Paródia na TR5 - ÍRSKO (II. časť)

29. dubna 2008 v 20:50 | Sonia |  Paródie na TR

Časť šestnásta

Labyrint v Disneylande

Miestnosť bola zaplnená lavicami, medzi ktorými stáli akési postavy. Lara podišla zvedavo dopredu až k najbližšej z nich, no osoba sa otočila, zamračila sa a zrazu švihla akýmisi papiermi a zasiahla Laru do nosa. Tá šokovane odskočila nabok, no dostala sa k ďalšiemu mužovi, ktorý sa tiež zahnal papiermi. Lara teda rýchlo prebehla pomedzi lavice (tak, aby bola z dosahu asi desiatich mužov s tými zvláštnymi zbraňami) a na stene zbadala tri ozdobené tlačidlá. Skusmo stlačila prvé, na ktorom bol vyrytý akýsi kotúč. Z podlahy sa vysunul dlhý kamenný kváder pokrytý nejakou lesklou čiernou hmotou, ale to bolo všetko! Keď teda stlačila druhé, čierna hmota, bol to vlastne bežiaci pás, sa spustil a posúvali sa na ňom hot-dogy, ktoré boli vyryté aj na tlačidle. Napokon zatlačila tretie, na ktorom bola velikánska paradajka skoro rozpučená gigantickým kladivom. Na to sa začal na hot-dogy valiť kečup z fliaš zavesených na strope.
Na mužov to zapôsobilo ako magnet a všetci sa vrhli na pás, aby im neunikol ani jeden kus. Lara to využila, preskočila kváder a prebehla ku dverám v rohu miestnosti.
Za nimi ju čakal riadny šok, pretože sa na ňu vyrútil hrôzostrašný chlap v tmavom otrhanom plášti, odstrčil ju a nazrel do miestnosti s mľaskajúcimi mužmi. Potom sa opäť obrátil k Lare, ktorá ho, pritisnutá k stene, zdesene pozorovala.
"Čo si to urobila mojim študentom! Práve som tu mal mať prednášku na tému Škodlivé vplyvy Disneylandu, a ty takto odvedieš ich veľmi vzácnu pozornosť!" Potom jej ukázal neslušné gesto a odišiel ďalšími dverami.
Študenti? Lara hútala, čo to malo byť, až kým jej nedošlo, že tmavá miestnosť bude pravdepodobne prednášková miestnosť, muži s papiermi sú študenti (bohviečoho) so skriptami a desivý maník je ich prednášajúci v profesorskom talári-habite-rubáši (či ako sa to volá; Lara sa totiž len nedávno prelúskala cez materskú školu, takže si takýmito zložitými termínmi nebola veľmi istá).
"Úžasné," vzdychla a vydala sa za chlapíkom. Hneď za dverami padla do jamy, ktorá našťastie nebola veľmi hlboká, tak si iba zlomila nohu a pokračovala ďalej. Prešla cez tunel a na konci prešla po rebríku priamo ku dverám s nápisom

Disneyland - Vstupné:
deti -> 2 použité plienky
dospelí -> kľúče od auta
tínedžeri -> zdarma

