Prosinec 2008

Nové fotografie

31. prosince 2008 v 21:44 | Sonia |  Rozličné kecy
Takže, v Galérii som My cosplays presunula do zložky Fotky, a pribudlo tam aj:
Ja, Sonia - 3 fotky zo včerajška
"Vybavené" outfity - 2 porovnávacie fotky. OMG, myslím, že ľavá časť bude vždy o kúsok lepšia :D

Ach, tie oči...

31. prosince 2008 v 13:04 | Sonia |  My pets
Mačky majú bezpochyby výborný zrak: vezmite si takú tmavú, bezmesačnú noc, za oknami zavýja víchor, povetrím poletujú neopatrní chodci a vy vyrážate na polnočný výlet do chladničky. Okamžite sa prerazíte o dvere, zničíte stoličku v kuchyni, tresnete sa do dvierok chladničky - a to bude ešte obrovské šťastie, ak ju nájdete. A z bezpečia vás bude nevzrušene sledovať číča a čudovať sa, že jej páničkovi opäť šiblo.

Aj môj drahý Sančo má skvelý zrak - a platí to aspoň dvojnásobne:

Božstvá (7 - Usire)

30. prosince 2008 v 21:37 | Sonia |  Egypt & TR:A
Usire

Opäť od MissCroft

30. prosince 2008 v 13:42 | Sonia |  Od vás
Ako nádherne mi vynadala, že jej na blog nepíšem komentáre XD Je pravda, že občas by sa nejaký hodil, preto si vynadám ešte aj ja a pôjdem sa polepšiť :D


Spriatelenie

30. prosince 2008 v 13:29 | Sonia
V poradí 30. spriatelený blog, aké krásne jubileum :D ->odkaz<-

Od Tomb Raider

27. prosince 2008 v 19:57 | Sonia |  Od vás
Tomb Raider som veľmi vďačná za prianie:


aj za krásnu menovku (tá by sa mala pravdepodobne nejako používať, ale ani srnka netuší ako XD).


Race for the Iris

25. prosince 2008 v 20:58 | Sonia |  Dialógy
Lara skĺzne do prijímacieho otvoru akejsi veci a započne s Von Croyom nasledujúci rozhovor:

Werner:
A teraz na záver. Si príkladný študent, Lara, hoci si sa ešte nenaučila základ celého dobrodruhovania - túžba vyhrať za každú cenu. Vyzval som ťa na súboj, dieťa. Ktokoľvek bude prvý pri Irise, zhrabne cenu.

Lara:
Kryte si chrbát, starý muž. Varujem vás, nebudem opatrná.

Werner:
Muhaha!! Neočakával som nič iné! Keď narátam do troch; raz... dva...

Nejaký čas sa okrem dychčania hlavných postáv neozýva žiadny dialóg...

Ak vyhráš preteky

Werner:
A tak, žiak prekonal majstra. Gratulujem ti za tvoju výdrž. Vezmi si svoju cenu z podstavca, zaslúžila si si ju.

Lara:
Za ten čas, čo ste hľadali cestu sem, ja som preskúmala text na doske. Varuje pred pomstou - tých, ktorí zoberú Iris. (Strašne kostrbatý preklad, hm?)

Ak prehráš preteky

Werner:
Ha! Nakoniec nie som tak starý muž, však? Poď sem, dieťa. Mechanizmus vyžaduje nás oboch aby sme ho uvoľnili.

Lara:
Text na doske varuje pred pomstou - tých, ktorí zoberú Iris.

… a animácia pokračuje...

Werner:
Ach!! Staroveký hókus-pókus. Zabudni na tento nezmysel a poď sem!

Lara:
Nebudem počítať otrávené šípky a klesajúce steny na vašej priemernej detskej čajovej párty. Cítim, že pred týmto by sme mali mať trochu rešpektu.

Werner:
Ach, a ty si najznámejšia archeologička-dobrodruh Lara Croft, áno? Nie, nie, ja som najznámejší archeológ-dobrodruh: Werner Von Croy, a ty budeš robiť, ako poviem! Padaj na múr a stlač páku!
Lara:
Čo to bolo, čo ste hovorili? Nerešpektovanie je cesta k nepozornosti?

Werner:
Mám toho už dosť. Teraz stlač páku, slečna Croft.

Lara:
Bude to na vašu hlavu... Von Croy.

Werner a Lara stlačili páky a guľa v strede miestnosti odhalila Iris. Tiež sa vysunul most a Werner po ňom vykročil, aby si vzal Iris.

Werner:
Maj vieru v skúsenosti, dieťa, a naučíš sa viac ako obyčajne.
Werner siaha po Irise, ale zem sa začína triasť.

Lara:
Čo si žblnkal?

Werner stratil rovnováhu a spadol nabok. Noha sa mu zachytila okraja a ostal visieť.

Werner:
Moja noha!! Moja noha!! Som zachytený!! Moja noha je zachytená!! Pomôž mi, Lara! Pomôž mi!

Lara:
Vydrž! Idem po teba!

Guľa sa zavrela, uväzniac Wernera vnútri.

Lara:
Werner!

Lara si uvedomila, že naokolo sa to zrúti. Múry sa začali zosúvať a ona vykĺzla von nízkym kotúľom popod padajúce skaly.


Od MissCroft

25. prosince 2008 v 12:46 | Sonia |  Od vás
Včera som bola príliš mimo (a nedokázala som myslieť na nič iné než na novú retiazku s príveskom v tvare anchu - a hneď si urobím aj reklamu na článok :D) na to, aby som sem hodila prianie od MissCroft, ale lepšie neskoro než nikdy:
Vďaka, MissCroft :)

Prianie

23. prosince 2008 v 22:05 | Sonia |  Rozličné kecy
Keďže zajtra sa tu skoro určite nezjavím (budem musieť držať stromček, aby ho mačky nešľahli o zem, potom ich budem musieť zvešať, ďalej ma čaká rezanie si prstov, čo sa bude tváriť ako škrabanie zemiakov na šalát... no, a kopa ďalších vecí)... Zabudla som, čo som to chcela. Takže ešte raz:
Aby ste nepovedali, že vám ani nezaželám, pekné sviatky, tak vám ich teda želám:
Stručnosť nadovšetko :P Však zvyšok si domyslíte i sami, non?
Prežite štedrovečernú večeru s kaprom plným kostí, prípadných súrodencov, ktorí vás budú odtláčať od svojich darčekov najlepšie von z okna a samozrejme i zábavky s pyrotechnikou v zdraví :) Všetko naj do nového roka (koho trápi, že ešte viac než týždeň bude prudiť ten starý) vám všetkým želá vždy a navždy

mimo lady Sonia XD

Paródia na TR:A - ATLANTÍDA (II. časť)

23. prosince 2008 v 22:04 | Sonia |  Paródie na TR

17. časť

Veľká Natlina chladnička!
Lara prešla po chodbe s námrazou a peknými malými cencúlikmi, a prekvapene zastala vo veľkom priečinku. Natla tu uskladňovala mäso, zo stien viseli mäsové gule a vrecúška - Lara začala desne slintať - s rôznymi druhmi mäsa. Ale keďže lady Croft je pravá dáma, nevrhla sa najskôr na jedlo, ale spôsobne prešla do protiľahlého otvoru, zastala na plošinke a pozrela dole - horúce kakao. V mrazivej mrazničke. Tak fajn, pomyslela si a pozrela hore - zbadala Natlu, ako jej kýva a ukazuje Scion. Lara jej odkývala a naznačila, nech jej ho hodí, ale Natla ju nepochopila a namiesto toho ho hodila kamsi za seba. Ozval sa výbuch a celá chladnička na chvíľu vyletela do vzduch, kde predviedla čosi ako breakdance, vďaka čomu sa zásoby mäsa uvoľnili a vyliezli z nich zmutované príšery. Počkali, kým sa chladnička usadí tam, kde bola, a potom pozvali Laru do svojho čitateľského klubu.
"Čo máte rozčítané?" zaujímala sa.
"Výhody a nevýhody sluhov zamrznutých v kocke ľadu od Lary Croft," odvetili.
"Také paškvily nečítam," odfrkla, otočila sa im chrbtom a vrátila sa na plošinku, kde i jej 29 rokov nepoužívanému mozgu došlo, že by sa mala dostať hore, ale ako na to?
"Keď vám poviem, že tu v batohu mám 119 kópií tej knihy, urobíte mi malú službičku?" vrátila sa k mutantom.
Súhlasili, a tak sa Lara onedlho vznášala nad kakaom na chrbte švárneho mutanta. Bola tak ponorená do úvah o romantike, akú prežívala, a mutant tak náruživo čítal výtlačok knihy, ktorú mu dala, že Lara zrazu, ani nevediac ako, rachla dole na akúsi ďalšiu plošinku. Potvora si to ani nevšimla, vyletela až hore, kde bola Natla a zmizla.
"Ešteže bola v tej knihe popísaná iba jedna dvojstrana, zvyšné sú čisté," pomyslela si so zadosťučinením a pokračovala ďalej.
Dostala sa do miestnosti s kolotočom uprostred, pri ktorom už vyčkávala jej vlastná kópia! Dvojník nemal kožu, ale zato vlastnil značkový kožuch, ktorý mu Lara okamžite začala závidieť. Vyhútala plán:
"Prevezieme sa?" kývla na kolotoč.
Kópia ani nepočkala, kým tam vylezie Lara, a už sedela na bielom koni, svojej predlohe nechala dvojnohú kozu.
"Koňa som chcela ja," zaškrípala Lara zubami, až sa jej zodrela nanometrová vrstva skloviny, vysadla na chromú kozu a spustila kolotoč na plné obrátky. Doppelganger to nečakal, vyletel z koňa a padol do šálky teplého kakaa, ktoré si nachystal na olovrant.
"Tak ti treba!" zavolala Lara na uškvareného dvojníka a potom filozoficky prehodila: "Kakao je človeku najhorším nepriateľom."
Napokon mu ešte zakývala obomi rukami - a vyletela aj ona, ibaže nepadla do šálky (smúťte), ale pristála v otvorených dverách. Rýchlo prebehla po chodbe až k ďalej bráne, ku ktorej prešla po moste, ktorý Natla zabudla zasunúť. Pred fotobunkou sa zatvárila navlas ako Jacqueline a konečne pred sebou zbadala Scion. (A na stene za ním akúsi neslušnú fotku nie práve najoblečenejšieho mutanta, ale radšej cudne odvrátila zrak a vošla dnu.)

18. časť

Záverečné kecy hlavných postáv
Na veľkej teflónovej panvici sa v Raciole škvaril Scion. Panvica visela nad ohňom, pri ktorom stála Natla a uzimene si ohrievala ruky (spolu s dvadsiatimi ďalšími mutantmi - aj Natla už bola čiastočne zmutovaná, z chrbta jej vyrastali papierové krídla a jej vlasy získali s pomocou prípravku od Welly prekrásny odtieň zhnitej mrkvy).
"Nazdar, Lara. Ako ide život?"
Lara prikývla a povedala: "O čom to, sakra, točíš?"
"No predsa o tom, že Qualopec a Tihocan boli príliš veľké lamy na to, aby si čo i len natreli na maslo chlieb. Takisto aj môj miláčik," ukázala na fotografiu, "preto si mi ostala len ty. No fuj, to som dopadla."
"Na čo som ti ostala?" zahučala Lara nechápavo.
"Na to, aby si spolu so mnou natierala všetkým z Atlantídy chlieb na maslo," odvetila Natla netrpezlivo. "A na to potrebujeme Scion, ktorý každých 10 miliárd rokov produkuje pol gramu masla. Chápeš? Si tu, Lara, pretože si stratila plán cesty k pizzerii, do ktorej si chcela pôvodne ísť!"
"Ach tak," spomenula si Lara. "Mojím cieľom je pizza, a nie akési pochybné maslo, ty ťava!" zrúkla na Natlu a prevrhla panvicu do ohňa.
"NIEE! V tej panvici boli aj moje zlaté zuby!" Natla sa vrhla na Laru a chytila ju za ruku. "Na tri, OK? Raz, dva..."
"TRI!" zvolali a skočili dole do kakaa, aby v ňom utopili svoj žiaľ, ibaže Lare sa zachytili šortky za klinec na plošine - natiahli sa o niekoľko metrov, a vzápätí vystrelili naspäť aj s Larou, ktorá od hrôzy pustila Natlu.
"Uf," zahlásila archeologička inteligentne a uvedomila si, že dopadla na akúsi úplne inú plošinu než predtým, a naviac nad ňou visela Tesco taška, z ktorej sa práve začalo čosi liahnuť!
"No zbohom," ozelenela a tak rýchlo ušla, že prebúrala kompletne celú stenu chladničky a vypadla von do mora, kde už Natla vydávala zvláštne syčivé zvuky a divoko sa z nej parilo.
"Pozri, čo si urobila!" zvrieskla na Laru. "Kakao mi spálilo celú kožu, a to som si na ňu len nedávno - asi pred 8000 rokmi dala drahý mandľový krém z arašidov od Vichy!"
"Sorry, Natla, pošlem ti svoju vizážistku," mávla Lara bez záujmu rukou a pustila sa na dlhú plavbu psím štýlom naprieč celým oceánom - až domov... kde to ešte pokračovalo, preto neodchádzajte, milí čitatelia, uvidíme sa po reklame.

Zas a znovu spriatelenie

23. prosince 2008 v 20:12 | Sonia
Síce článok so spriatelenými blogmi štrajkuje a snaží sa zmariť mi môj geniálny ťah s vložením tabuľky (už žiadne písmo kdesi nad obrázkom, vedľa či za ním!) tým, že robí ohromné medzery, ale spriatelený blog tam veselo tróni - a cesta k nemu vedie tadiaľto.


Vianočné prianie od Žanettky

21. prosince 2008 v 20:23 | Sonia |  Od vás
Čo k nemu dodať? Je parádne, ďakujem.

Dodatok k zoznamu

21. prosince 2008 v 12:49 | Sonia |  Rozličné kecy
Keďže včera som bola dosť nepoužiteľná (moje mozgové bunky sa zmohli ešte na opis lady Amélie Croft - here - a potom definitívne vybuchli), zabudla som do zoznamu plánovaných vecí dodať pár položiek:

  • Poviedky - historické - poviedka o perzskom princovi
(Toto je len akýsi mimo nápad, ktorý už dlhšie nosím v hlave - a nwechce sa mi ho zrealizovať - tak uvidím, čo a či vôbec z toho napokon bude)
  • O mne - Lara medituje alebo Kútik budúcnosti
(Podobné tomuto článku, avšak s reálnejšími myšlienkami :D)
  • Úvahy/Paródie - porovnanie Lary s Jazzom
(Toto bude taká kravina, že väčšiu ste ešte nevideli; pod Jazzom mám skutočne na mysli toho zeleného králika z hry Jazz Jackrabbit)
  • Paródie - pokračovanie "Témy, témy..."
(Pokračovanie alebo čosi podobne mimo.)
  • O mne - moje cosplay fotky
(Otrasnejšiu Laru už vidieť nebudete, tak potom zbystrite pozornosť XD)
  • Dialógy - Race for the Iris
(To bolo asi celkom jasné.)

Ľutujem len, že asi ťažko to všetko stihnem do Vianoc XD To by bol veľký vianočný darček :D

Čo pripravujem (20.12.2008)

20. prosince 2008 v 21:23 | Sonia |  Rozličné kecy
Takže, po tom, ako som si práve hrozne vynadala za svoju lenivosť, vyfackala som sa z oboch strán a obúchala som si hlavu o monitor, rozhodla som sa, že sa opäť pustím do starých vecí. Jednou z nich sú i tieto informácie o tom, čo vás čaká a snáď neminie, pusťme sa teda do toho:

Pravidelné (ha, aká je v tom slove irónia):

  • Egypt & TR:A - Božstvá (7 - Usire)
  • Paródia na TR:A - ATLANTÍDA (II. časť)
(Predstavte si, možno tú paródiu i dokončím!)
  • Zaujímavé screenshoty - (The River Ganges)
  • Zaujímavé screenshoty - (Obelisk of Khamoon)
  • Komiksy z TR - Komiks 11
(Ha, i k tomuto sa dokopem.)
---------------------
Jednorazové:

  • Poviedky - poviedka so zapojením egyptských božstiev
(Konečne splním prianie Sethesovi :))
  • Poviedky - historické - poviedka zo starovekého Grécka
(... i Arakange :))
---------------------
Špeciálne:
  • Poviedka: V stopách Spartaka - pozastavenie
(No, keďže si myslím, že to moc ľudí nečíta, na istý čas pozastavím pridávanie kapitol na blog, možno nebudú pribúdať už vôbec. I keď o tej poviedke ešte budete počuť - i keď neviem, či je môj plán dobrý, po tom, čo to fakt nik nečíta XD Nevadí, uvidíte :) A prípadne napíšte komentár, keby ste chceli pokráčko.)

Angkor Wat (TR4)

17. prosince 2008 v 21:54 | Sonia |  Dialógy
Isté humorné prvky nájdete i v tomto, oficiálnom a serióznom preklade. Neviem si to odpustiť, a potom, ani môj drahý braček nevedel všetko preložiť ideálne :D Niekde je to doslova, inde voľne, aby som nepísala "stlač Shift a šípku dopredu dohromady".

_____


Von Croy sa prevŕta cez stenu a zošuchne sa dnu ako vrece zemiakov. Ďalej ho vidíme kecať, kým za ním sa Lara točí ako primabalerína (len to by nám chýbalo).

Werner:
A tak narúšame svätyňu starovekých, prvé kroky v tejto hrobke pre stáročia.

Lara:
Toto miesto mi naháňa zimomriavky... Až po tebe...

Werner:
Opatrne. Nie je všetko také, ako sa zdá. Nastražené pasce a prepadliská čakajú na neopatrných. Musíš zostať blízko a počúvať moje inštrukcie.

Werner:
Dobrý muž zomrel pre inštrukcie tu obsiahnuté, a zlý muž získal informácie pre svoje vlastné ciele. Musíme to pre toto rešpektovať. Neodchýlime sa od tejto trasy a ty sa neodchýliš od mojich inštrukcií. Touto cestou!

Werner:
Prvá prekážka. Malý skok na test tvojej, ako ty hovoríš, odvahy?

Werner:
Puťa, puťa, dieťa. Nemaj strach. Toto je sotva chuťovka oproti nebezpečenstvám, čo ťa čakajú.

Werner:
Trpezlivosť, dieťa. Nerešpektovanie je cesta k nepozornosti. Naša cesta leží povyše prúdu.

Werner:
Táto diera je širšia a okraje sú zradné. Najskôr choď ku kraju, a potom skoč dopredu. Keď si vo vzduchu, natiahni ruky a zachyť sa okraja.

Werner (nedrístaj už toľko):
Ach, zrýchľuješ tempo, čo? Ďalší prechod, dieťa. Alebo si želáš zastaviť na... čaj?

Lara:
Och, myslím, že radšej pôjdeme ďalej. Nemalo by sa to rozliať na váš pekný oblek.

Werner:
Užitočná prasklina, vytvorená rukou času, neviditeľná pre netrénované oko.

Lara:
Ste skutočný superhrdina, Werner.

Werner:
Ach, áno... super... muž? Pche! Dosť bolo komédie. Bež ku stene. Vyskoč a zachyť sa. Teraz rúčkuj doprava!
Dobre! Dobre! Teraz sa vytiahni hore.

Werner:
Toto je vysoko, ale môžeš sa zachytiť a dostať sa dole bezpečne. Otoč sa chrbtom ku dverám, skoč dozadu a zachyť sa. Potom sa pusti na dlážku.

Werner:
Tvoja šanca, aby si ukázala svoje schopnosti, slečna. Mechanizmus na spustenie mosta leží na druhej strane prúdu. Tieto riečne kaskády tečú cez siene a jaskynné hlbiny hlboko pod týmito prehistorickými horami, čo malo za následok...

Lara:
Mrazivé, predpokladám. Vaša dna nám znovu lichotí, Werner?

Werner:
V tomto hlbokom jazere môžu byť artefakty... ozdôbky na posteľ.

Lara:
Vaše priemerné, bezcenné chaluhy.

Werner:
Teraz nebude žiadna odmena, Lara! Ach, áno, plávaj dopredu, doľava a doprava, až kým nedosiahneš breh. Potom vylez von.

Werner:
Umrieš v týchto šatách, moja drahá. Keď rýchlo vylezieš po tomto rebríku, znovu uschneš.

Lara:
Taký záujem. Nikdy som nevedela, že sa tak obávate.

Werner:
Drahá Lara, ty si cenná súčasť tohto questu.

Lara:
Starý romantik.

Werner:
Áno, celkom.

Werner:
Choď k rebríku a vylez hore.

Werner:
Rýchlo cez popínavé rastliny! Zachyť sa a rúčkuj.

Werner:
O tomto nie je žiadna zmienka v textoch. Obávam sa, že to musí byť otvorené zvnútra. Musíme preliezť cez mriežky a dávať pozor na pasce.

Lara:
Predpokladám, že tým "my" myslíte mňa.

Werner:
Áno. Moja ťažká postava môže aktivovať pasce, ty prejdeš nepozorovaná.

Lara:
Aké užitočné.

Werner:
Postav sa tvárou k mriežkam. Potom si čupni a vlez do diery. Maj sa na pozore!

Werner (ako to vieš, keď k nej stojíš otočený chrbtom):
Ach, batoh. Dúfajme, že ti neprinesie rovnaké šťastie ako predchádzajúcemu majiteľovi.

Lara:
Ja som strojcom svojho šťastia, Werner. Čo teraz?

Werner:
Teraz to začína. Oči pradávnych sú na nás upreté, ich odplata bude strašná. Musíme ísť rýchlo! Keď bežíš, začni šprintovať, aby si dosiahla extra rýchlosť.

Werner:
Podplaz sa cez štrbinu! Podplaz sa cez štrbinu! Prekonaj ju nízkym kotúľom!

0-7 zlatých lebiek

Werner:
Záhrada piatich veží. Napravo je Cesta kacírov, naľavo Cesta veriacich.

Lara:
Poznáte ma, Werner. Skutočná veriaca.

8 zlatých lebiek

Werner:
Tak si našla Záhradu piatich veží. Veľmi dobre, dieťa moje. Napravo je Cesta kacírov. Naľavo Cesta veriacich.

Lara:
Som pripravená na malé kacírstvo.

Werner:
Teraz to začne byť zaujímavé, čo? Vidíš, nie je to pre slabé srdcia. Ako si na tom, dievča?

Lara:
Och, myslím, že som na to pripravená.

Werner:
Prehupni sa do výklenku. Skoč od okraja, aby si sa zachytila lana. Nad výklenkom sa pusti.

15. diplom (Kimísek)

14. prosince 2008 v 22:03 | Sonia |  Od vás
Za bleskovku na Tombraidermystery.blog.cz. Toť vše. (Oslavujte, ja sa nevykecávam XD)

O rubrike

14. prosince 2008 v 20:28 | Sonia |  Dialógy
Vyzerá to, že strašne nemám čo robiť, keď sa sem chystám hádzať preložené dialógy z TR (hlavne a možno i jedine z TR4) a nebudem sa čudovať, keď to bude mať každý na háku. Ale možno vám pomôžu pri nejakej poviedke, ktovie :)
Rozhovory som preložila ja so svojím bratom (preto to bude tak aj vyzerať XD), a pokiaľ by ste sa pri nich príliš nudili, spotvorené verzie budete nachádzať i tu.

Kapitola 8: Pátranie po Ione

14. prosince 2008 v 20:18 | Sonia |  Poviedka: V stopách Spartaka
Bola noc a na ludus asi pred dvomi hodinami padla mäkká tma, zahaliac nielen strážcov, ktorí sa nevybavili fakľami, ale i tých, ktorých strážili. Popri múre sa plížil muž a opatrne skúšal každú kľučku, ktorú nahmatal. Občas mu z pravého ramena padlo niekoľko kvapiek krvi, pretože kvôli bielym obväzom, ktoré by žiarili do tmy, si musel odkryť čerstvé rany. Hornú časť tela, ktorú mal doráňanú najviac, si zakryl tmavou prikrývkou z ležadla, na ktorom som ležal v jedálni.
Ione, keby si vedela, čo som kvôli tebe ochotný podstúpiť, tak po mne nestrieľaš zo zbrane, ktorú si predtým snáď ani nevidela, pomyslel som si, ale nie príliš vážne - i keď som si bol istý, že Ione mala na práci celkom iné veci, než sa pokúšať čítať moje myšlienky.
Konečne som natrafil na dvere, ktoré sa otvorili a predo mnou zívala tmavá chodba ako vnútro Chiméry. Zamrmlal som krátku modlitbu, zatým prečo mi ešte niekto nepriniesol fakľu a vošiel som dnu.


- - -


Ione sedela na ležadle a mračila sa na veliteľa, ktorý sa netrpezlivo prechádzal pred ňou a už stý raz opakoval:
"Zhrnieme si to. Chcela si sa dostať dnu, aby si sa stretla s tým novým, s Larciom Clodiom, čo ti aj bolo dovolené, pretože lekári, čo tu sú, nepatria k tým špičkovým - však kto by aj chcel ísť do gladiátorskej školy, však? I keď neviem, prečo ti to hovorím.
Ošetrila si ho tými jemnými rúčkami," Krixos sa uškrnul, "a chcela si tu ostať s ním, pretože je to tvoj príbuzný, ako hovoríš.
A ty si myslíš, že ti to verím?!" vyletel na ňu, až sa od strachu prikrčila, ale potom naňho vzdorne pozrela a povedala:
"Pozrite, niečo vám poviem. Môžem vám dokázať, že som vestálka z Vestinho chrámu v Ríme a ako taká som nedotknuteľná. Nemáte právo niečo mi urobiť a prikazovať!" Len čo to dopovedala, uvedomila si, že urobila chybu.
"A čo robí vestálka z Ríma v Capue?" spýtal sa Lupus víťazoslávne, ani nepočkal na odpoveď - ktorú by mu Ione beztak nepovedala - a pokračoval: "Žeby si z Ríma ušla? Predpokladajme, že je to pravda. Potom na to máš jedinú príčinu: ak ti neprekáža, že ťa môže potrestať za útek, tak preto, že ťa môžu pochovať zaživa za niečo horšie.
A takáto vestálka už nie je nedotknuteľná, je tak?" zasyčal a schytil od strachu nehybnú Ione za ruku.
"Nechajte ma!" vykríkla a v hlase jej začul čistú hrôzu.


- - -


Tápal som chodbou a modlil sa, aby sa zrazu spoza rohu nevynoril strážca. V tej chvíli mi zaškvrčalo v žalúdku, že to museli počuť i v meste a uvedomil som si, že naposledy som jedol čosi na obed, keď sme boli už tesne pred hradbami Capui. Dúfal som, že kvôli hladu a strate krvi neodpadnem najlepšie práve vo chvíli, keď budem zneškodňovať protivníkov, ktorí budú strážiť Ione, ale zaťal som zuby a pokračoval chodbou ďalej - bez toho, aby som niečo videl, ale po niekoľkých metroch sa tma zmenila na šero a za rohom sa mihotalo svetlo fakle.
Teraz alebo nikdy - a skočil som dopredu, dúfajúc, že strážcov nebude priveľa.
Nebol tam nikto.
Podišiel som ku dverám zaisteným závorou, ktorú som rýchlo odsunul a stlačil som kľučku.
Odomknuté? prekvapil som sa, pretože samotná závora by nestačila, keby sa na dvere vrhlo viac chlapov.
To by nevydržali ani tie dvere, pokrútil som hlavou a vošiel som dnu. Keď mi oči privykli na tmu, zistil som, že som v izbe, presnejšie v spálni pre gladiátorov.
"Larcius?" ozval sa hlasný šepot a ja som poskočil skoro po strop.
"Maximus?" odvetil som otázkou a opäť som sa mykol, keď na mňa siahla studená ruka.
"Čo tu robíš?"
"Zháňam dobrovoľníkov na pestovanie kvetov na slnku," povedal som ironicky a uvažoval, že dnes v noci je všetko akési nelogické.
"Aha! Samozrejme!" potešil sa Maximus - ešte nelogickejšie - a úplne oblečený vyskočil z postele. Podišiel ku dverám a obozretne vyzrel na chodbu:
"Poď, kým sa nevystriedajú stráže!"
Napadlo mi, že sa striedajú akosi dlho, ale už sa cmi nechcelo zaoberať sa drobnými zvláštnosťami toho večera. Mal som? Možno by napokon všetko dopadlo inak...
Maximus sa už vydal hlbšie do chodby, ale potom sa zvrtol a čosi mi podával.
"To mi zvýšilo od večere. A nemýlim sa, keď myslím, že ideme zachraňovať Ione?"
"Nemýliš."
Prikývol a viedol ma niekoľkými sieňami, pričom tri razy sme sa len na poslednú chvíľu skryli pred strážami, ale napokon sme zastali pred dverami z čierneho dreva, z ebenu, kde Maximus povedal:
"Krixove izby."
Priložil som ucho na drevo: skutočne som začul veliteľov hlas (bolo by ťažšie nepočuť ho) - a onedlho vykríklo nejaké dievča.
"Ione!" zvolal som a vrhol som sa na dvere, no Maximus ma stiahol späť.
"Blázon," zasyčal a napäto počúval. Keď sa dvere zrazu rozleteli a zastal v nich Lupus, pozerali sme naňho rovnako prekvapene ako on na nás.


- - -


Dve postavy kráčali po dvore a každá z nich niesla akési bremeno.
"Dobrá práca," prehodila jedna a ľahko si prehodila svoj náklad cez plece.
"Dávajte pozor!" znepokojil sa nižší muž a sledoval tmavú škvrnu v mužových rukách.
"Čím horšie na tom, bude, tým skôr to tu začne nenávidieť," odvetila trochu záhadne druhá osoba, ale jej spoločník rozumel.
Spolu prišli do malej miestnosti, kde vyšší muž zhodil svoje bremeno a trochu ľútostivo naň pozrel, i keď ten druhý to nemohol vidieť - začo bol vďačný - a tíško povedal, nevedomky citujúc Caesara:
"Alea iacta est."*
Snáď.
Potom sa obrátili na odchod aj s druhým tmavým balíkom a onedlho bola Lentula Batiata tichá a zahalená tmou, ktorú narúšali iba dymiace fakle strážcov. Nevedno, či zbadali dvojicu, ale ak áno, otočili sa chrbtom, aby nevideli zakázané veci.
_________________
* - Kocky sú hodené.

Nový spriatelený blog

13. prosince 2008 v 13:13 | Sonia