Srpen 2008

Byť lovcom mamutov

31. srpna 2008 v 20:29 | Sonia |  Poézia - historické
Pokiaľ je na mojich depkách niečo pozitívne, tak najskôr to, že sa z nich väčšinou rýchlo vyhrabem. A tak už opäť v nálade píšem tento poetický paškvil (ako inak), konečne zas do historických. Je to trochu zvláštna história :D

Byť lovcom mamutov

Lovcom mamutov túžim byť,
po ľadových pláňach blúdiť,
pri zápaliek nedostatku
stavať z listov vatru vratkú.

Kde dáke listy zoženiem,
keď svet pokrýva sneh a srieň?
Tak starý zošit školský snáď,
nám naše kosti bude hriať.

Lovcom mamutov chcem sa stať,
zvukov noci sa obávať,
a tie zvuky - zistím ráno:
brat hrajúci na piano!

Piano z mamutích kostí;
keď sa naňho za to zlostím,
iba na mňa milo žmurká:
to z Quelle bola zásielka!

Lovec mamutov je môj sen,
zvieratá lovím deň čo deň,
na obed mamut, večer zas,
ráno bol - zo ZOO dikobraz.

Nekonečné snežné pláne,
a netreba platiť dane,
poza školu možno chodiť,
na brigáde tigre strážiť!

No keď chcem zvieratá loviť,
nedá sa nič iné robiť:
´bo som z roku ´08,
nad ohňom dnes sotva žasnem:
Ak chceš začuť mamuta ryk,
zapni si hru Prehistoric!

Ďalšia noc

31. srpna 2008 v 13:07 | Sonia |  Úvahy
Písané včera v noci, 30.8.08, a dá sa ľahko zistiť, v akom duševnom rozpoložení. Klasické problémy - hádky s rodičmi, "večné" vysedávanie pri PC, diabetes, "veď-ty-zanedlho-zdochneš-uvidíš". Úplná klasika.
Tento text, i keď je nazvaný ďalšia (1) noc, vzťahuje sa na všetky podobné noci. Nie je to priamo úvaha, skôr vyjadrenie myšlienok a pocitov. Hlúposť.
Ďalšia noc
Opäť jedna noc, keď nedokážem zaspať a len sa mi v hlave ozývajú všetky obvinenia, ktoré si na mňa vykričala.

Keď si mi ich hádzala do tváre, nadávala mi a dávala cítiť, že podľa teba som tá posledná špina na svete.

Prepáč, ale i pri všetkej svojej sebakritike si toto o sebe ešte nemyslím. No niekedy k tomu nemám ďaleko, a i ty máš na tom nejakú zásluhu, že sa zakopávam kilometre pod zem - a uvedomuješ si to. Pokiaľ ťa to zaujíma - a keď príde takáto noc, myslím si, že ťa to i teší.

Aspoň i ty sama mi to vyhadzuješ na oči, aká som hrozná. Bezcenná, zbytočná, na nič sa nehodím a nikdy nič nedokážem. Presne tak sa teraz cítim (a v podstate to nie je úplne neobvyklý pocit).

Vieš to? Je ti to jedno...

Je to noc, keď tŕpnem, či nezačuješ zvuk pera pohybujúceho sa po papieri, či skôr neopatrné zavadenie o papier... alebo keď ho od zúfalstva trhám, ako ty trháš moju dušu...

Jedna noc, keď by si prišla, rozsvietila - najradšej na mňa namierila bodovú lampu - a ešte viac ma zhodila, zničila vo mne posledné zvyšky toho, čo si niekedy dovoľovalo byť trochu šťastné.

I jedna noc dokáže všetko zničiť. Vzťahy, ktoré sme budovali - a mám pocit, že veľakrát boli falošné, hrané; lásku - cítila si ju vôbec niekedy? Ku mne? K niečomu takému, ako som ja...

Úctu, ktorú som snáď kedysi cítila... hlupaňa. Nabudúce musím byť opatrnejšia. Neveriť ti, keď ani ty neveríš mne. Najlepšie neveriť nikomu, tým najmenej sebe. Načo?

Noc, keď by som sa skutočne vykradla do kuchyne a vzala ten najostrejší nôž, nedúfajúc, že mi ho niekto vezme z ruky a pokojne povie, nech to nerobím. Ty? Prosím ťa...

Noc, keď už síce neprichádzajú slzy - tie prišli počas všetkých predchádzajúcich takýchto nocí -, a nielen preto, aby si nezačula moje vzlyky, ktoré sa vždy snažím tlmiť pod prikrývkou. Ale už nedokážem kvôli tebe a vzťahom s tebou plakať. Nemám prečo...

Noc... Čo prinesie ráno? Okrem strojených úsmevov a pohŕdavých pohľadov, ktoré na seba budeme vrhať, okrem slov ospravedlnenia, ktoré ostanú nevyslovené, lebo ani jedna ich nebude chcieť povedať. Navonok ti možno odpustím - i keď netvrdím, že máš na to zásluhu iba ty - netvrdím to ani vtedy, keď to tak je. Nechcem byť taká, ako si ty... Nikdy!

Navonok ti možno odpustím, ale niekde vnútri nie. Už nie.

A ráno snáď prinesie i ľudí, ktorí ma podržia, nevidia na mne len všetky chyby a sú mi bližší, než by si mi mala byť ty, a než si mi kedykoľvek bola. Ľudí, ktorí mi pomôžu prekonať ďalšiu takúto noc, a ktorým predsa len môžem veriť. Som im za to nesmierne vďačná...

Porovnávacie screenshoty

30. srpna 2008 v 21:11 | Sonia |  Egypt & TR1
Tak, z nedostatku (vlastných) screenshotov z TR1 - počet: 0 - uverejňujem aspoň porovnanie medzi Egyptom v TR1 a TR:A z Anniversary s pár nudnými kecami :D

Zaujímavé screenshoty (St. Francis Folly) - 2. časť

29. srpna 2008 v 13:38 | Sonia |  Tomb Raider Anniversary
Napokon i vnútorný chrám rozdeľujem na dve časti, takže jednotlivé miestnosti prídu neskôr. Holt keď sa niekto nevie so screenshotami krotiť ... :D
____________

Čo pripravujem (28.8.08)

28. srpna 2008 v 21:10 | Sonia |  Rozličné kecy
Tak mi napadlo, že občas by sa hodilo napísať vám, na čo by ste sa tak mohli tešiť... len potom to musím i splniť, preboha. Keby dačo, neručím za zmenu pôvodných plánov XD

______
Z pravidelných článkov to budú:
  • Egypt & TR:A - Božstvá (3 - Thovt)
(Boh písma, Mesiaca, pisárov atď. s hlavou ibisa či ako pavián)
  • Paródia na TR:A - 10. a 11. časť (Midasov syr a ešte pôvodný názov Tihocanova hrobka)
  • Zaujímavé screenshoty - (St. Francis Folly) - 2. časť
(Screeny vnútorného chrámu a pravdepodobne i všetkých miestností)

----------
Z jednorazových podivností by mali prísť:
  • Poviedky - historické - V stopách Spartaka
(Musím priznať pár vecí: zatiaľ mám len jednu stranu, tak sa ešte moc netešte; uvažujem, či to bude len dlhšia poviedka typu Gladiátor alebo ešte rozsiahlejšia v samostatnej rubrike typu Výcvik. Uvidíme. A už i podľa názvu môžete vidieť, že od Gladiátora to nebude mať ďaleko.)
  • Egypt & TR1 - Porovnávacie screeny
(Keďže screenshoty z TR1 mi akosi nejdú robiť, zatiaľ uverejním len porovnávacie screeny medzi TR1 a TR:A z odomknuteľnej galérie v Anniversary.)

Bannery - TR:A (1. časť)

28. srpna 2008 v 13:47 | Sonia |  Moja tvorba
Pokiaľ si dobre pamätám, tak tento banner bol na fóre Ladycroft.cz.
Tento druhý bol na fóre Screamteam.cz... ale je možné, že je to naopak - som MIMO :-[
A týmto som si istá, v tejto chvíli je na fóre Screamteam.cz :D Bezpochyby sú amatérske, ale možno sa vám budú trošku páčiť :)

Lara prezrádza alebo Kútik hlášok

27. srpna 2008 v 21:37 | Sonia |  (Nielen) o mne
Je to síce už totálne mimo názov, ale celý článok je - klasicky - mimo. Zároveň vás upozorňujem, že:
  • obrázky sa už neviažu k textu, ako to aspoň približne bolo pri dvoch predchádzajúcich článkoch
  • nasledovné hlášky buď celokom často používam, alebo som ich aspoň v (neveľmi vzdialenej) minulosti povedala (lebo moja pamäť má kapacitu tak -10 GB)
  • neberte to príliš vážne, lebo pomaly zo všetkého si musím robiť srandu - a čo je lepšie než ja sama? Aspoň sa neurazím (snáď).
A pokiaľ som niektorým bodom urazila vašu inteligenciu, lebo daná skutočnosť je úplne samozrejmá, ospravedlňujem sa. Holt nie každý je tak nechápavý ako ja.

Zaujímavé screenshoty (St. Francis Folly) - 1. časť

27. srpna 2008 v 20:16 | Sonia |  Tomb Raider Anniversary
Pri celkovom počte cca 380 screenov z tohto levelu musím rozdeliť ich várku na viac častí.
________



Zaujímavé screenshoty (The Lost Valley)

23. srpna 2008 v 22:00 | Sonia |  Tomb Raider Anniversary
Podobné "uvádzacie screenshoty" boli pridané i k predošlým dvom levelom.
_______________

V Minotaurovom väzení

22. srpna 2008 v 20:56 | Sonia |  Poviedky - historické
Predpokladám, že poznáte príbeh o Daidalovi a Ikarovi. I keď najznámejší je asi Ikarov pád do mora pri úteku pomocou krídel z peria a vosku, môj upravený príbeh sa k tejto udalosti nedostáva... veď uvidíte sami.

V Minotaurovom väzení

Po zákernom zavraždení svojho až príliš talentovaného žiaka Tala, ktorého, našťastie, stihla pri páde z hradieb zachytiť Afrodita a premenila ho na bojazlivú čajku, musel Daidalos so synom Ikarom ujsť na Krétu, pretože ho niekto videl a udal.
Zlé činy sa človeku vždy vypomstia, na to už slávny architekt prišiel, ale zdalo sa, že na to opäť zabudol, keď ho krétsky kráľ Minos srdečne prijal a bol ochotný splniť mu každé prianie. Ibaže vo všetkom tkvie nejaký háčik: vyplní mu, čo mu na očiach uvidí, pokiaľ mu staviteľ postaví istú stavbu:
"Postav mi rozsiahly labyrint, v ktorom bude možné zablúdiť tak, že človek už nikdy nenájde cestu von. No nielen človek, ale ani Minotaurus - napoly muž, napoly býk. Nepýtaj sa ma, kde sa vzal či prečo ho chcem uväzniť práve takto - jednoducho ti to ako kráľ prikazujem a ako priateľ ťa prosím."
Daidalos mu jeho želanie splnil (napokon, ani nemal na výber), a onedlho už čaty robotníkov dokončovali posledné úpravy veľkolepého Minotaurovho väzenia. Obludu tam ešte ani nevpustili, a tmavé jaskyne už ukrývali telá robotníkov, ktorí tu napriek značkám ukazujúcim cestu von zablúdili.
Ako posledný mal vojsť do labyrintu Daidalos, aby spomínané značky odstránil.

"Ó, najväčší a najvznešenejší kráľ ostrova Kréta," začal Daidalos, "dúfam, že je ti jasné, že Minotaura nesmiete pustiť dnu skôr, než vyjdem z labyrintu."
"Buď bez obáv," odvetil Minos, "nedovolím, aby tá potvora zožrala môjho najlepšieho staviteľa."
Daidalos sa pousmial, uklonil sa a prešiel cez masívnu pozlátenú bránu, no pritom rozmýšľal: Takže teraz ma už Minos považuje za svojho staviteľa?
Prešiel cez ohradené priestranstvo, od strážcu pri vchode si vzal novú fakľu a vošiel do chodby, kde si ju ihneď pripálil od jednej z dvoch horiacich fakieľ po bokoch. V duchu si predstavil všetky rozľahlé jaskyne, spletité tunely i nádvoria zaliate slnečným svetlom, z ktorých pozostávalo bludisko. A i keď ho celé poznal ako svoju dlaň a všetky plány nosil v hlave, na začiatku tmavej, vlhkej chodby zaváhal a rozhodol sa, že najdôležitejšie značky bude mazať cestou naspäť. Vykročil do tmy a fakľu držal vo vystretej ruke ďaleko pred sebou, akoby ho mohlo mihotavé svetlo bezpečne priviesť až do cieľa.

Ďalšia križovatka za mnou, iná predo mnou, pomyslel si, keď vyšiel z pochmúrnych chodieb späť na rozľahlé nádvorie, kde steny už až praskali pod neľútostnými lúčmi krétskeho slnka. Zložitejšie rázcestia boli takisto značené, pretože už ani Daidalos si nebol istý, kedy by mal zabočiť doľava a kedy vedie cesta práve prostrednou chodbou.
Staviteľa už boleli nohy, ale nechcel si dopriať žiadny oddych - zdržanie. Myšlienka na Minotaura, ktorého už raz zazrel, ho dosť znervózňovala, a predstava, že by sa kráľ mohol pozabudnúť a dal by príšeru vypustiť do bludiska...
Potriasol hlavou, zrýchlil krok a radšej si potichu povedal výstrahu, ktorá bola vytesaná nad pozlátenou bránou:

Pre výstrahu pútnikom,
čo zďaleka putujú:
budeš si istý životom,
len ak ťa oči neuzrú,
oči hrozivej príšery,
ktorú väznia tieto múry.

Možno to nie je práve vrcholné dielo, pomyslel si, ale ja som staviteľ, nie básnik.
"A toto bludisko som vymyslel tak dokonale, že už ani neviem, kde som," povzdychol si, a v tom vzdychu sa ukrývala rastúca panika, ktorú si zatiaľ nechcel pripustiť. Zastal a uprene sa zahľadel do vnútra slabo fosforeskujúcej jaskyne, do ktorej prišiel, ani sám nevie ako, pretože bol pohrúžený do myšlienok.
Ty blázon, nadával si, snívať uprostred labyrintu je poriadne hlúpy nápad. Rovnako ako celý labyrint!
Zhlboka sa nadýchol a vošiel do chodby, ktorá, ako sa mu zdalo, by mala viesť späť na nádvorie, ale keďže hneď za chrbtom mal takých vchodov aspoň päť, nebol si tým celkom istý.