Labyrint večného zablúdenia


"Wow!" zvýskla Lara. "Tuším som si zabudla doma plienky!" Ale keďže ani Lara nebola anjelik, napokon sa na vstupné vykašľala a vkradla sa dnu. Na to, že dvere boli zavreté a zamknuté, sa vykašľala tiež.
Ocitla sa v tmavej chodbe, ktorá sa kamsi stáčala. Lara sa teda tápavo vydala dopredu, no po pár krokoch zakopla o nejaký predmet na zemi a skoro si o stenu rozbila nos. Zdvihla tajomnú vec a pri slabom svetle, ktoré presvitalo cez dieru v strope (to že je noc, teraz neberieme do úvahy) zistila, že drží starobylú kuchársku knihu s umelecky namaľovaným vrecúškom arzénu na obálke. Lare sa začali zbiehať slinky.
Na priveľké slintanie ale nebol čas, pretože odrazu sa pred ňou zjavili tri malé svetielka, prešli okolo a zmizli jej z očí. Lara si bleskovo strčila knihu pod tričko (reflexy kleptomanky sa nezaprú) a rozbehla sa za svetlami. A potom ich nasledovala asi dve hodiny, pretože verila, že ju z "Labyrintu večného zablúdenia" vyvedú von.
Zrazu svetielka zastali a Lara v rozbehu vrazila do nejakého človeka. Ten zdvihol svetlá (trojramenný svietnik, ako si Lara zrazu všimla) do výšky a pred ňou stál Patrick Dunstan!
"Prečo ma sleduješ, dievča?" spýtal sa.
"Vaše vlasy..."
"Čo je s nimi?" nechápal.
"Sú modro-sivo-oranžovo-purpurovo-zelené!"
"Ách, jasné. Tu, v Disneylande, je jeden veľmi dobrý kaderník, tak som sa rozhodol zmeniť u neho svoj imidž."
"Zmenou imidžu sú aj tie roztrhané džínsy a špinavé tričko?"
"Jasné," prikývol, "teraz ale poďme von. Hľadal som tu krabičku s Tic-Tacom, ktorá mi vypadla z vrecka, ale vidím, že je to márne."
"No toto je Labyrint večného zablúdenia! Ako sa dostaneme von?" vyhŕkla.
"Bože, dievča! Ty veríš tým marketingovým ťahom? Takým nápisom predsa všetkých prilákajú, ale ako vidíš, labyrint je kruhový s dvomi dverami - jednými si vošla a druhé vedú von! Cez deň je vidieť, že vedú na parkovisko; a odtiaľ si sem predsa nevošla."

Časť sedemnásta

Starý mlynár

Vyšli na parkovisko a za ním sa vnorili opäť do prírody, pričom jej kňaz vysvetľoval:
"Teraz sa musím vrátiť do krč... do kostola, takže ty ma tu pekne počkáš, hej?"
"Otče, našla som v labyrinte knihu."
"Ty si sa tam tak dobre poobzerala? Preboha, dievča! Bude potrebné k niečomu ťa priviazať!"
"Kniha má na sebe ochranné symboly. Možno by sa vám hodili."
"Iba to by bolo účinné, namaľovať symboly na zem a sedieť uprostred. A vieš, všetky fixky som si dnes večer, nanešťastie, zabudol doma. Teraz ma tu teda počkáš a nepohneš a odtiaľto, aby si nenatrafila na niečo väčšie ako si ty."
"Ostať tu. Fajn!"
Patrick Dunstan odišiel a Lara ostala sama na skalnatom chodníku. Opatrne sa vydala dopredu, lebo v jej dvojsekundovej pamäti sa už nezachoval kňazov príkaz.
Zrazu za sebou začula hluk. Automaticky sa vrhla nabok, takže veľký sekáčik na mäso ju iba o vlások minul. Držal ho akýsi chlap, ktorý sa vykláňal z okna džípu a nebezpečne sa nástrojom oháňal. Potom opäť chytil volant a zmizol medzi skalami.
"Jejda," Lara si utrela z čela pot a rýchlo vošla do nepravidelnej chodby naľavo, ktorá ju zaviedla na malé ihrisko, kde dve deti kreslili kriedou obrázky, no museli ich neustále obnovovať, pretože ich zmýval dážď.
"Aha! Votrelec!" zakričal chlapec a vzal zo zeme kameň.
"Ripleyová?" spýtalo sa nechápavo dievčatko. Keď zbadalo Laru, povedalo: "Hm, skoro."
Potom začali obaja hádzať do Lary kamene a kričať: "Votrelec! Parazit! Vypadni!" Lara rýchlo vybrala z batoha ešte jednu Snickers a hodila ju medzi decká. Rovnako ako bosorky sa o ňu začali biť!
Tínedžerka prebehla okolo nich a v skale si všimla bohaté zásoby kriedy, odkiaľ čerpali aj deti. Začala kúsok zoškrabovať nechtami, ibaže sa jej veľmi nedarilo: "Au, moje nechty, moje úbohé NALAKOVANÉ nechty! Ten lak ma stál tisícku... krokov," priznala neochotne, "kým som konečne ušla pred tým mužom, čo nezmyselne vykrikoval na celú ulicu: A teraz tu skončil celý na akejsi HLÚPEJ kriede!"
Napokon sa jej podarilo kúsok odlomiť, a už aj bol najvyšší čas, pretože keď sa otočila, dievčatko ležalo nehybne na zemi a chlapec s tyčinkou v ústach už opäť dvíhal kameň.
"Umri!" zakričala naňho, keď opäť šprintovala naspäť na kamenný chodník, kde si kľakla a nakreslila symbol z kuchárskej knihy - lebka a pod ňou dva skrížené hnáty.
V tej chvíli sa ozvalo zatrúbenie a z cestičky medzi skalami sa na Laru vyrútil známy džíp. Šofér opäť mával sekáčikom a tentoraz to vyzeralo, že ním Laru aj poriadne tresne, keď odkiaľsi vyskočil kňaz a hrdinsky sa postavil autu do cesty. Trochu pribrzdilo, no Patrick aj tak po náraze odletel niekoľko metrov. Džíp sa pri ňom zastavil, šofér vystúpil a rýchlo hodil kňaza do kufra. Potom sa zaškľabil na Laru, akosi divne na ňu pozrel, nasadol a zmizol dolu kopcom.
Lara mierne pokrčila plecami a bezstarostne či bez akýchkoľvek obáv o svojho "otca" sa vydala za autom. Došla na malú lúčku s niekoľkými budovami, zahla doprava a cez plytký, ale dravý potok sa dostala na planinu s jazerom, uprostred ktorého trónil polorozpadnutý mlyn. Lara podišla ku brehu a s úľubou sa na seba zahľadela, ale pošmykla sa na blate a padla do kalnej vody s bohatou vrstvou siníc.
"Moja úbohá pokožka ošetrovaná detským mydlom! Čo ak zo mňa zlezie koža?!" Lara sa začala ľutovať, ale odrazu sa pred ňou zjavilo čosi červenovlasé a v bordových šatách, tak radšej urobila bleskovú otočku a zamierila ku zvláštnemu bielemu miestu vo vode, kde zistila, že uprostred tróni velikánska zubná protéza!
Bezmyšlienkovito ju schmatla, načo sa červený prízrak očividne riadne naštval a začal ju naháňať. Lara opäť zamierila do inej časti jazera, lenže protéza jej vypadla z ruky a vkĺzla do akejsi diery. Prízrak sa za ňou vrhol a vrazil hlavu do otvoru - lenže potom ju už nemohol vytiahnuť! Lara sa usmiala, vyplávala, aby sa nadýchla a vrátila sa k ložisku protéz, z ktorých si nabrala čo najviac. ("Keď budem stará...") Vplávala do mlyna.
