnaká ako v predchádzajúcich tridsitatich deviatich prípadoch: http://ladysonia.blog.cz/0711/spriatelene-blogy :D