Zablúdil som, priznal si, keď už hodnú chvíľu prechádzal z jednotvárnych jaskýň do siení a na nádvoria, ktoré sa väčšinou podobali ako vajce vajcu. Práve sa chcel napiť z malej studničky, ktorú obkolesovali stĺpy, keď z chodby, odkiaľ práve vyšiel, začul kroky a tichý hlas. Pokiaľ vedel, Minotaurus nerozprával... ale radšej sa rýchlo skryl za stĺp a čakal.
"Nemáme šancu nájsť ho," povedal jeden z trojice mužov a všetci zastali na nádvorí,.
"Máte," odvetil Daidalos a vystúpil spoza stĺpa.
"Staviteľ!" zvolali trojhlasne a začali mu vysvetľovať, že ich poslali nájsť ho, keďže už uplynul celý deň, odkedy vošiel dnu - brána sa za ním zavrela ráno, a teraz už Heliov slnečný voz klesá späť k zemi.
"A to som nezmazal ani polovicu značiek," nahneval sa. "Mimochodom, videli ste tu niekde aspoň jednu značku?"
"Práve že nie," povedal muž, ktorého Daidalos nepoznal, zvyšní dvaja patrili k vedúcim na stavbe labyrintu. "Myslím, že sme zablúdili všetci ."
Staviteľ nezaváhal, navrhol, aby sa na príhodnom mieste rozdelili na dve skupiny, pričom každá bude značkovať svoju cestu, aby sa vedeli nájsť, keby objavili východ. Muži okamžite súhlasili a obe skupinky sa naoko neisto vydali naspäť. Daidalos si pri chôdzi nevšimol malé kamene na každom rázcestí; nevedel, že muži ho išli hľadať práve preto, aby sa z bludiska už nikdy nedostal von.

"Rozdeľme sa," navrhol po čase vedúci stavby, ktorý tvoril dvojicu s Daidalom. Druhí dvaja prikývli a vydali sa ďalej podľa kameňov a neskôr podľa značiek, zatiaľ čo staviteľ predsa len požiadal spoločníka o chvíľu oddychu. Ten súhlasil a majstrovsky skrýval netrpezlivosť - najskôr musel počkať, kým sa jeho spoločníci nedostanú von, aby oznámili, že staviteľ vyšiel z bludiska.

"Je naozaj vonku?" spýtal sa Minos pochybovačne, no týmto mužom nemal dôvod neveriť, veď na stavbu dohliadali výborne.
"Vyšiel druhým východom," potvrdili.
"Pustite Minotaura!" prikázal a ďalej sa už nezaoberal ani neplánovanými dvomi východmi z bludiska, lebo sa nevedel dočkať, kedy už bude Minotaurus bezpečne v labyrinte. Vždy sa bál, že z doterajšieho väzenia raz ujde.
"Som rád, že staviteľ je vonku, odviedli ste dobrú prácu. Už asi ide sem, nie?" obrátil sa k mužom, keď sa za obludou zavreli masívne dvere bludiska. Prikývli, usmiali sa a dúfali, že ich komplic stihol uniknúť, aby sa všetci traja mohli dostať preč z Kréty - z kráľovho dosahu...

Ako mu mám ujsť? hútal, keď sedel s Daidalom na nádvorí a sledoval kameň, ktorý označoval cestu von. I keď je starší, mohol by ma nasledovať a dokonca i nájsť značky, ale on musí pykať za svoj ohavný čin! Obzrel sa na Daidala. Ešteže nevie, kto ho udal, keď zhodil Tala z hradieb... Pomaly sa postavil a chcel sa prešmyknúť popri staviteľovi, ktorý začal podriemkavať, ale zastavili ho kroky, približujúce sa z chodby za ním. Zobudili aj Daidala.
"Čo sa deje?" spýtal sa rozospato a otočil sa vo chvíli, keď zdesenému mužovi blyslo hlavou: Tá obluda bola príliš rýchla!
Minotaurus zavrčal a vrhol sa na vedúceho stavby, ktorého posledná myšlienka bola: Zlé činy sa človeku vždy vypomstia...
Potom príšera s hlavou býka a s nadmerne veľkým ľudským telom skočila na šokovaného staviteľa.
"Minos!" stihol Daidalos zvolať. "Zradil si...!"

Obrázky od natly - Rôzne (2. časť)

21. srpna 2008 v 13:27 | Sonia |  Vaša tvorba
A opäť upravené obrázky z natlinho blogu. Haluz :D

Luddick is an Idiot

19. srpna 2008 v 21:41 | Sonia |  Haluzné videá
Niektoré videá sa proste nedá neuverejniť XD Prvé som poznala už dlhšie, ale to druhé som si všimla až teraz, a fakt to stojí za to XD


Die Kurtis, die

19. srpna 2008 v 21:30 | Sonia |  Haluzné videá
Nie, nejdem tu nadávať na Kurtíííííííííííska (že, Pink? :D), pretože časy, keď by som ho utopila v lyžičke vody, pominuli - iba uverejňujem úchvatné video z YouTube.

(A ten pohár, či čo to drží... XD)

Bannery od Othara - TR:A

19. srpna 2008 v 20:11 | Sonia |  Vaša tvorba
Všetky bannery, ktoré som používala na fóre Ladycroft.cz, sú dielom Othara, a tiež si ich môžete pozrieť na jeho stránke.
Ten chalan je na to dobrý =O XD

Božstvá (1 - Cheprér)

18. srpna 2008 v 21:35 | Sonia |  Egypt & TR:A
Cheprér

Výsledky ankiet: Naj postava z TR

18. srpna 2008 v 14:48 | Sonia |  Ankety
Toto kolo ankiet prebiehalo od 27.4. do 29.5. 2008.
Pred ďalšou sériou ankiet uverejňujem výsledky predošlého kola, v ktorom ste hlasovali o najobľúbenejšiu postavu z TR1-Anniversary. Dopadlo to nasledovne:

Tomb Raider 1

Naj postava z TR1?
Jacqueline Natla75 % (12 hlasy)75 %12 hlasy
Pierre DuPont0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Larson Conway13 % (2 hlasy)13 %2 hlasy
Skateboard Kid13 % (2 hlasy)13 %2 hlasy
Shotgun Sam0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy

Tomb Raider 2

Naj postava z TR2?
Marco Bartoli ako človek :D11 % (1 hlas)11 %1 hlas
Marco Bartoli ako drak :D44 % (4 hlasy)44 %4 hlasy
Bartoliho bratia0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Chan Barkhang44 % (4 hlasy)44 %4 hlasy

Tomb Raider 3

Naj postava z TR3?
Dr. Willard6 % (1 hlas)6 %1 hlas
Sophia Leight65 % (11 hlasy)65 %11 hlasy
Tony12 % (2 hlasy)12 %2 hlasy
Puna18 % (3 hlasy)18 %3 hlasy

Tomb Raider 4

Naj postava z TR4?
Werner Von Croy15 % (2 hlasy)15 %2 hlasy
Ahmed15 % (2 hlasy)15 %2 hlasy
Jean-Yves15 % (2 hlasy)15 %2 hlasy
Seth15 % (2 hlasy)15 %2 hlasy
Horus23 % (3 hlasy)23 %3 hlasy
Seržant Azizus15 % (2 hlasy)15 %2 hlasy

Tomb Raider 5

Naj postava z TR5?
Charles Kane13 % (1 hlas)13 %1 hlas
Sergei Mikhailov0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Yarofev0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Patrick Dunston0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Verdilet25 % (2 hlasy)25 %2 hlasy
Larson13 % (1 hlas)13 %1 hlas
Pierre38 % (3 hlasy)38 %3 hlasy
Winston13 % (1 hlas)13 %1 hlas

Tomb Raider 6

Naj postava z TR6?
Pieter Van Eckhardt9 % (1 hlas)9 %1 hlas
Joachim Karel18 % (2 hlasy)18 %2 hlasy
Marten Gunderson9 % (1 hlas)9 %1 hlas
Kristina Boaz36 % (4 hlasy)36 %4 hlasy
Grant Muller0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Louis Bouchard9 % (1 hlas)9 %1 hlas
Margot Carvier9 % (1 hlas)9 %1 hlas
Thomas Luddick9 % (1 hlas)9 %1 hlas

Tomb Raider 7

Naj postava z TR7?
Zip29 % (4 hlasy)29 %4 hlasy
Alister Fletcher14 % (2 hlasy)14 %2 hlasy
James W. Rutland0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Anaya Imanu0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Toru Nishimura0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Shogo Takamoto0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Amanda Evert36 % (5 hlasy)36 %5 hlasy
Lady Amélia Croft21 % (3 hlasy)21 %3 hlasy

Tomb Raider: Anniversary

Naj postava z TR:A?
Jacqueline Natla75 % (9 hlasy)75 %9 hlasy
Larson Conway0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Pierre DuPont8 % (1 hlas)8 %1 hlas
Kid17 % (2 hlasy)17 %2 hlasy
Kold0 % (0 hlasy)0 %0 hlasy
Celkovou víťazkou sa stala J. Natla (z oboch dielov). Gratulujeme!

Paródia na TR:A - GRÉCKO (I. časť)

18. srpna 2008 v 11:49 | Sonia |  Paródie na TR
Ospravedlňujem sa, že na blog nič nepribudlo, ale nešiel mi net.
___________________

8. časť

Na chodníku stáli zástupy ľudí a sledovali postavičku hore na streche mrakodrapu, ktorá sa vyškriabala už skoro na strechu. Uprostred davu stáli hasiči s papierovou vreckovkou, do ktorej by mala Lara dopadnúť a zachrániť si život, keby sa náhodou pošmykla.
"Hlúposť," zafŕkala a liezla vyššie, až napokon úspešne prehodila nohu cez okraj strechy. Víťazoslávne pozrela dole na zvedavcov a pustila sa, aby im mohla zakývať, sale vďaka tomu ju náhly poryv vetra zhodil dozadu a chvíľu visela iba za spomínanú nohu.
"Klííídek!" zvolala, vyšvihla sa naspäť a rýchlo vyliezla na strechu, aby ihneď opäť padla - tentoraz cez sklenený poklop, a rovno do Natlinej kancelárie. Povyťahovala si z nohy črepiny, poliala zvädnutý kvet, oprášila Natlin stôl a zapla videocom na stene.
LARSON
PIERRE
RODIČIA
MŔTVA BABIČKA
"Tá má teda kontakty," pokrútila Lara hlavou a vybrala si Larsona.
Zjavil sa jej vlastný záber, najskôr ako si strihá v kúpeľni nechty, potom sa plížila za zmrzlinárom a napokon kráčala do svätyne Scionu.
"Nie som si istý, šéfka, ale ako viete, že si Lara vyberie práve dva kopčeky marhuľovej a jeden avokádovej zmrzliny?" ozval sa Larsonov hlas.
"Lara je na marhuľovú príliš zaťažená. Rovnako ako jej otec," odvetila Natla.
Prepla na Pierra.
"Čauko, kámo. Nejaké novinky?" spýtala sa Natla muža, čo bol očividne nedávno na chemoterapii.
"Bonjour. Okrem toho, že mlieko zdraželo o 110%, tak už som objavil lokáciu, kde by mal byť Scion. Voilá. Je na mieste nazývanom..."
Lara zastavila video a dopovedala: "Silly Francis´ Madhouse."
Ďalšie kontakty už radšej neriešila.

9. časť

Silly Francis´ Madhouse
Lara vyšla k ošarpanej búde na miernom kopčeku a pri dverách slušne zazvonila. Až potom si všimla obrovský táborák, ktorého 20-metrové plamene mohli slúžiť ako maják (až na to, že najbližšie more bolo vzdialené 80 km) a okolo neho obhryzené špekáčiky.
"Jééj, Pierre," povedala, "vďaka, že si mi z nich nechal." Začala ich jesť, ale vtedy sa otvorili dvere a DuPont, prilákaný zazvonením, vyzrel von.
"Kto ste?" spýtal sa Lary, ktorá bola k nemu otočená chrbtom.
"Eee... ja som Medúza!" povedala hrôzostrašným hlasom, keď si spomenula na jedinú postavu z gréckej mytológie, ktorú poznala. "A keď sa mi pozrieš do očí, premeníš sa na... hm, na kus ryžového nákypu!"
Pierre našťastie o gréckych bájach v živote nepočul, preto sa dal nachytať a rýchlo zabuchol dvere. Lara počkala, potom vošla do haly a spokojne pozrela na dvojicu levov, ktoré nechtiac vypočuli rozhovor (no dobre!! Tak teda počúvali pri okne!) a so stiahnutými chvostami sa plížili preč.
Prešla skoro až k nim, ale zvieratá sa tak báli, že s odvráteným pohľadom ustupovali až k dvojitým dverám na konci haly. Lara išla za nimi, a tak napokon v panickej hrôze prebúrali aj masívne drevo a zastali v druhej miestnosti na okrúhlej dlaždici-tlačidle, čím otvorili mrežu za nimi. Keď sa jeden lev náhodou pozrel Lare do očí, v strachu si vsugeroval splnenie jej hrozby - a zmenil sa na žemľovku!
"Júva! To som dobrá!" zvýskla, no potom sebakriticky dodala: "I keď moja schopnosť ešte má isté chybičky." Popri levovi hodujúcom na svojom druhovi sa bezstarostne rozbehla dolu schodmi do hlbokej haly plnej plošiniek, kde ju bezstarostnosť ihneď prešla a Lara bezradne pozerala dolu do hĺbky.
"No čo, risk je zisk," povedala a skočila dole.
Dopadla do mláky, pokojne sa postavila a vytriasla z topánky vodu, potom prešla z štyrom farebným kľúčovým dierkam pri štyroch tmavých vchodoch, pri ktorých boli štyri páky a jedny trojmo zahasprované dvere. Pri nich bol na mosadznej tabuľke text:

Keďže Lara Croft je lama (a najmä tá z CD), ja, Francis, som upravil túto halu tak, aby sa do Kolosea dostala aj ona. Veľa šťastia.

A keď Lara postáčala páky, hneď za každými otvorenými dverami bol farebný kľúčik, takže po niekoľkých hodinách (kým došla na to, kam každý kľúčik patrí) už vchádzala otvorenými dverami do chodby.

10. časť

Kolky v Koloseu
Ako tak zamyslene išla, nevšimla si dve krysy v prachu a obe zašliapla.
"Preboha," zdúpnela, "a to som sa prihlásila do Greenpeace - lebo rozdávali pekné odznaky, OK, priznávam sa..." Potom s veľkou pompou obe chudinky pochovala a rozhodla sa, že sa radšej utopí v jazierku za múrikom, než by mala žiť s krvou na rukách (teda skôr na podrážkach topánok, ale chápete, ako to myslím), ibaže keď už skočila do vody, nemohla nepreskúmať ten lákavý zatopený tunel a plávala, kým sa nevynorila v akejsi miestnosti.
"Hm, teraz by už bolo neefektívne utopiť sa," povedala si, vyliezla von a po kopčeku vybehla do arény.

Zopár goríl a levov, ktoré si tu od nudy rozhodli vybudovať kolkáreň, pozvali do hry aj Laru, a tak sa v Koloseu rozpútal tvrdý boj, ktorý napokon skončil remízou -> -100 : -100 (gorily a levy vs. Lara), a potom si archeologička konečne spomenula, že by mala pokračovať ďalej.
"Dalo by sa odtiaľto dostať?" spýtala sa zvierat.
"Jasné," prikývli. "Stačí, keď vylezieš pomedzi lavice hore do lóže a pákou otvoríš bránu tu dole pri Pallas Aténe, vezmeš tam niekde kľúč a odomkneš si dvere na strechu lóže, odkiaľ pomocou dvoch koliesok preskáčeš..."
"Dosť!" vykríkla zhrozene. "Iná cesta neexistuje?"
"Ale pravdaže," opäť prikývli. "Na druhej strane arény je otvorená brána, ktorá vedie k akejsi veľkej soche s menom Midas."
"Ach," hlesla Lara a pobrala sa k východu.

Avatary od Othara - Rôzne

15. srpna 2008 v 19:57 | Sonia |  Vaša tvorba
Všetky avatary sú dielom Othara, a pozrieť si ich môžete i na jeho stránke www.othar.wgz.cz.