Keď vyliezla z vody, skoro spadla zase naspäť, lebo mala vo vreckách a batohu hromady zubných protéz. Rýchlo si utiahla opasok, pretože protézy z nej ťahali šortky (XD) a opatrne vyšla po drevených schodíkoch, ktoré povážlivo vŕzgali. Na plošine nízko pod stropom skusmo zaťahala za veľké drevené koleso a natešene videla, že sa jej otvárajú akési dvere - jej nadšenie však opadlo, keď videla, že bude musieť skočiť na tyč v stene a z nej ku dverám. Opäť teda zatiahla za koleso a potom preskočila na tú tyč - pričom ju skoro minula, tak na ňu aj protézy pôsobila gravitácia - lenže sa nemohla ani roztočiť! Tak tam bezmocne visela a cítila, ako sa tyč pomaličky ohýba... a ohýba... keď vtom... roztrhli sa jej vrecká, batoh odpadol z popruhov a všetko skončilo dole vo vode. Lara, cítiac sa ako vták, sa roztočila a ladne preskočila ku dverám. Keďže toto celé trvalo tak dve sekundy, dvere sa ešte úplne nezavreli a Lara sa prešmykla do tmavej izbičky s pákou na stene, ktorú prehodila. Tu už nemala čo robiť, tak sa vrátila otvorom v zemi, z vody vylovila batoh a vyhádzala z neho protézy. A ako vieme, Lara so sebou všade nosí Krabičku poslednej záchrany - ihlou a niťou z nej si zašila batoh.
Vrátila sa na lúku obkolesenú budovami, a teraz na najväčšej z nich vypadli dvere z pántov a na trávu efektne vyletel známy džíp. Vyliezol z neho maník so sekáčikom na mäso a vylovil z kufra kňaza. Potom si Lara uvedomila dve veci: po prvé, odrazu prestalo pršať; po druhé: maník po nej hádzal ukážkovo chlipné pohľady! Od úžasu sa jej rozviazali vrkoče, a keď muž zbadal jej bohatú záplavu vlasov, skoro mu oči vypadli z jamôk. Vtedy Lara zachytila aj kňazov pohľad - bol rovnaký, aký na ňu upierali i neznámy! Prudko znervóznela, no pripisovala to zraneniu Patricka. Preboha, nech sa ovláda?!
"Takže," začal muž a vyčaril nechutný úsmev. "Čo si to urobila mojej žene, drahá?"
"Vašej žene?" nechápala Lara.
"Hej. Poznáš ju, má veľmi rada červenú farbu."
Lare už došlo, čo teda bola zač tá obluda, ktorá ju naháňala v jazere, a slabo sa začervenala. "Môže si za to sama," utrúsila.
"Hm. A akým právom si sa vlámala do môjho mlyna? Videl som ťa cez GPS! No, za toto všetko budeš pykať," zavrčal zrazu a pomaly sa vydal k Lare. Tú pochytila panika, keď odrazu zasiahol kňaz a Lara zistila, že jeho pohľad bol iste podmienený nehodou. Alebo žeby...?
"Tá kniha. Prečítaj recepty z tej knihy z labyrintu!" zachrčal.
Lara ju teda rýchlo vytiahla z batoha a trasľavo sa ju pokúšala otvoriť.
"Kuracie krídla v bešamelovej omáčke. Jablková torta bez jabĺk. Kokosové pusinky v čokoláde... Pomôžte mi!"
Kňaz sa vrhol na mlynára, ale ten ho odhodil a stále postupoval k Lare.
"Amoniakový závin. Kukuričné placky. Vaječné koláčiky s kyanidom..." Mlynár natiahol po Lare ruku, ale keď vyslovila posledný názov, stuhol.
"Čo to je?" zrúkol. "Pusti ma!"
"Výborne, Lara. Vyslovila si názov jeho obľúbeného jedla, a to takýchto vždy zastaví. Myslel som, že pomôže iba to, keď zmrazíš tečúcu vodu, aby mohol rýchlo zmiznúť niekam ďaleko - a keď som videl, že sa ti podarilo akurát tak zastaviť dážď, prepadla ma beznádej. Ale ty si to zvládla na jednotku aj bez vody!"
Lara si vydýchla, opatrne sa vyhla mlynárovej ruke a poslala ho do horúcich pekiel. Zmizol, Lara s Patrickom si stopli prvý zaoceánsky parník, ktorý sa plavil naokolo, a vrátili sa domov.

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tomb Raider Tomb Raider | E-mail | Web | 28. května 2008 v 18:49 | Reagovat

veľmi dlhé na čítanie

2 Tomb Raider Tomb Raider | E-mail | Web | 28. května 2008 v 18:49 | Reagovat

ale fajn

3 Sonia Sonia | E-mail | Web | 28. května 2008 v 20:40 | Reagovat

Veru, pri Írsku som sa trochu rozpísala :D

Ďakujem!

4 natla natla | 31. prosince 2010 v 19:17 | Reagovat

Dospělí -> klíče od auta...XDD takové bude vstupné za návštěvu mého pokoje XDD...né sranda
Jen tak dál holka! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama