Říjen 2008

Ceny za súťaž

29. října 2008 v 20:11 | Sonia |  Od vás
Ha, podľa nadpisu to vyzerá, akoby som súťaž o najlepší LaraCroft blog rovno vyhrala, ale už som v nej skončila :D Každopádne diplom s nápisom sú krásne (toho motýľa ľutujem... moc dlho na Larinej hlave asi nevydržal... XD), a teda ďakujem MissAngel a Misscroft - Misscroft.blog.cz.


Kapitola 2: Stretnutie s Ione

28. října 2008 v 21:26 | Sonia |  Poviedka: V stopách Spartaka
2) Stretnutie s Ione
Sedel som vo väzení a uvažoval, či mi z paláca pošlú doktora - lebo uznáte, že keď sa o vás potkne kôň, nebudete príliš vyskakovať od nadšenia. A pokiaľ na tom koni sedel cisár, váš osud je viac než neistý.
V čoraz pochmúrnejšej nálade som ostal na jednom mieste až do večera, ale keď sa ani potom nič nestalo - okrem výmeny stráže, ktorá, zdalo sa, spala - podišiel som k okienku tesne nad zemou a snažil som sa upútať niečiu pozornosť.
Nikto sa na mňa ani nepozrel - ženy sa náhlili po ulici s plnými košíkmi, muži ma ignorovali a žiadne deti som nevidel - teda okrem mladého dievčaťa, ktoré sa bezstarostne blížila k mrežiam, spoza ktorých som pozeral, a vyspevovalo niečo ako:

Cisár dnes na koni cválal
a od pýchy v oblakoch bol,
preto ho neskoro zbadal
a na zemi sa rozplácol.

Chudák teraz vo väzení hnije,
cisár nad škrabancom lamentuje.

Aká nespravodlivosť od bohov!

Bola to veľmi nebezpečná pesnička, ale spievala ju tak ticho, že som ju začul až vtedy, keď dievčina prišla tesne k oknu. Otočila sa mi chrbtom a sadla si do tieňa budovy, kam už nedopadalo svetlo fakieľ. Natiahla nohu a tvárila sa, že si ju masíruje, a pritom sa mi nenápadne prihovorila:
"Počul si moju pieseň?"
"Hej. Je pekná - o kom je?"
Krátko na mňa pozrela a pousmiala sa: "Fajn, že ti ostáva zmysel pre humor aj v tejto situácii. Na ceste sa nám bude hodiť."
Pochopil som, že by ma chcela oslobodiť, ale nevedel som si predstaviť, akým spôsobom. Vari vylomí mreže a po kusoch ma vytiahne von, keďže okienkom by som sa určite nepretiahol?
"Netuším, ako ťa odtiaľ dostanem," priznala sa, čítajúc mi myšlienky, "ale možno..."
Ozvali sa kroky a cinkanie kľúčov - strážca liezol dnu.
"Keby si mal možnosť, pýtaj sa na Ione," šepla, akoby som odchádzal len do kúpeľov (a nie, pravdepodobne, rovno k Plutovi), potom vyskočila a rýchlo odbehla.
Muž vošiel dnu, v ruke držal pre istotu krátky meč, ktorý odložil len na chvíľu - keď mi zväzoval ruky. Mohol som ho zraziť k zemi, ale pred dverami som videl ďalších strážcov, ktorí by mi v úteku okamžite zabránili.

Ulice osvetľovali fakle a lampy, okolo ktorých sa sústreďovali roje hmyzu - boli to zároveň jediné živé tvory v okolí, a ak by si cisár týchto mužov najal, aby ma zabili, toto miesto bolo na taký čin dokonale vhodné, ale zdalo sa, že Caligula si nemohol súdenie nechať ujsť.
Prešli sme popri krásnej záhrade (teda aspoň pokiaľ som videl v slabej žiare faklí) s tamariškami a inými rastlinami, ktorých názvy by som vám nepovedal ani náhodou, potom sme zašli za roh a pozdĺž kamenného múra sme sa dostali k nenápadným padacím dvierkam, kde jeden zo strážcov potlačil akýsi kameň, načo sa poklop otvoril a po strmých schodíkoch sme zišli do podzemia. Keď mi rozviazali ruky, aby som mohol zostúpiť a aby som sa pritom náhodou nezabil a ja som vstupoval do tmy, zazdalo sa mi, že v záhrade sa ozvali kroky, ale stromy mi teraz úplne zakrývali výhľad.

Vyšli sme priamo na nádvorí paláca, ktoré bolo prekvapivo skoro neosvetlené, ale všimol som si, že v budove sa svieti. Dnu sme vošli bočnou bránkou a tmavé chodby nás doviedli k pozláteným dvojitým dverám, ktoré sa otvorili, len čo sme sa k nim priblížili - akoby sme sa z Plutovej ríše dostali rovno k Uránovi*! Fakle v držiakoch po obvode miestnosti jasne osvetľovali najmä stred sály, ale trón v zadnej časti ostával v polotieni. Zatiaľ bol prázdny, ale sedadlá pri stenách už boli obsadené ľuďmi vo vyšších funkciách, väčšinou tu boli blízki spolupracovníci cisára, teda aspoň myslím.
Hneď po našom príchode sa všetky oči upreli na nás, ale tváril som sa, že som si to nevšimol a pokojne som zastal niekoľko lakťov od trónu, ku ktorému už prichádzal cisár v dlhej nariasenej tóge, zvýraznenej purpurom. Teda, prichádzal... skôr sa plížil ako starec po porážke (alebo som si to len predstavoval?), napriek tomu stále vyzeral majestátne! Vari si to nacvičoval v súkromných komnatách?!
Prešiel popri mne, akoby som bol vzduch, opatrne sa posadil na trón a dravým pohľadom preletel celú sieň. Potom uprel zrak priamo na mňa.
"Larcius Clodius," povedal vážnym, nezúčastneným hlasom. Na chvíľu zavládlo ticho, akoby si nevedel spomenúť, čo vlastne chcel povedať (ha!), ale potom pokračoval vyratúvaním mojich prehreškov (pri "úmyselnom zranení najobľúbenejšieho cisárovho cisárskeho koňa neočakávaným potknutím" som sa skoro i zasmial), nechal prétora, ktorý stál po jeho pravici, aby vysvetlil akési zákony vzťahujúce sa na tento prípad - a prétor napokon povedal: "Vzhľadom na isté poľahčujúce okolnosti nie si, Larcius Clodius, odsúdený na okamžitý trest smrti..."
Vydýchol som si a už som sa skoro znudene obrátil na odchod, keď ma zastavil plechový hlas:
"... ale na doživotný trest v Koloseu. Taká je vôľa bohov i nášho cisára."
Civel som na Caligulu a nebol som schopný povedať jediné slovo na svoju obranu. Vlastne som počas celého procesu nevyriekol ani slovo a pochybujem, že by mi i dovolili zahlásiť niečo iné ako napríklad: "Samozrejme, Vaša Výsosť, ďakujem tisíckrát. Nemohol by som od vás dostať ešte tvrdší trest? Je to pre mňa nekonečná pocta..." Ale nemal som čas ani na to, pretože cisár sa už zdvihol, kývol nadšeným pätolizačom naokolo a vydal sa ku mne. Stráže ma počas jeho prítomnosti držali, aby som sa naňho nevrhol a nezlámal mu väzy, takže sa bezstarostne priblížil a opäť uprel oči do mojich.
Takú nenávisť, akú som v nich videl, som si predtým nevedel ani predstaviť. Caligula vyzeral, že sa na mňa nepríčetne vrhne a neostane po mne ani prach, ale potom sa ovládol a celkom pokojne odišiel. Strážcovia si jeho výraz nevšimli, neodvážili sa naňho priamo pozrieť, a tak ma rovnako mlčky ako predtým odviedli z paláca von. Vrátili sme sa cestou, ktorou sme prišli, pretože ako som si už všimol, pred bránou čakal rozvášnený dav, ktorý museli krotiť prétoráni**, a mali s ním vcelku problémy! Keby sa ľudia dostali na nádvorie, asi by ma udupali, ale mňa si cisár šetril pre šelmy (takže smola, vy tam vonku!).

Smerovali sme späť do väzenia a tentoraz už bola záhrada s tamariškami tichá a tajomná.
_________________
* - boh nebies
** - prétori: sudcovia, prétoriáni: telesná stráž!


Koniec upratovania

27. října 2008 v 21:41 | Sonia |  Tento blog
Po viac ako dvoch týždňoch sa končia zmeny, ktoré mali blog dostať do trochu lepšieho stavu. V skutočnosti nejde o nič príliš významné a takisto to nie je dokonalé (buď akosi štrajkuje nastavenie alebo som si už proste nepamätala, aká úprava bola vykonaná na článku, ktorý súvisí s druhým článkom), ale ide o nasledovné:

Všeobecne

  • zmena záhlavia (túto zmenu ste už bezpochyby zaregistrovali)
  • zmena farby motta (keďže súčasné motto je pre mňa veľmi prijateľné, zmenila sa len farba, aby ladila so záhlavím)
  • zmena ostrofarebného písma na červené (podotýkam, že sa to týka najmä prvých článkov na blogu; a pri oznamoch o spriatelení blogu či pri anketách to neplatí)
  • "ikonka" pri "oficiálnych udalostiach" (teda v rubrike Tento blog napríklad v článku Rekord či Ako vznikol názov Lady Sonia nájdete veľký obrázok; netýka sa to diplomov)
  • mazanie komentárov (ale nebojte sa, išlo len o také, ktoré boli úplne od veci - len upozorňujem, že vznikla i rubrika Návštevná kniha!)
  • zmena nápisu na obrázkoch (teda ide o "Lady Sonia". Mimo úprava)
  • písmo pri článkoch (pokiaľ s článkom súvisí, je v kurzíve, ak nesúvisí, je ponechané v normálnom tvare. Bohužiaľ to neplatí všade a je to totálne mimo :D)
  • pridanie "karmy" (však prečo nie)

Prepisy a doplnky

  • článok Stručné životopisy (v My pets: pridaná Romina)
  • rubrika Egypt & TR:A (ku všetkým článkom pridaný zdroj: Wikipédia)
  • rubrika Vaša tvorba (autori zvýraznení tučným typom písma :D)
  • Paródia na TR5 (v Paródiách: uvedená do výzorovo lepšieho stavu)
  • článok Záhlavia blogu (v Moja tvorba: pridané posledné záhlavie, čo som ešte robila ja)
  • V Minotaurovom väzení (v Poviedkach - historické: štylistická úprava)
  • Info (v O mne: neveľké úpravy informácií)
  • články Čo chystám (v Novinkách: prepis nadpisu na "Čo plánujem" - znie to lepšie XD)
  • drobná zmena profilu (dúfam, že konečná, už si s tým večným prepisovaním leziem na nervy)

Staršie články

  • anketa Čo tu chcete mať (táto otázka opäť platí :))

Nové články

  • poviedka V stopách Spartaka (dalo by sa povedať, že i ona je súčasťou obnovy blogu)
  • rubrika Tomb Raider 8 (toto síce ešte neprebehlo, ale chystám sa doplniť ju dostupnými informáciami o pripravovanom dieli)
Ostáva mi len dúfať, že sa vám tu bude opäť kvapku viac páčiť. Tak zatiaľ... vale!

Čo tu chcete mať? (2)

26. října 2008 v 21:16 | Sonia |  Rozličné kecy
Výsledky ankety z 21.10.2007 sú nasledovné:


Veci hlavne o TR25 % (5 Hlasy)25 %5 Hlasy
Menej o TR5 % (1 Hlas)5 %1 Hlas
Poviedky, básne, obrázky10 % (2 Hlasy)10 %2 Hlasy
Paródie35 % (7 Hlasy)35 %7 Hlasy
Články, rozbory...0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy
Všetko + 1. možnosť25 % (5 Hlasy)25 %5 Hlasy
Všetko + 2. možnosť0 % (0 Hlasy)0 %0 Hlasy


Tak, neviem teda, splnila som vaše želania dostatočne? Najviac hlasov získali paródie, a i keď s prvou (TR5) som si dala na čas pol roka, napokon som ju dopísala a ku koncu sa blíži i druhá. Samozrejme, mienim sparodovať i ďalšie diely.
Zatiaľ sa tu zjavili aj nové pravidelné články, tak sa pýtam:

Čo by ste tu chceli?
Pokračovania článkov s nejakou vami zvolenou tematikou, jednorazový článok o niečom (o čom napíšete do komentárov, tak vás vyzývam, aby ste tam niečo napísali :D), či iné?

Paródia na TR:A - ATLANTÍDA (I. časť)

25. října 2008 v 21:21 | Sonia |  Paródie na TR

16. časť


Natlina chladnička
Lodi došiel benzín (alebo nafta či iné palivo, ktoré tak piráti používajú, možno to bol slnečnicový olej), a tak všetci vyskákali do mora (hop šup do vody!) a plávali k 50 km vzdialenej poslednej chladničke z Atlantídy, do jadra ktorej ale nik nenašiel vstup, preto sa Natla posledných 20 tisíc rokov musela prekopávať cez jej hrubé steny.
Pätica práve doplávala k vytvorenej diere, a keďže Lara si o sebe strašne moc myslí (jo, sebaklam je zvláštna vec), milostivo nechala Natle a jej poskokom 20-sekundový náskok. Keď sa potom archeologička dostala do tmavej chodby plnej polozamrznutej vody, po protivníkoch už nebolo ani stopy.
Na konci chodby Lara objavila zabudnutý lavór, ktorý si vytiahla do hlavného priečinku chladničky - bola to veľká polozatopená jaskyňa, osvetlená niektorými blikajúcimi neónkami a na dne boli úplne zbytočné koľajnice, na ktorých si Lara všimla čosi červené. Potopila sa a vzala záhadný predmet - bola to salónka v krásnom červenom obale! Ibaže Lara musela pohroziť svojmu zvíjajúcemu sa žalúdku brokovnicou, aby jej sám od seba nevyliezol cez nos a neschrúmal cennú sladkosť! Totiž, od salónky viedol ostrožltý kábel priamo do rozmočenej perníkovej chalúpky, v ktorej boli tri schránky - do prvej Lara vložila salónku a na hlavu jej padol hák z veľkého bagra! V dôsledku šoku Lara vyletela z lavóra k stropu, preplachtila cez akýsi elektrický plot a dopadla do priehradky so zeleninou a dvomi obéznymi krysami, ktoré si ale zatiaľ nevšimli zelenú a modrú salónku a ani nebránili Lare v ich ukradnutí. (Úprimne - naposledy sa pohli pred pár rokmi.) Archeologička sa potom vyviezla späť ponad plot pomocou vysoko vystupujúcich pár oxidu uhličitého (ktorý mal zeleninu konzervovať, ale skôr ju pekne otrávil... nehovoriac už o elektrine z plota). Salónky vložila do schránok.
Na hlavu jej padol Larson, ktorý sa bohvieako ocitol na bagri, a Lara ho po diplomatickom rozhovore presvedčila, aby sa tiež nalodil a plával s ňou ďalej. Spoločne sa dostali k jame, kde bola kedysi láva, ale kvôli vode zmutovala na pevnú zmes - Lara si kus vzala ako suvenír a opäť kormidlovali, kým konečne nedorazili k brehu, kde už dvojica podozrivých maníkov od stánku so Scionom hrala volejbal s niečím, čo vyzeralo ako replika Natlinej hlavy. Lara si aj tú vzala ako suvenír, nechala im kus lávy a zmätene zastala pred pyramídou, z ktorej trčali cukrové tyčinky.
"Myslíš, že by som mala po tyčinkách vyskákať tam hore k páke?" pýtala sa Larsona neveriacky.
Najskôr prikývol, ale pri pohľade na beznádejne frustrovanú Laru, ktorá už išla spáchať samovraždu, rýchlo zachraňoval situáciu: "Netreba," opravil sa, odkiaľsi vybral dláto a začal vysekávať schodíky.

Po štyroch mesiacoch
Lara vyšla po schodíkoch, prehodila páku a tým si otvorila tajné dvere do stredu chladničky. Pozrela na tyčinky ohryzené až na... kosť (?), zakývala Larsonovi, usmiala sa na maníkov, ktorým láva ešte ani raz nepadla, a vliezla dnu.

Blog oslavuje

21. října 2008 v 20:17 | Sonia |  Tento blog
Je síce pravda, že výročie mal už včera, ale hovorte to blog.cz :D Takže pred rokom, 20.10. sa tu zjavil prvý článok, ktorým to celé začalo a prekvapivo ešte neskončilo (ani končiť nebude). Sprvoti som nemala v úmysle venovať sa príliš TR, ale keďže pôvodný úmysel - moja tvorba - sa okolo Lary dosť točí, zamerala som sa i čisto na túto hru. V budúcnosti sa mienim mierne preorientovať na Egypt, ale to prejde ešte moc a moc výročí :D Napokon, články Egypt & TR majú celkom pekný ohlas, rovnako ako paródie, v ktorých sa bude tiež pokračovať.

No (aby som to i nejako zosumarizovala), doteraz zažil blog cez 7000 (presne 7888, i keď to už o chvíľu nebude platiť) návštev, čo je podľa mňa úžasné číslo (na to, aké paškvily sem hádžem - jo, a zas si tú sebakritiku neodpustí, to je ale lama XD), prekonal viacero zmien dizajnu (záhlaví sa vystriedalo 6, takže cca raz za dva mesiace, čo je teda dosť krátka doba =O) a obsahuje skoro 280 (presne 274) článkov.

A mne už len ostáva dúfať, že sem budete chodiť i naďalej, komentovať a ja sa zas budem snažiť neustále to tu zveľaďovať (a bla, bla, však to poznáte). Vďaka všetkým za vernosť :) :D

3. kolo súťaže

21. října 2008 v 20:10 | Sonia |  Tento blog
Súťaž pokračuje, dokonca v nej pokračujem i ja, a tak môžete pokračovať i vy v hlasovaní - no, a prípadne môžete hlasovať za mňa, či už náhodou alebo z dôvodu preklepu (či vďaka nejakej odrobinke sympatií? Ha, neverím).
Odkaz:


Božstvá (6 - Anup)

19. října 2008 v 21:48 | Sonia |  Egypt & TR:A
Anup

11. diplom (Kimísek)

15. října 2008 v 21:56 | Sonia |  Od vás
HA, HA, HA. Teda, zúčastnila som sa súťaže na blogu Tombraidermystery.blog.cz, a i keď moje odpovede neboli úplne kóšer, sem-tam som čosi vedela a získala parádny diplom :D Druhou víťazkou je dAeGOn, gratulujem nám obom XD

Kapitola 1: Nešťastná náhoda

14. října 2008 v 20:35 | Sonia |  Poviedka: V stopách Spartaka
1) Nešťastná náhoda
Prológ

Najskôr bol iba jeden. Muž, ktorý sa nevedel zmieriť s osudom, snáď najhorším, aký ho kedy mohol postretnúť. Jeho nápad bol jednoduchý a v podstate primitívny - živočíšny pud, pretože o útek zo zajatia sa pokúša i každé zviera. Postupne presvedčil o istom úspechu aj sedemdesiat mužov - gladiátorov, rovnako ako on -, ktorí boli odhodlaní na všetko, a zo začiatku vyzbrojení len kuchynskými nožmi a ihlicami na opekanie napokon predstavovali hrozbu pre vtedajší najmocnejší štát sveta.

Rím ohrozoval muž menom Spartakus a jeho armáda. A i keď to nebolo prvý raz... takisto to nebolo ani posledný.

Kapitola 1:
Nešťastná náhoda

História sa opakuje. A pokiaľ presne neviete, čo tým chcem povedať, a najmä prečo to hovorím, mal by som začať od úplného začiatku, a potom sa preniesť k udalostiam, ktoré ovplyvnili moje konanie - a ktovie? - možno ovplyvnia oveľa viac...

Narodil som sa v Ríme, a i keď moji rodičia boli slobodní - a stále sú - od postavenia otroka som nikdy nebol ďaleko. Ale spočiatku ma to netrápilo - uličky Ríma boli plné deciek ako ja či moji súrodenci a hry na gladiátorov boli na dennom poriadku. Väčšina z nás snívala o tom, že by sme vstúpili do Veľkej školy - ako Rimania nazývajú gladiátorské kasárne - pretože o bojoch v aréne sme skoro nič nevedeli. Romanticky sme snívali o chrabrých mužoch, ktorí nikdy neprehrávajú. Aké ilúzie...
Tieto sny určite neúmyselne podporoval i môj otec, ktorý mi po večeroch rozprával príbehy o bohoch a hrdinských činoch, ale neskôr som si už vyslovene vymáhal opisovanie Spartakovho povstania. Počul som ho nespočetnekrát, ale odvaha a odhodlanie tohto otroka a gladiátora - ako aj to, že táto udalosť je pravdivá - mali pre mňa neopísateľný pôvab.
Keď som vyrástol, stala sa udalosť, ktorá ma doviedla až do vysnívaných kasární - ale dnes už viem, že dostať sa tam neznamená práve požehnanie od Fortuny.*

Pokiaľ ste v tomto čase boli v Ríme, veľmi pravdepodobne ste videli cisára Caligulu. Nastúpil na trón pomerne nedávno, a všetci dúfali, že mladík nebude kráčať v stopách svojho predchodcu Tiberia, ktorý nastolil krutovládu. Ja sám som mal tú česť odhaliť závoj, za ktorým terajší cisár skrýval prevažnú časť svojej skutočnej povahy - ako to, napokon, robíme všetci.
Stalo sa to úplnou náhodou a akurát v deň, keď mladý cisár nastúpil na trón. Na koni prechádzal po meste a práve sa po Via Appia blížil ku Koloseu, kde som sa predieral nadšeným davom i ja. Samozrejme, nemohol som si nechať ujsť príležitosť vidieť Caligulu, ktorý sa niesol na zvierati ozdobenom od uší po koniec chvosta dlhými stužkami, až som sa trochu bál, že sa mu do nich zapletú nohy a kôň sa zloží k zemi - čo sa i stalo, ale nie vinou stužiek!
Možno som si neuvoľňoval cestu medzi ľuďmi úplne šetrne, to uznávam, ale keď som sa konečne dostal na okraj davu, akýsi rozzúrený obor ma sotil dopredu. Potkol som sa a padol rovno pod konské kopytá, aj keď pomerne tesne pred cisárom išli prétoriáni** - no ani tí tomu nedokázali zabrániť. Zviera sa zas potklo o mňa - prečo to len bohovia dopustili? Vari sa všetci vybrali do kúpeľov, že sa nepozerali, čo sa deje tu dole? - a i vďaka premrštenej výzdobe sa mu podarilo škaredo spadnúť. Radšej som sa nepozeral, čo sa stalo cisárovi - ani som veľmi nemohol, pretože ma schytili neľútostné ruky a vliekli do väzenia pri paláci, ktorý už bol neďaleko. Fortuna sa odo mňa dnes odvrátila!

Dostať sa na úplné dno je také ľahké... rovnako, ako je odrazu hluchému strážcovi ťažké vysvetľovať, že som sa nepokúšal o atentát, ale niekto iný ma sotil. Náhodou? Už som si tým nebol taký istý - ale ľudia veria len tomu, čomu chcú, a tak som mohol len beznádejne čakať na Pluta***.
_________________
* - bohyňa nestáleho šťastia, osudu
** - členovia cisárskej stráže
*** - Pluto/Orcus (gr. Hádes) bol rímsky boh smrti, neskôr označoval aj samo podsvetie


2. kolo súťaže

14. října 2008 v 20:12 | Sonia |  Tento blog
I keď niektorí z vás už za mňa zahlasovali v druhom kole súťaže o naj blog - tisícnásobná a ešte väčšia vďaka :-[ - možno nie je od veci vyhlásiť na plné hrdlo, že môžete hlasovať opäť XD A môžete za mňa, pokiaľ sa tu niekedy náhodou zjavilo niečo, čím by si tento blog získal štipku vašich sympatií.
Navigácia:


Info a dej

13. října 2008 v 21:36 | Sonia |  Poviedka: V stopách Spartaka
Info a dej
Info:

Je to síce dosť trápne, ale táto poviedka začala vznikať už koncom augusta, konkrétne 28.9. Kto by uveril môjmu vyhováraniu sa na nedostatok času a školu? Okrem toho som niekoľkokrát zmenila dejovú líniu, zaškrtala všetko dovtedy vytvorené a prepisovala. Tiež som si vyhľadala nejaké informácie, takže dúfam, že budem historicky presnejšia než pri Gladiátorovi - po relatívnom úspechu ktorého vznikol nápad napísať túto - už dlhšiu - poviedku.

Tentoraz nejde o môj obľúbený štýl - paródia, ale skôr o paródiu na historickú poviedku XD Pripomienky a všetko ostatné by som skutočne uvítala v komentároch.

Nuž a po dlhom čase treba uviesť na pravú mieru literárny žáner tohto diela: Už sa ani náhodou nejedná o poviedku, ale o pravý historický román. Whoa!

Dej (ten je a bude riadne prekopaný, ale nechajme to):

Na prvý pohľad sa všetko javilo ako nedorozumenie a náhoda, no i to stačilo, aby sa mladý Riman z chudobnej rodiny (preboha, začína to znieť ako telenovela) dostal do arény, kde ho veľmi pravdepodobne mohla čakať len smrť. Larcius Clodius sa ale vypracuje na schopného gladiátora a ani urazený cisár Caligula ho nemôže - a potom už ani nechce - len tak nechať zomrieť, akoby bez príčiny.
Larcius sa napriek úspechom nemieni zmieriť so svojím osudom, a podnietený rozprávaním o gladiátorovi Spartakovi, ktorý sa vzbúril dávno pred ním, organizuje podobný útek z gladiátorskej školy. Po ceste, ktorej cieľ sa i jemu samotnému zdá byť veľmi neistý, sa rozhodne odhaliť tajomstvo, ktoré zahaľuje muža, ktorý ho v skutočnosti do arény dostal...

10. diplom (Kimísek)

12. října 2008 v 20:50 | Sonia |  Od vás
Opäť parádny diplom s vynikajúcim výberom dielu (AoD, keby náhodou.. :D). Ďakujem autorke blogu Tombraidermystery.blog.cz!

Grafika od Arakangy

12. října 2008 v 20:42 | Sonia |  Vaša tvorba
Avatar, ktorý sa týka naj skupiny na svete The Arrogant Worms, sa momentálne nachádza na fóre Ladycroft.cz.
Banner, ktorý je tiež na fóre, sa týka už spomínaného podpisu: Don´t tell me Senica is dangerous.
Predchádzajúce záhlavie blogu, rovnako ako to terajšie, je tiež dielom Arakangy. Musím uznať, že Ari vie, ako na to :D

Začína veľké jesenné upratovanie

11. října 2008 v 21:02 | Sonia |  Tento blog
Blog onedlho oslávi svoju storočnicu... teda nie, iba ročnicu (to je smola) - tak som sa rozhodla trochu ho zrekonštruovať, nech je tu všetko, ako má byť (alebo aspoň veľmi približne). Upratovanie sa bude konať na dobu neurčitú, ale dúfam, že nie príliš dlhú! Ako som vravela, po jeho prebehnutí sa dozviete o všetkých zmenách, od tých najbezvýznamnejších po ešte viac bezvýznamné.

Kapitola 10: Egyptská odysea (I. - Prípravy na cestu)

11. října 2008 v 20:48 | Sonia |  Poviedka: Výcvik
Nehorázne sa ulievam. Ospravedlňujem sa za to, som proste lama...
P.S.: Obrázky s názvom kapitoly boli pridané i k zvyšným častiam vrátane Info, postavy a dej.
__________________________
V lietadle smerujúcom do Cornwallu

"Toto lietadlo nás dovezie AŽ k tebe, však?" Simona si nervózne hrýzla peru a niekedy až s nepríčetným pohľadom neustále vyzerala z okienka, ale napokon všetci zaspali a naberali potrebné sily. Keď sa prebudili, malé lietadlo práve rolovalo po ceste a mierilo k bráne Larinho sídla v Cornwalle. Nevedno, či pilot zaspal alebo si v tme nevšimol osvetlenú bránu, ale Winston len v poslednej chvíli otvoril jej ručne (a nezručne) vyrezávané krídla a celý "ňufák" stroja vliezol za plot.
"Lady Croft! Aký som len rád, že vás opäť vidím!" vyhŕkol sluha neúprimne a ešte neúprimnejšie sa usmieval. "Ste OK?" Lara prikývla, pochybovačne privoňala k tekutine v šálke, či v nej náhodou nie je jed, ale potom čaj (alias kakao) na dúšok vypila a vošla do domu, aby sa skutočne poriadne vyspala; na chvíľu dokonca zabudla i na Taiko.

Ráno

Lara, čerstvá ako rybička - sardinka v konzerve, ľahkým krokom zišla do haly a už na vrchole schodiska (bez okuliarov!!!) zbadala polkruh deciek, ktoré ignorovali pohodlné kreslá, sedeli na zemi a zbožne hľadeli na Winstona. Keďže v dome ešte nebola kuchyňa, sluha opekal hrianky, vajcia, fazuľu, slaninu, párky, fazuľový koláč, paradajky, toastové prekvapenie, kakao atď. na ohníku v kozube. Archeologička zavetrila a zamierila dole.
"Lara!" zvolala Andrew, len čo ju zbadal. "Kate mi kradne hrianky!"
"To je bohapustá lož!" vyhŕkla dievčina. "To ON mi zjedol kus slaniny!" obviňujúco namierila na brata prst a sprisahanecky žmurkla na Laru, akože "buď na mojej strane a nechám ti svoju porciu fazule!"
"Andrew," zamračila sa Lara, "nerob sestre zle."
"Vy ženy držíte spolu," prevrátil oči a radšej si odsadol, ibaže to akosi neodhadol a skončil v krbe!
"Aaaaaaaaa," vyskočil a začal splašene pobehovať dookola, pričom z neho odlietali vkusné iskričky.
"Nezapáľ mi koberec, prosím," povedala Lara a ďalej pokojne prežúvala. Až potom si uvedomila, čo sa deje, a uhasila Andrewa kakaom."
"Ja mám dosť," Alica vstala a išla si prepudrovať nos, prípadne namaľovať pery... vlastne by sa jej zišiel aj píling...
"Kde je Alica?" začala sa Lara zaujímať po raňajkách - o tri hodiny - a pozrela na ostatných, akoby ju každý z nich schovával vo vrecku. "Musíme sa poradiť."
"O čom?" vyvalili oči. "Winston je ešte funkčný, nemusíš ho vymieňať..."
"Neviem, o čom točíte," vyhlásila, "ja teraz len hľadám Alicu."
"Tu som," ozvalo sa od dverí a dievča vošlo dnu. Je pravda, že v kúpeľni sa perfektne namaľovala, ale zato bola celá mokrá, pretože ako provizórna kúpeľňa slúžili fontánky v záhrade ( o toaletách sa historické pramene nezmieňujú). "O čo ide?"
"Takže," začala Lara, "kde bolo, tam bolo... Ehm. Vlastne - ako viete, teraz by Taiko mala byť niekde v Egypte. Z toho vyplýva jediné: zbaľte si kufre, ideme do Káhiry!"
"Egypt? A čo tam, však je to len kopa piesku!" zaprskal Andrew a chvíľu sa zdalo, že Lara ho na mieste rozporcuje na bifteky, ale potom sa ovládla a milo ho požiadala, aby sa išiel pobaliť, pokiaľ nechce, aby ako batožina skončil on sám! Tínedžeri sa zdvihli a po ceste do dvojice izieb na poschodí uvažovali, ako sa to s nimi chcela Lara poradiť, keď im to jednoducho oznámila! Potom sa dohodli, že istejšie bude neriešiť to.

"Šál... teplá spodná bielizeň... zápalky... ešte jeden šál, tentoraz od brata - aha, to je ponožka," Kate robila posledné úpravy vo svojej batožine a prítomnosť Simony zaregistrovala až vtedy, keď k nej dievča prišlo a s otvorenými ústami hľadelo do kufra. "Máš ty vôbec predstavu, kde je Egypt?" zisťovala.
"Sever? Juh? Východ... západ," zneistela Kaste.
"Severná Afrika," odtušila Simona, všetko vyhádzala von a nahradila do jedným Katiným tričkom, šortkami a opaľovacím krémom. Rázne ho zabuchla, vyslobodila pricviknuté prsty jačiacej Kate a oba kufra zaniesla dole do haly, kde Lara netrpezlivo pozerala na hodinky.
"Trvá vám to UŽ dve minúty!" zavrčala lady Croft a úplne neladyovským (Ha! To je slovo! pozn. autorky) spôsobom zafŕkala, avšak bola donútená čakať ešte päť minút, kým všetci prišli - doliezol i Winston, ale ten dostal pokyn, aby strážil dom, nehral sa s vodou a zápalkami a aby nepúšťal do domu podozrivých podomových obchodníkov (ale však to poznáte, rovnaké príkazy dostávate i vy, keď idú rodičia zachraňovať svet. Lara spokojne prikývla, posledný raz pozrela na hodiny... a došlo jej, že lietadlo má doraziť až o dve hodiny!
"Hm," povedala inteligentne a nevinne pokračovala: "Viete čo, keďže teraz už ide skutočne o život, ešte vás musím trochu vytrénovať. Zahoďte kufre, ideme do telocvične!"
"Tsss," ozvalo sa zo všetkých strán, najmä od Winstona, ktorý sa už tešil ohromnú diskotéku, ktorú usporiada v dome, len čo Lara vypadne. Najskôr sa zahrá na DJ-a, potom bude roznášať nápoje... kam len dal ten habit zdobený flitrami...
Avšak zatiaľ boli jeho úvahy bezpredmetné, pretože Lara tu stále ostávala, a práve zamierila do telocvične, ktorá ako jediná miestnosť v dome nemala radiátory a kozuby a zo stropu viseli dlhé cencúle. (Nejaký problém s tým, že v Surrey je práve babie leto?)
"Andrew, po rímsach vylezieš hore k tomu tretiemu cencúľu vľavo a donesieš mi trochu ľadu do Earl Grey. Zvyšok skupiny vyšplhá na plošinku pod stropom a každý skočí ukážkovú šípku do prázdneho bazéna," rozdelila úlohy a sama zaujala zložitú pózu z jogy. "No šup, šup!"
"Alica, dám ti jedného gumeného medvedíka spred nášho letopočtu, keď tam vylezieš za mňa," šepol Andrew a zalovil vo vrecku.
"Držím diétu," sykla a ďalej sa zúfalo držala rímsy štvrť metra nad zemou.
"To ako fakt?" zamračil sa. "A čo si teda robila vtedy v Surrey o polnoci v mrazničke, kde boli tie metrové dinosaurie stehienka?"
"Sklapni," zavrčala a radšej rýchlo prerúčkovala za roh, kde sa obzrela a hútala, akým zázrakom by sa dostala cez ten krúžok na stene. Čo keby si zo šnúrok v topánkach uplietla lano...?
Andrew vzdychol, vyšvihol sa nahor a okamžite sa odrazil dozadu, aby sa síce zachytil ľadového stalaktitu, ale šmykla sa mu po ňom ruka a on padol rovno na Laru poskrúcanú ako praclík.
KRUP! Všetci zatajili dych a čakali, kým, sa rozplynú kúdoly prachu - keď sa to stalo, v troskách zbadali dočervena rozpálenú Laru a akoby zázrakom celého Andrewa, ako sa nenápadne plíži preč.
"Stoj, lebo Laruška vystrelí," zahučala a opatrne sa postavila.

O necelé dve hodiny

"Sorry, Winston, nechcel som ti opäť vyrobiť prácu," ospravedlňoval sa chalan sluhovi, ktorý si už rezignovane chystal metličku, biely čepček a dokonale naškrobenú zásterku (ale takýto outfit používal, iba keď bol sám). Lara potiahla lanko a Andrew na vodítku poslušne nasadol do lietadla, potom nastúpila i ona.
"Keby dačo, pošlem ti SMS-ku či e-mail, OK?"
"Vaša e-mailová adresa je stále bazukatoisti@..., slečna?"
Prikývla, a kým zavrela dvere, pripomenula mu:" V prasiatku je päť pencí, tak príliš nerozhadzuj, hej?"
Winston už hútal, koľko obložených chlebíkov kúpi na párty, ale naoko súhlasil a horlivo mával, až kým lietadlo nezmizlo z dohľadu (a potom mával opäť, keď zas prelietavalo nad pozemkom, pretože pilot si pomýlil smer).


9. diplom (MissCroft a MissAngel)

9. října 2008 v 20:36 | Sonia |  Od vás
No, keďže už samotný diplom vám prezrádza, za čo som ho dostala, nebudem vás unavovať drístami, len zaň moc ďakujem vedeniu blogu Misscroft.blog.cz :D

Nový spriatelený blog

9. října 2008 v 20:28 | Sonia
Je ním stránka, ktorú vedie Kimísek - dostanete sa k nej tadiaľto.

Zapojila som sa do súťaže

8. října 2008 v 21:14 | Sonia |  Tento blog
Tak som sa zo srandy prihlásila do súťaže o najlepší blog o Lare Croft, čiže pokiaľ sa vám môj blog trochu páči (alebo nemáte radi zvyšné zapojené blogy - to nebolo namierené proti konkurentom XD), celkom by som vám bola vďačná za nejaký ten hlas (a pokiaľ mi potom pošlete adresu, obratom vám za odmenu zašlem kyticu vašich obľúbených kvetov XD). Súťaž začala v stredu, prvé kolo trvá týždeň, a majú byť 4. Toť vše - blog, kde súťaž prebieha: