Leden 2009

Naj knihy mesiaca: január

31. ledna 2009 v 21:15 | Sonia |  (Nielen) o mne

Oheň je tvým osudem

(autorka Barbara Erskine)

Historický román (iba historický, teda nejde o obľúbenú autorkinu tému prelínania súčasnosti a prítomnosti) z Veľkej Británie 13. storočia. V knihe je opisovaný život velšskej princeznej Eleyne, od jej narodenia v požiari až po smrť - opäť v požiari :D

Eleyne bola štyri razy vydaná, prvýkrát ešte ako novorodenec, ale jej druhé manželstvo bolo desné, ten maník bol taký násilník, že sa divím, čo naňho nezavolala FBI. Okrem toho jej bránil vo vzťahu ku škótskemu kráľovi Alexandrovi, o ktorom si šepkalo celé kráľovstvo, ale srdečne na to kašlali a tajne sa stretávali. Páni, to bola láska až za hrob (Alexandrov duch navštevoval Eleyne i po jeho smrti prostredníctvom zlatého fénixa, ktorého jej daroval. Viete si predstaviť tú romantiku?! Ehm.).

Okrem iného je významnou postavou pestúnka princeznej Rhonwen, ktorú obvinia z čarodejníctva, ale ujde oprátke... kým ju nezabije jeden z jej najbližších.

A podobne.

Úžasný príbeh, odporúčam :)
















Súmrak

(autorka Stephenie Meyerová)

Ak ste o tejto knihe (Twilight) ešte nepočuli, akoby ste ešte ani nežili :D Romantický napínavý príbeh lásky medzi ľudskou dievčinou a upírom, ktorý sa pri nej niekedy musí dosť snažiť, aby ju nezakúsol, je úžasný.

(Myslím, že sa stávam akousi sentimentálnou. Ou jé.)

Síce sa mi zdalo, že po stranu 100 to nie je až také dychvyrážajúce, ale keď už začala Bella s Edwardom chodiť, potom ju pozval domov a napokon sa zúčasnila toho nešťastného bejzbalu, musela som sa krotiť, aby som tú knihu nezhltla. Také niečo raz chcem napísať XD

BTW, myslíte, že jej na konci knihy to želanie splnil? :D





















- - -

Predošlá anketa. Nádhera :D To čítam ale fakt podivuhodnú literatúru XD

Koľko z týchto kníh ste čítali?
Žiadnu100 % (8 Hlasy)100 %8 Hlasy
Jednu0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Dve0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Tri0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Všetky0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy

Poznáte tento blog?

30. ledna 2009 v 19:51 | Sonia |  Tento blog
Zvažovala som, či to sem mám hodiť, keďže ide o strašnú prkotinu, nuž, ale zabijete s tým len pár sekúnd.
Ide o (trapný) test o tomto blogu, ktorý mi tuším beztak neschválili XD



Kapitola 10: Plány na útek

25. ledna 2009 v 13:39 | Sonia |  Poviedka: V stopách Spartaka
"...a keď mi, ako ho ty nazývaš, "Potkaní mužíček" povedal, nech odložím sieť, odsekol som, že si z nej ešte musím upliesť svadobnú tógu," uškrnul sa Gaius a dopil pivo.
"Si zlý," povedal som mu a bol som rád, že pri opisovaní výcviku zo mňa napätie konečne opadlo.
Gaius sa zrazu nadýchlo a celé to zaklincoval piesňou (spievanou jasne rozoznateľným opileckým tónom):


Že vraj piť sa nemá -
kto to povedal?
Je to neresť známa,
čo zaháňa žiaľ,
vyvoláva city šťastné,
v hlavách ľudí tvorí piesne
(ako práve túto)...
Preto hou - poďme piť!
Tú záľubu nesmieš kryť!
Keď ťa potrestajú ľúto
rímske božstvá za to,
hlavu si tým nelám
a ihneď sa pridaj k nám:
veď ich o povolenie nežiadame
a v bohov vlastne ani neveríme!



Posledné slová nadšene zopakovala celá krčma:


Veď ich o povolenie nežiadame
a v bohov vlastne ani neveríme!



V tej chvíli sa otvorili dvere a dnu vpochodovalo pár vojakov - okamžite sa rozľahlo hlboké ticho a všetci sa tvárili, že si práve prehltli hlasivky. Ale vojaci sa o pieseň buď nestaral, alebo ju nezačuli - len nás všetkých ľahostajne odvádzali späť do ludus.
Podopieral som kamaráta, aby sa nezrútil, ale Gaius na chladnom večernom vzduchu čiastočne vytriezvel a odmietal moju pomoc. Namiesto toho ma zrazu poklepal po pleci a nadšene povedal: "Som vážne rád, že sme sa zase stretli. Už som sa čudoval, kde si toľko trčal, pretože aj keď sme museli styky trochu obmedziť, nevidel som ťa viac než mesiac, a to ani v meste... zvláštne."
"Viac než mesiac?" prekvapilo ma to. "Koľko sme už v ludus? Nemôže to byť dlhšie než dva týždne, pretože v horúčke som bol podľa Maxima len týždeň."
Gaius na mňa úkosom pozrel. "To ti povedal? Nemôže to byť pravda, od jedného splnu k ďalšiemu som sa ho na teba pýtal, a vždy povedal, že si len trochu chorý."
Zrazu sa ku mne naklonil: "Ten starec je podozrivý. Na tvojom mieste by som mu neveril."
Pozrel som mu do kalných očí a znechutene som sa odtiahol. "Fajn, porozmýšľam o tom..." a viac som sa k téme Maximus nevrátil.
Onedlho sme dosiahli hradby školy, ktoré som si pozorne prezrel. Boli privysoké na to, aby sa z nich dalo zoskočiť, a liezť po lanách by bolo dosť riskantné. Bolo by treba premôcť strážcov, nájsť kľúče - neľahká, ale nie nesplniteľná úloha.
"Dopredu," vytrhol ma vojak nevľúdne z myšlienok.
Tvoj osud... je spečatený, pomyslel som si a bez toho, aby som si to poriadne uvedomil, sa mi na perách zjavil škodoradostný úsmev.
Masívna brána sa za mnou zavrela ako lačné ústa príšery.

Hneď túto noc som podnikol prvé kroky môjho plánu. V spálni som chvíľu načúval, kým strážca neodišiel ďalej do chodby, potom som vyskočil z lôžka a dosť nešetrne všetkých zobudil.
"Pozrite, musím niečo zistiť. Len sa mi prihláste všetci, ktorí mi rozumiete." Rýchlo som podišiel k oknu a odhrnul záves, dnu sa predral priesvitný mesačný svit, ktorý celú miestnosť zahalil tajomným oparom. Otočil som sa späť a chvíľku počúval hundranie zo všetkých strán, ale napokon sa mi prihlásila asi polovica mužov. Odhadol som, že zvyšní sú z Británie, Dalmácie a iných krajín.
"Fajn," prikývol som, zastrel okno a vrátil som sa na lôžko.
"To malo byť čo?" zašepkal Maximus.
"Potrebujem zistiť, koľkí mi rozumejú," odbil som ho skutočne užitočnou informáciou a tváril som sa, že som zaspal, kým sa to skutočne nestalo.


* * *


Ione apaticky sedela na ležadle v izbe a myslela na Larcia. Možno ho úplne dorazili, uvažovala, a bez toho, aby si to uvedomila, jej po líci stiekla slza. Neľutovala, že sa za ním vydala do školy. Keby sa mu niečo stalo, Gaius vyzeral byť dosť schopný na to, aby mu pomstil, a ona mu pomôže tiež - pravdaže, pokiaľ nevkladajú dôveru do nesprávneho človeka.


* * *


O týždeň som sa konečne opäť venoval len trojzubcu a sieti. Dovtedy som trénoval s mečmi a inými zbraňami, ale stále som ako secutor bojoval slabšie než ako retiarius a Maximus ma tiež celkom ľahko porážal. On zas triafal do terčov a jeho strelecké schopnosti sa neustále zlepšovali. Spočiatku som mu chcel o svojom pláne povedať hneď, ale potom mi čosi zišlo na um: pokiaľ budeme chcieť ujsť, mali by sme byť čo najsilnejší. Mal som pocit, že cisár by bol schopný poslať proti nám všetky svoje légie, a okrem toho som netušil, kam by sme mali ísť. Nechcel som ostať v Ríme, a keďže ríša pohltila svojich susedov, museli sme sa dostať dosť ďaleko od jej vplyvu.

S Maximom - ktorému som napriek Gaiovej rade stále dôveroval, a ešte s niekoľkými mužmi som začal rozvíjať svoj plán.
"Takže, v prvom rade si musíme zvoliť vodcu."
Pozreli na seba a hneď potom bez slova na mňa.
"No dobre. Prisaháte vernosť?"
"Prisaháme," odvetili jednohlasne.
"V dobrom i zlom?" spýtal som sa, potláčajúc smiech, ktorý by to celé pokazil.
Prikývli - a tak som im veril, napokon, čo mi ostávalo.
"Takže..." začal som, "spočiatku som chcel ísť na juh, ale Egypt je už nejakú tú dobu v moci Ríma, však, a ďalej nejdem."
"Dalmácia, Kapadócia... Galia a Hispánia... a čo takto Británia?" uvažovali ostatní.
"To by nemuselo byť zlé," odtušil som. "Máte pocit, že sa cisár chystá dobyť túto krajinu?"
"Caligula ešte vôbec žije?" uškŕňali sa (pozn. autorky: V prepracovanej verzii príbehu sa Larcius dostáva do ludus v čase Caligulovej ťažkej choroby). Tušil som, že napriek Caligulovým sľubným začiatkom ho majú viacerí viac než dosť v zuboch. A to sme ešte nevedeli, ako ho budeme nenávidieť onedlho...
Pozrel som na tváre ostatných a vyčítal som z nich jedinú otázku:
"Zbrane, hej? Tých by tu bolo dosť," pousmial som sa.
"V zamknutých skladoch."
"Myslel som aj na to. Musíme sa dohodnúť s ostatnými skupinami - alebo aspoň s tými jednotlivcami, ktorým sa dá veriť. Skončili by sme ukrižovaní po piatich krokoch od hradieb, keby nás niekto zradil," povedal som pochmúrne a výhražne na nich pozrel. To už bola hore celá spálňa, iba pár černochov pokojne spalo.
"Jasné."
"Potom z každej skupiny vezmú čo najviac zbraní predtým, než ich opäť zamknú. Teoreticky je to jednoduché... A posledná vec. Myslím, že by sme mali ujsť až vtedy, keď budeme vycvičení."
"Čiže silní."
"Hej. Počúvajte: neviem, či poznáte Spartakov príbeh. Za týmto gladiátorom, ktorý ušiel - z tejto istej školy! - napokon išla sedemdesiat tisícová armáda. To ja nechcem. Kvôli mne nebudú zomierať tisíce ďalších. Ideme len my a nebudeme zbytočne dráždiť vojsko."
"Myslíš, že ho nepodráždime útekom, vraždami strážcov a lúpežami na vidieku?" ozval sa ironicky Trák Publius Cornelius.
"Jasné, alke žiadne zbytočné zabíjanie, podpaľačstvo a podobné veci!"
"Ešte sme ani nevyšli a už nám všetko príjemné zakázal," zasmial sa Maximus, ale potom zvážnel. "Kadiaľ pôjdeme do Británie? Smerom hore cez celú Itáliu?"
Zahnal som myšlienku na to, že pokiaľ im skutočne všetko zakážem, zavrhnú ma ako príliš slabého a vyberú si silnejšiu osobu (aj osobnosť?) a odvetil som: "Nechcel by som sa v počte desať mužov presúvať popri Rímu. Preplavíme sa do Grécka a odtiaľ pôjdeme na sever. Nejaké otázky?" zisťoval som po chvíli, nevenujúc pozornosť Maximovi, ktorý vstal, prešiel mi za chrbát, a ako som nejasne zaregistroval, pootvoril dvere. Predpokladal som, že zisťoval, či je vzduch ešte vždy čistý, a tak som vôbec nečakal to, ako sa do miestonosti vrútil strážca a rozohnal nás ako psov, najviac sa vyvŕšiac na Maximovi, ktorý skoro zaliezol pod posteľ.
Koľko toho počul?
Pomaly som začal meniť svoje rozhodnutie realizovať útek až po vycvičení.


* * *


Ione nešťastne upierala oči na stenu a snažila sa preniknúť zrakom šero, ktoré ju obklopovalo už niekoľko týždňov. Svetlá pokožka vestálky, ktorá nabrala trochu bronzu cestou do ludus, tentoraz dostala priam mŕtvolný nádych a dievčina si pripadala ako vädnúci kvet.
Postavila sa a začala obchádzať po izbe, prechádzajúc dlaňou po drsných kameňoch svojho väzenia. Vtom sa jej ruka zasekla do vyhĺbeniny v stene. Pozrela nahor a všimla si nerovnomerné výklenky a výstupky, vedúce niekam do tmy - absolútnej tmy. Chvíľu tam pozerala, potom sa zvrtla a pribehla k zamknutým dverám. Zabúchala na ne a cez mreže videla, ako sa podriemkavajúci strážca strhol a ruka mu zablúdila k dýke.
"Pokojne, človeče," zašepkala mu a potom zvýšila hlas: "Rýchlo, potrebujem fakľu... alebo ešte lepšie lampáš!"
"Načo ti bude," zahundral mladý muž, ktorý ju strážil.
"Ženské záležitosti," vymýšľala si Ione.
Mladík vzdychol, zvesil lampáš pri dverách, odomkol a rýchlo jej ho podal. Dievčina odišla k posteli a položila ho na ňu tak, aby ju osvetľoval zdola. Keď si začala vyhŕňať tuniku, kútikom oka zaregistrovala, že strážca, ktorý zvedavo nazeral cez mreže, sa celý červený bleskovo otočil. Ione pustila látku a počkala niekoľko minút, kým jej tiché chrápanie neprezradilo, že strážca opäť zaspal.
Podišla k podozrivým výklenkom a vyzdvihla lampáš čo najvyššie. Niekoľko lakťov od zeme sa v tme strácala vodorovná chodba!
Ione si zavesila lampáš na ruku, odrazila sa od zeme a mrštne vyšplhala k chodbe. Vytiahla sa nahor a skrčená, pretože chodba bola nízka, s lampášom vrhajúcim poskakujúce svetlo na nerovné steny, išla do neznáma.


* * *


Konečne som zaspal a zdalo sa mi o tajomnom dievčati, ktoré mi išlo v ústrety, ale tesne predo mnou narazilo na neviditeľnú prekážku, tak som naň volal, aby si zložilo ťažký závoj, ktorý jej odhaľoval iba oči. Kričal som z plných síl, no dievča ma nepočulo.
"Vstávajte! Okamžite hore!" krik, ktorý som vydával ja v sne, sa premietol do skutočnosti a zobudil ma. Čo sa deje? Napadli nás?
Do izby vtrhli stráže a bleskovo ju celú prehľadali, ale museli odísť s dlhými nosmi.
"O čo ide?" volali sme za nimi tak nástojčivo, že sa jeden otočil a odvetil: "Z väzenia ušiel väzeň cez vetrací systém! Je to dievča, preto ak ju niekto u seba z nejakého dôvodu skryje, hrozí mu trest smrti!"
"Dievča?" spýtal som sa tak nechápavo, až som myslel, že strážca mi začne vysvetľovať rozdiel medzi nami a ženami, ale netrpezlivo mi ju opísal: "Asi sedemnásťročná, gaštanové vlasy, hnedé oči. Vyzerá ako vestálka, aspoň sa tak oblieka. Ak ju zbadáte, ihneď nahlásiť!"
Ako mi ju opisoval, v hlave sa mi formoval jej obraz - a zrazu ma poznanie omráčilo ako facka. Ione! Tak to ona sa skrývala za tou neustálou neodbytnou myšlienkou či za snom! (pozn. autorky: Prepracovaná verzia sa, myslím, značne líči od uvedenej... ehm, musíte si zvyknúť na malé nejasnosti :-[ ) Musím ju nájsť skôr, než ju opäť chytia: v preplnenej škole nebolo možné ostať dlhšie v utajení, najmä, ak bol človek dievča.
Náhodou som pozrel na Maxima: uprene na mňa hľadel a jeho stisnuté pery vytvárali tenkú čiarku. Sledoval, ako zareagujem na opis väzenky, preto som nechápavo pokrútil hlavou a znovu si ľahol. Na Maximovej tvári sa zjavil výraz nesmiernej úľavy.
Uvažoval som, čo tento muž skrýva. Napokon som si povedal, že sa naňho môžem (a musím) spoliehať... a všetko sa prepadlo do tmy.

100 otázok o mne

23. ledna 2009 v 20:05 | Sonia |  (Nielen) o mne
Na blogu Lufíka som natrafila na tento dotazník, a pretože sa mi nechce robiť to, čo by som mala, budem sa tváriť, že som zaujatá jeho vypĺňaním... XD Dúfam, že naň nie sú autorské práva :D
EDIT 11.7.2012: Po viac než tri a pol rokoch aktualizujem. Koľko vecí sa udialo! Tie podstatné sa však odtiaľto nedozviete.

Opět spřátelený blog

20. ledna 2009 v 20:22 | Sonia |  Rozličné kecy
Už ma tá AJ omrzela, skúsim češtinu :D
Cesta k novému blogu je klasická - tudy.

Some new cosplays

18. ledna 2009 v 20:47 | Sonia
I keď momentálne príliš nestíham (polrok je desivé obdobie, však to poznáte), na sľúbené fotky som sa zmohla, a tak v My cosplays nájdete 10 nových kusov. Toť vše. Snáď sa po vysvečku konečne dokopem ku všetkým tým sľúbeným veciam :)

Pohrebné komory, KV5, Posvätné jazero

15. ledna 2009 v 21:27 | Sonia |  Dialógy

Pohrebné komory


Lara vybrala Horov amulet z batoha. Potom začala s pomocou prekladového slovníka lúštiť tie podivné klikyháky:

Lara:
"Ja, Semerkhet, najvyšší Horov kňaz, varujem, že ten, kto získa amulet môže vyslobodiť Setha.

Semerkhet (hlas):
Ten, kto chodil na počiatku ľudstva, môže opäť znesvätiť zem. Seth, vládca zla, bude opäť voľný, aby išiel na WC (ehm, moment...)...aby sa vrátil na prelome milénia. Za jeho pätami bude more kobyliek. Úroda zvädne pod nepokojnou oblohou."

Späť v súčasnosti...

Ahmed namieril zbraň na Laru a ona ironicky zahlásila:

Lara:
Môj verný sprievodca sa vrátil.

Ahmed:
Amulet, žena!

Avšak Lara pokračuje v čítaní:

Lara:
"Keď bude predvolaný, nebesá sa roztrhnú, a svetlo slnečného boha Hora môže potrestať pána temnoty, Setha."

Obloha stmavla. Okolo začal poletovať piesok a šutre, a Lara zrazila oslepeného Ahmeda na zem. Po chvíľke zbadal svoju zbraň a chcel si ju vziať, ale Lara naňho namierila pištole so slovami:

Lara:
Neodporúčam to.

Napokon sa tam priplietol ešte Von Croy v džípe a zatrúbil.

KV5


Lara dorazila do domu svojho starého priateľa, Jean-Yvesa. Ukázala mu amulet.

Jean-Yves:
Horov amulet, skoro legendárny artefakt. Takže ty si našla a otvorila Sethovu hrobku. To je akože dosť blbé, ty lama.

Prekladá z hebrejčiny:
Ten, kto odstráni tento amulet, môže vypustiť ešte raz temnú moc, Setha. A Seth vraví: Ja som tieň na tvári slnka. Ja prinášam skazu. Môj hnev pohltí všetky zeme a bude bez konca.

Semerketh (hlas):
Sila k vyzvaniu boha Slnka Hora, ukradnutá zlým Sethom, môže byť odhalená jedine nositeľovi amuletu v Semerkethovom chráme v Karnaku.

Jean-Yves:
Ceremónia je kompletná, keď Horovo brnenie vyvolá slnečného boha.
Horovo brnenie... na mieste vykopávok v Alexandrii o tom moji muži hovoria bojazlivo.

Lara:
Brnenie tiež musí byť Von Croyov cieľ.

Jean-Yves:
Iba niekto, kto tak ignoruje proroctvá, sa môže zahrávať s takým prehistorickým zlom. Ach, áno... vypustiť Setha... ale ako to môžeš vedieť, moja drahá?

Lara:
Je čas na napravenie vecí... a odstránenie môjho podielu v tomto procese.

Posvätné jazero


Lara je prekvapená, keď zbadá dve žiarivé červené oči, svietiace v jaskyni. Predtým, než si v hlave hodí mincou a rozhodne sa, čo robiť, začuje zvuk odo dvier.

Von Croy:
Slečna Croft!

Lara (potichu zašomre):
Von Croy!

Von Croy:
Tvoj hlas znie znepokojene, moja drahá. Zabudla si tu niečo?

Vidíme amulet zasadený do schránky blízko dverí, ako aj Von Croya, ako tam prebubláva.

Lara:
Nič, čo by som neskôr nemohla znovu získať, zlato.

Von Croy:
Vieš, ako obdivujem tvoju vytrvalosť, ale obávam sa, že tentoraz si to dala na... ako by si povedala... maximum?

Lara:
Vždy pútavý, Werner. Ak to bola noha, ktorá spôsobila všetku túto nenávisť, myslím, že si spomínam, že to má niečo s tvojím sklonom stláčať hazardné páky.

Von Croy:
Dosť bolo týchto nudných kecov, slečna Croft. Je tvoj čas realizovať sa... slečna Croft?

Lara vytiahla zbrane a vystrelila po ňom, no on sa skrčil späť za dvere.

Von Croy:
Je čas preveriť tvoje bežecké schopnosti!

Vzal amulet a dvere sa začali zatvárať. Lara vyšprintovala k otvoru, ale nezvládla to - ostala uväznená v hrobke.


Od Kim

13. ledna 2009 v 21:34 | Sonia |  Od vás
Ozaj s predstihom (irónia :P) uverejňujem prianie od Kimíska - totiž som predpokladala, že chudák jej blog už umrel, ale našťastie ešte prežil svoju smrť (ale už asi umrel opäť. RIP).

Kapitola 9: Naháňačka

12. ledna 2009 v 20:34 | Sonia |  Poviedka: V stopách Spartaka
Na Filovo želanie (nech žije naveky!! - teda Fil, nie jeho želanie... i keď, prečo nie?) uverejňujem pokračovanie Spartaka. Možno sa do čítania zapojí ešte niekto (no to iste).

_____

Zobudil som sa a sykol od bolesti: v hlave mi búšili Hefaistove kladivá a rany ma pálili.
Akoby som absolvoval už tisíce výcvikov, ale vedel som, že to nie je pravda. Však sme sem prišli len... kedy? A čo sa dialo predtým, než som zaspal či omdlel?
Prudko som sa posadil, nedbajúc na ostrú bolesť, a hľadal som v pamäti všetky dostupné informácie.
Vedel som, kto som, kde a začo som sa sem dostal, ale nevedel som kedy, ani čo sa dialo odvtedy, ako sme prekročili brány mesta.
Čo tu, dopekla, robím? Mal by som sa odtiaľto čo najrýchlejšie vyslobodiť... znovu som stratil vedomie.


* * *


Maximus nasadil profesionálne starostlivý výraz a vošiel do dvier, ktoré mu, ako každý deň, odomkol znudený strážca.
"Vidím, že už si sa vylízal," povedal pri pohľade na mňa - v čistých šatách som sedel na posteli a usilovne vyjedal misku s niečím - s hocičím, v terajšom stave by som zhltol aj meč.
"Lupus sa domáha tvojej prítomnosti," prezradil a pokračoval: "Myslí si, že po týždňovej horúčke si toto vymeškal viac než dosť."
Iba sa mi to zdalo, alebo Maximus skutočne nepatrne zdôraznil slovo "týždňovej"? Akoby chcel uistiť i sám seba, že išlo skutočne o týždeň?
Zabudni na to, neupodozrievaj zo zlých úmyslov snáď jedinú osobu, ktorej tu môžeš dôverovať.
"K vašim službám," odvetil som napokon a konečne som vyšiel von, na slnkom prežiarený dvor, ktorý vyzeral úplne inak než... v noci? Prečo práve v noci?
Vošli sme do miestnosti s rozsypaným senom, kde už trénovali nejakí muži, prevažne s mečmi.
"No tak, Dionýzios, samnický zápas mal byť tvojím špičkovým výkonom," zavolal akýsi obor (áno, to je veliteľ Krixos Lupus, došlo mi) na Gréka, ktorý s mečom a štítom bojoval proti rovnako vyzbrojenému protivníkovi. Obaja mali na hlavách meč, na nohách koženú ochranu a pravé rameno im zakrývali kovové šupiny.
Lupus si ma všimol a so širokým úsmevom, s ktorým vyzeral presne ako hladný vlk - nomen est omen - prišiel k nám.
"Larcius Clodius, do práce," prikázal a vyliezol po rebríku do podkrovia. Zhodil odtiaľ sieť, trojzubec a krátku pugio-dýku. Svižne zoskočil, a keď som sa vyzbrojil, poučil ma:
"Načo máš sieť, to je jasné, uväzníš pod ňou súpera. Dýkou ju potom buď prerežeš - keď sa protivník vzdá - alebo ho môžeš zabiť aj s jej pomocou. Jasné?"
Prikývol som a pozeral, kto je ešte voľný, no jediný, kto nebojoval, bol Maximus - nemal som teda na výber. Vzdychol som a podišiel k nemu.
"Sagittarius?" spýtal som sa pri pohľade na luk a šípy, ktoré mu ležali pri nohách. "Takého gladiátora som snáď ešte ani nevidel."
"Tak už hej. Predstav si, som taký starý, a do neistých stareckých rúk mi dajú luk," uškrnul sa, a potom siahol po meči a štíte. "Ibaže, ako snáď vieš, proti retiarii stoja najčastejšie secutores."
Už som nestrácal čas rečami a rýchlo som spravil výpad trojzubcom, pretože Krixos na nás netrpezlivo zazeral.
Maximus odrazil útok štítom a švihol mi po pravej nohe, tak som v poslednej chvíli odskočil a uvedomil si, že som si zabudol ochranu na nohy a ruku, pretože, ako je jasné, tá je najohrozenejšia, keďže je k súperovi najbližšie. Už sa nedalo nič robiť, a naviac, všimol som si, že dýka mi pri ústupe spadla na zem. Maximus ju práve zaregistroval tiež, skočil k nej a odkopol ju preč. Využil som to a hodil som naňho sieť, ale letela akosi naplocho a môj súper sa jej ľahko vyhol. Nahnevalo ma to a chcel som mu podraziť nohy, ale opäť odskočil a napriahol sa, akoby mi chcel mečom odseknúť hlavu. Čepeľ mi presvišťala tesne vedľa hlavy a skoro mi odsekla ucho - prekvapenie mi dodalo silu, a tak som k nemu priskočil, odrazil som štít a namieril som mu trojzubec priamo do tváre. Maximus spanikáril, zaklonil sa a padol dozadu. Krk som mu uväznil medzi dvojicu zubov, takže nemohol hlavou ani pohnúť.
"Vzdávaš sa?" spýtal som sa a on na znak porážky sklonil meč. Zdvihol som zbraň a na potvrdenie svojho víťazstva som ho trochu škrabol, čo sa pri výhrach robilo vždy, ako som sa postupne dozvedel.
"Fajn," prišiel Krixos k nám a vzal sieť. "Videl som, že si ju hodil dosť nezručne, preto si hádzanie nacvičíš s ďalším sieťarom."

Sledoval som, ako ju akýsi Romulus - retiarius zo skupiny Potkanieho mužíčka (na jeho prezývku som si spomenul hneď, ako som ho uvidel), roztáča nad hlavou a zručne hádže na (nedobrovoľného) dobrovoľníka.
"Takto pomaly ju krútiš, keď chceš, aby letela ďaleko," prehodil a opäť si sieť vzal. "A takto," roztočil ju a vrhol dopredu, až sa jeho cieľ vyľakane mykol, "keď má letieť bližšie a rýchlo, aby sa protivník nestihol uhnúť."
Prikývol som a začal som si to cvičiť, premýšľajúc, že Romulovi museli dať moju výuku príkazom, pretože inak by to nerobil z jediného dôvodu - raz sa môže v aréne postaviť proti mne a jeho prežitie bude závisieť aj od toho, aký budem zručný.
Práve som hodil sieť, keď Lupus vydal príkaz na odloženie zbraní.
"Do dediny," kývol a začal zbierať meče a luky.
Vyšli sme na dvor a zamiešali sme sa medzi niekoľkých ďalších gladiátorov z druhej skupiny.
Do akej dediny? namáhal som si zúrivo mozog, kým mi nedošlo, že Lupus mal na mysli Capuu.
Strážcovia pootvorili bránu - úzky otvor nás púšťal najviac po troch, a naviac dovolili vyjsť iba obmedzenému počtu mužov. Vonku som si všimol, že stráže nás nasledujú v dostatočne veľkom odstupe na to, aby sme si mohli myslieť, že tam nie sú kvôli nám - čo si samozrejme nik nemyslel.
Veľká skupina, do ktorej som sa dostal, ma unášala ulicami priamo na námestie, kde sa všetci nahrnuli do krčmy a svorne si objednali aspoň po dve pivá.
"Na gladiátoroch tu výborne zarábajú," zahlásil ktosi a hneď zatým zaklial: "Všetky sestercie som cestou stratil! Zaplatí mi niekto jedno-dve pivá?"
"Si ozaj nepolepšiteľný, Germanicus," pokračoval rozhovor, ktorý postupne zanikal v narastajúcom štrnganí pohárov a - ako inak - kociek.
Poobzeral som sa a rýchlo som vyšiel von, kým si ma mohlo niekto všimnúť.
Odhadol som, že asi o dve hodiny sa začne stmievať a naženú nás dnu, preto som pridal do kroku a obišiel som námestie. Na chvíľku som zastal, aby som si premyslel, kam ísť, potom som rýchlo vbehol do bočnej uličky v snahe striasť prípadných strážcov.

Na malom námestí s napoly rozpadnutou fontánou som zabočil do jedinej uličky, ktorá odtiaľ viedla, ale po chvíli som narazil na vysokú stenu z kameňov príliš dobre zasadených na to, aby sa po nich dalo vyliezť nahor. Sklamane som sa otočil - a čelil dvom strážcom, za ktorými sa motal stredne veľký pes.
Cave canem*, napadlo mi akosi iracionálne - napokon, ozbrojení muži predstavovali väčšie nebezpečenstvo - pomaly sa blížili a ruky mali položené na krátkych mečoch.
"Vari som urobil niečo zlé?" spýtal som sa, aby som získal trochu času, ale ignorovali ma.
Tak fajn, keď s vami nie je reč... vyrazil som dopredu, priamo proti nim a len v poslednej chvíli som odskočil nabok. Potom som už nasadil najvyššie tempo, prešprintoval som okolo fontány a vybehol som do krivolakých uličiek...
… v ktorých som sa beznádejne stratil. Blúdil som popri akvaduktoch, kúpeľoch a domoch, ale nestretol som nikoho, koho by som sa mohol spýtať na cestu - len za mnou sa opäť ozvalo to prekliate psisko! Pustil som sa do behu, pretože som nechcel strácať náskok pred strážcami tým, že by som ho zlikvidoval. Pomaly som už strácal sily, keď vtom som sa konečne vynoril na námestí s krčmou. Zamieril som k nej, ale zrazu sa otvorili nenápadné dvere a akási ruka ma vtiahla dnu.


* * *


Miestnosť osvetľovali tak dômyselne porozkladané lampáše, že postačili iba štyri, aby bolo dokonale vidno aj v šere - závesy boli zatiahnuté a izbu neosvetľoval jediný slnečný lúč. Muž si so záujmom obzeral prekrásne a jemne vypracované zvieracie kožušiny a starostlivo udržiavané zbrane, na čepeliach ktorých poskakovali odblesky z ohňa, keď vtom sa ticho otvorili dvere a dnu ktosi vošiel.
"Kým začneme, pokochaj sa pohľadom na tieto poklady," povedal hrdo, a bez toho, aby sa otočil k návštevníkovi.
"Radšej by som sa s vami hneď poradil," odmietol druhý a nerozhodne zastal pri kresle, vyšívanom striebornou niťou. "Nežijete si zle," prehodil.
"Výcvik vynáša celkom dosť," odvetil muž a konečne sa k nemu obrátil tak, aby jeho spoločník videl, že v rukách drží dlhú dýku.
"Moja rada pre teba, drahý priateľ, je jednoduchá. Clodius je buď hlupák, alebo mu moja príučka - nie práve najjemnejšia, však - nestačila a svoju zúfalú situáciu si uvedomí až vtedy, až mu niekto priloží na krk nôž.
Či už to urobíš v obraznom slova zmysle, alebo naozaj, to je mi jedno. Ale čím skôr mu nasadíš do hlavy myšlienku na útek, tým lepšie."


* * *


"Čo si taký uštvaný?" zasyčal mi do ucha známy hlas - Gaius.
"Dvaja - strážcovia - ma - hnali - po meste," vyrážal som zo seba a vďačne som prijal ponúkaný pohár vína.
"Nepi to tak hltavo, lebo sa začneš dusiť - a ak poznáš moju silu, tak ti vyletia obličky nosom, keď tak budem búchať po chrbte," poradil mi. Neveriacky som naňho pozrel.
"Pokojne, len žartujem! Za čo ťa tak prehnali?"
"Za nič," zavrčal som.
"Ach tak. Počúvaj, toto je krčma pre gladiátorov, preto ťa budú pravdepodobne hľadať najskôr tu. Takže teraz sa bez námietok skryješ dozadu a počkáš, kým neprejdú, jasné?"
Nezmohol som sa na odpor, nasledoval som ho do tmavej miestnosti plnej chlapov a zachmúrene som vyzrel z okna.
"Mám pocit, že Capua a ludus ma odmietajú," prehodil som zamyslene.
"Ty nie si gladiátor," odvetil hneď Gaius. "Tak tu neostávaj."
"Vieš, že musím."
Gaius na mňa odmietavo pozrel, ale nepovedal nič. A ja som už zase raz uvažoval nad tým, čo by sa mohlo stať, keby som sa pokúsil o útek - ako Spartakus.
_________________
* - Pozor na psa (upozornenie v rímskych domoch).


Dva prírastky

11. ledna 2009 v 20:35 | Sonia |  Rozličné kecy
Dnes len rýchlovka... prepadla som závislosti na jednej amatérskej TR hre (ale amatérska rozhodne nie je, ak mi rozumiete :D), a tak pribudli iba dve fotky do "Vybavených" outfitov. Príslušné cosplay dodám neskôr.

P.S.: No verili by ste, že tá lama na ľavej časti fotiek mala včera 17? :D Že na to nevyzerá XD

Naj lokácie v TR?

7. ledna 2009 v 13:29 | Sonia |  Ankety
Na Filov podnet (vďaka, T-brother) som vytvorila ešte jednu anketu týkajúcu sa lokácií, tentoraz ide o výber dielu, ktorý má celkovo najlepšie prostredia (totiž vypisovať všetkých x krajín, to by bola dlhá anketa :D). A pozor, pribúda i Underworld, ktorý sa budem odteraz snažiť napasovať i do ďalších kôl ankiet.

16. diplom (MaCuShQa)

7. ledna 2009 v 13:22 | Sonia |  Od vás
Keď sa ma MaCuShQa pýtala, čo by som chcela na diplom a ja som napísala "Kurtisa a Laru, ale prosím, nie v ľúbostnej pozícii", tak ma teraz tento diplom dostal pod stôl XD Ale už som to predýchala a ďakujem aj zaň :D

Komiks 11. - Krídla

4. ledna 2009 v 21:19 | Sonia |  Komiksy z TR
Po pol roku flákania sa prichádza ďalší komiks, a to mierne po novom. Teda zmena spočíva len v tom, že počet obrázkov sa už neombedzuje striktne na 8 kusov a pri každom obrázku sa mení písmo, inak je to celé rovnako mimo ako vždy.

_____

Natline krídla sú nezabudnuteľné, a až doteraz opradené tajomstvom. Ako je to s nimi v skutočnosti?

Výsledky ankiet: Naj lokácia z TR

4. ledna 2009 v 20:13 | Sonia |  Ankety
Po dlhšom flákaní sa uverejňujem konečne výsledky:

Tomb Raider 1

Naj lokácia z TR1?
Peru43 % (10 Hlasy)43 %10 Hlasy
Grécko / Rím39 % (9 Hlasy)39 %9 Hlasy
Egypt13 % (3 Hlasy)13 %3 Hlasy
Atlantída4 % (1 Hlas)4 %1 Hlas

Tomb Raider 2

Naj lokácia z TR2?
Čína6 % (1 Hlas)6 %1 Hlas
Taliansko33 % (6 Hlasy)33 %6 Hlasy
Morský svet17 % (3 Hlasy)17 %3 Hlasy
Tibet22 % (4 Hlasy)22 %4 Hlasy
Anglicko22 % (4 Hlasy)22 %4 Hlasy

Tomb Raider 3

Naj lokácia z TR3?
India9 % (2 Hlasy)9 %2 Hlasy
Nevada35 % (8 Hlasy)35 %8 Hlasy
Londýn17 % (4 Hlasy)17 %4 Hlasy
Pacifik30 % (7 Hlasy)30 %7 Hlasy
Antarktída9 % (2 Hlasy)9 %2 Hlasy

Tomb Raider 4

Naj lokácia z TR4?
Kambodža55 % (6 Hlasy)55 %6 Hlasy
Egypt45 % (5 Hlasy)45 %5 Hlasy

Tomb Raider 5

Naj lokácia z TR5?
Taliansko13 % (2 Hlasy)13 %2 Hlasy
Rusko19 % (3 Hlasy)19 %3 Hlasy
Írsko56 % (9 Hlasy)56 %9 Hlasy
USA13 % (2 Hlasy)13 %2 Hlasy

Tomb Raider 6

Naj lokácia z TR6?
Paríž5 % (1 Hlas)5 %1 Hlas
Parížske geto0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Louvre45 % (10 Hlasy)45 %10 Hlasy
Hala sezón14 % (3 Hlasy)14 %3 Hlasy
Praha27 % (6 Hlasy)27 %6 Hlasy
Sanatórium9 % (2 Hlasy)9 %2 Hlasy

Tomb Raider 7

Naj lokácia z TR7?
Bolivia0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Peru23 % (3 Hlasy)23 %3 Hlasy
Japan8 % (1 Hlas)8 %1 Hlas
Ghana15 % (2 Hlasy)15 %2 Hlasy
Kazakhstan31 % (4 Hlasy)31 %4 Hlasy
England0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Nepal15 % (2 Hlasy)15 %2 Hlasy
Bolivia redux0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Croft manor8 % (1 Hlas)8 %1 Hlas

Tomb Raider: Anniversary

Naj lokácia z TR:A?
Peru40 % (6 Hlasy)40 %6 Hlasy
Grécko / Rím20 % (3 Hlasy)20 %3 Hlasy
Egypt20 % (3 Hlasy)20 %3 Hlasy
Atlantída7 % (1 Hlas)7 %1 Hlas
Croft manor13 % (2 Hlasy)13 %2 Hlasy

Mne osobne sa výsledky veľmi páčia, i keď ten Egypt, chudák, mohol v TR1 a Anniversary zabrať :D Avšak je jasné, že jednoznačne vedie Peru, takisto ako v AoD Lovre, je to zaujímavý výsledok (toľko hlasov), či v TR5 Írsko. Najvyrovnanejší boj bol v TR4, ale napokon ste si vybrali...

Naj knihy mesiaca: december

2. ledna 2009 v 20:42 | Sonia |  (Nielen) o mne

Čas žitia a čas umierania

(autor Erich Maria Remarque)

Toto bola prvá kniha, ktorú som od neho čítala, tak som k nej pristupovala snáď trochu skepticky, ale hneď od prvých strán ma upútala. Odohráva sa počas ktorejsi vojny (snáď niektorej svetovej... no jo, tá pamäť :D), keď Nemci síce ustupujú pred ruskou armádou, ale napriek tomuto (z ich strany) poľutovaniahodnému stavu dostane istý vojak dovolenku. Cestuje domov do Nemecka, kde začne hľadať svojich rodičov, keďže ich dom zbombardovali, a zároveň si vytvára vzťah k bývalej spolužiačke, s ktorou sa napokon ožení.

Onedlho nato sa vracia na front... a záver vám nepoviem, ale poviem vám to, že to nebolo od autora pekné, vôbec nie :D

Síce dosť depresívnym štýlom písané dielo (ale čo už by ste chceli od vojny), avšak bravúrne, odporúčam :)





















Bez rozlúčky

(autor Linwood Barclay)

No páni, toto tiež nemalo chybu. Na knihe je: "Zobudíte sa. Váš dom je prázdny a vaša rodina zmizla...", a toto sa stalo 14-ročnej Cynthii, ktorá raz ráno zistila, že celá jej rodina je preč.

Po 25-tich rokoch sa ešte vždy nezistilo, čo sa s jej rodičmi a bratom stalo, i keď sa objavovali podozrenia, že ich zavraždila ona sama. Všetko sa dá do pohybu, keď o jej prípade natočia jeden diel známej šou, a potom sa začnú diať zvláštne veci, ktoré súvisia s jej minulosťou. Napokon ju jej manžel začne podozrievať, že všetky stopy pripravila - či ju vedomky alebo nie - ona sama, ale keď sa mu podarí po priam detektívnom pátraní objaviť jej brata a i otca, zistí, že za zmiznutím bol niekto úplne iný, niekto, o kom si myslela, že ho pozná, no on pritom viedol dvojitý život a mal dve rodiny.

Tú druhú, Cynthiinu, napokon zabila jeho prvá manželka. Drsné.

Pre viac informácií odporúčam prečítať si :)
















Pomsta bohov * Lov na človeka

(autor Christian Jacq)

Detektívno-historický román zo starovekého Egypta, z obdobia vlády Ahmoseho II. (26. dynastia). Niekto zavraždil skoro všetkých členov prekladateľskej kancelárie, ktorá mala na starosti diplomaciu a zahraničné depeše, atď., avšak dvaja ostali nažive. Pisára Kela, jedného z nich, obvinia z vraždy a idú po ňom, zatiaľ čo on sa snaží vypátrať pravdu, za pomoci veľkňaza a predstavenej tkáčok chrámu bohyne Neit.

Ako inak, úžasná kniha. Jacq nesklamal :D

Druhý diel: Pomsta bohov * Uctievačka božstiev.













Historická revue 2008 I.

A posledným, čo ma ten mesiac uchvátilo, je 6 zviazaných čísel časopisu Historická revue, z toho jedna časť je monotematické egyptské dvojčíslo, kvôli ktorému som to aj chcela.

Samozrejme, bolo by blbé neprečítať aj zvyšok, napríklad o veľkých indiánskych náčelníkoch, o holokauste na Slovensku (hanba), o Dubčekovi a Štefánikovi? Preboha, cez niektoré články sa bude prehrýzať ťažko :D

- - -

A takto dopadla anketa k predošlému článku o zaujímavých knihách. Ste mi vy čitatelia XD Ale nie, to bude tým, že som uviedla neznáme knihy, keby tam bol Harry Potter, to by som pozerala XD Ďakujem každému za hlas.

Ktorú knihu ste čítali?
Pozdrav od Caesara29 % (2 Hlasy)29 %2 Hlasy
Anonymný rukopis0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Obe0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Ani jednu71 % (5 Hlasy)71 %5 Hlasy