Kurtis a Sophia II (Interview)

20. dubna 2008 v 21:02 | Sonia |  Ostatné paródie (próza)
Prichádza sľubované rozriešenie problému, ako to teda je s Kurtisom a Sophiou :) Snáď sa vám bude príbeh páčiť...

Kurtis & Sophia
II

Utorok, 12:00

Ešte som bola ponorená do ríše snov, vlastne som si svoj sen aj zapamätala (i keď som bola zobudená dosť nepríjemne), keď zrazu čosi vedľa mňa vybuchlo. Vyletela som meter nad matrac, pretočila sa vo vzduchu a bohužiaľ som nedopadla späť na posteľ, ale tesne vedľa.
Vedela som, čo ma zobudilo - budík namiesto zvonenia explodoval. Stávalo sa to vždy, keď bola príliš nízka teplota.
"Sakra," vzdychla som, keď som si uvedomila, že v byte je zima aj napriek tomu, že je júl. Určite som zas zabudla zavrieť chladničku, keď som bola v noci námesačná a vyjedala svoje zásoby.
Vyskočila som, rozbehla sa do kuchyne, šmykla som sa na hrubej vrstve ľadu na podlahe a vrazila hlavou do dvierok chladničky, takže som konečne zastavila ľadový prúd vzduchu. Potom som sa vrátila do spálne, smutne pozrela na letné šaty na stoličke a zo skrine som vytiahla hrubý kožuch - z umelej srsti, aby ste si o mne nemysleli, že som kanibal!
Opatrne som zase stúpila na ľadovú plochu a dala som si variť kávu bez kofeínu, mlieka, cukru a kávových zŕn a premýšľala som o svojom sne: zdalo sa mi, že sedím na pieskovej dune v tvare písmena "K" a okolo mňa lietali zelené blesky v tvare "S". Potom odniekiaľ priletelo DVD-čko a skoro mi odrezalo hlavu... Vtom som si spomenula - dnes mám robiť rozhovor so Sophiou Leigh a Kurtisom Trentom! Obaja predsa zázračne prežili svoju vlastnú smrť a mne ako najlepšej, najdiskrétnejšej, najmenej dotieravej, naj... atď. reportérke poskytnú exkluzívne interview! A mám sa s nimi stretnúť... o pol jednej?! Keď je 12:10?
Schytila som kabelku, hodila som tam kávovar, hrnček, mikrofón a zápisník s ohryzenou ceruzkou. Keď som už stála vo dverách, uvedomila som si, že mám na sebe iba ten kožuch! Urobila som ukážkovú piruetu zakončenú efektným tresnutím sa do skrinky na topánky, vpálila som do spálne, prerazila si nohy o peľasť postele a krivkajúc som konečne vypadla z domu v tom, čo mi ako prvé prišlo pod ruku. Až na ulici som zistila, že to bola ružová minisukňa a neónovo zelený top s nápisomAko správne dojiť? Bež na www.technikydojiciekcelehosveta.sk alebo www.ladysonia.blog.cz!, ale musela som nad tým mávnuť rukou, čo si nejaký taxikár vysvetlil ako gesto na zastavenie a vtiahol ma do auta. To by vlastne ani nebolo až také hrozné, veď taxi som potrebovala, ale letisko bolo opačným smerom a taxikár bol tuším z Kambodže, takže mi nerozumel ani slovo a z posunkov sa iba smial.

12:59

Konečne sa v džípe veziem nevadskou púšťou a musím nájsť haciendu, kde bývajú Trent s manželkou. Na to, že som musela podplatiť taxikára, aby konečne obrátil auto, potom som nastúpila do zlého lietadla a v poslednej chvíli prešla do toho "môjho", a napokon ma podozrievali z nejakého nemravného remesla kvôli mojim šatám - tak napriek týmto udalostiam som konečne v Nevade a iba s polhodinovým meškaním putujem k manželom, lebo, ak ste to ešte nezaregistrovali, Kurtis Trent a Sophia Leigh sa legálne zosobášili a majú spolu štyri deti. Nuž, fanúšičky Sophie - teda Kurtisa - plačte!

13:15

Totálne uťahaná (a to som pred dvomi hodinami vstávala!) vystupujem z džípu a mierim k rozložitému ranču v nehostinnej púšti. Šofér za mnou čosi kričí, asi pozdrav - tak mu cez rameno zakývam. Lenže potom si vytvorí z rúk lievik a už mu rozumiem: "Zabudli ste ZAPLATIŤ, vy kra... slečna!"
Tak sa vrátim a vyplatím mu požadovanú sumu, nevšimnúc si, že ma okradol o dvetisíc euro. Konečne zaklopem.

13:25

Tomuto neuveríte, toto vás dostane a do konca života budete mimo! A teda - teda... hm... zabudla som, čo som chcela povedať. Nevadí, túto časť z reportáže vypustím a začnem tým, že som pozdravila už trochu prešediveného (!) Kurtisa a mierne opálenú (či to bola spálená?) Sophiu. Vplávala som dnu, neuvedomiac si (no dobre teda, nepochopiac), že ma ešte nepozvali, a vrazila som na WC. Jednoducho faux pas, čudujem sa, že ma po tomto ešte nevykopli z domu! (Ale pekne im to tam voňalo, musím sa Sophie spýtať, čo leje do záchodu.) Ale manželia sa tvárili akoby nič a Sophia išla do kuchyne, aby priniesla jednohubky v tvare žltej palice (maslové tyčinky), na ktorej trónil akýsi zelený artefakt (kivi). Milé.
Z Kurtisa sa vykľul pravý gentleman, keď mi dvorne pobozkal ruku (au, ale trochu hrýzol), odprevadil ma do obývačky a nenápadne pritom odstraňoval následky jedenia čokoládovej zmrzliny pri telke, čo asi prevádzali jeho deti. Bohužiaľ sa nedalo tváriť, že som si to nevšimla, keďže zmrzlina bola všade - a práve mi čosi kvaplo na vlasy! Ach, to bolo trochu vanilkovej, mňam. Rýchlo som si sadla, veľmi NENÁPADNE som si olizovala pramienok vlasov s vanilkovou zmrzkou (išlo to trochu ťažko, keďže mi vlasy siahajú asi centimeter nad uši) a prichystala som si zápisník. Počkala som na Sophiu, ktorá, keď došla, odrazu sa opierala o akúsi palicu (vyzerala presne ako jej jednohubky, už viem, podľa čoho ich robila... pozn. - vypýtať si recept!). Položila tanier na stôl (tie chuťovky boli akési pripálené, ale taktne som mlčala) a konečne som mohla začať s rozhovorom.

13:30

JA - Pán Trent, v dobách dávno minulých ste sa svojho času stretli s Larou Croft. Spomínate si na to?

KURTIS - Iste. Stretnutie s tou osobou poznačí človeka na celý život - či už v kladnom, alebo zápornom zmysle. Ak je to záporné, väčšinou už ten život nie je veľmi dlhý.

JA - Zdá sa, že vás to napriek tomu, že ešte vždy ste nažive, ovplyvnilo dosť... nepriaznivo?

KURTIS - Nie, nie, Lara bola okej, krásna, mladá, sexi...

SOPHIA - Ehm.

KURTIS - Sorry, drahá. Ale veď vieš, že medzi nami nič nebolo!

SOPHIA - Našťastie! Ani nevieš, čoho všetkého je schopná, napríklad uškvariť človeka na uhoľ!

KURTIS - No, proste chcem povedať, že sme sa k sebe vôbec nehodili a môj záujem o ňu bol čisto pracovnou záležitosťou.

JA - Fajn, som rada, že sa to vyjasnilo! Lenže v podstate Lara bola príčinou toho, že ste boli zabitý Boaz.

KURTIS (pobavene) - Viete, nikdy nie je nič také, aké to vyzerá byť na prvý pohľad. Však samotná Boaz, o ktorej si každý myslel, že je KO, je teraz mojou svokrou.

JA - VÁŽNE??? (obrátim sa k Sophii) Takže ona je vaša...?

SOPHIA (červenajúc sa) - Už je to raz tak.

JA - Do pr... pravej korytnačej polievky! (bokom) Neznášam falošnú korytnačiu. Nie je Boaz len tak náhodou aspoň tak stará, ako vy?

SOPHIA - Preboha, mala som na mysli nevlastnú matku! Vzala si ma zo sirotinca v osemnástich, keďže nemala na kom robiť svoje pokusy. (pyšne) Však preto vyzerám takto!

JA - A ako ste teda vyzerali predtým?

SOPHIA - Videli ste niekedy tú slávnu spisovateľku Soňu Mečířovú? (XD) Podobný des ako ona.

JA (zdesene zašepkám)- Preboha, chúďa. Amon-Re vás ochraňuj!
OK. A čo vy, pani Trent-Leight? Ako ste vy prežívali stretnutie s Larou Croft?

SOPHIA - Som jej veľmi vďačná.

JA - ???

SOPHIA - Však sa pozrite - už navždy mi ostane takáto krásna opálená pokožka!

JA (neveriacky) - To áno, ale ako ste teda prežili vaše... spopolnenie?

SOPHIA - Zásah vyššej moci? Prírodné zákony? Náhoda? Neviem, ale každopádne som opäť tu!

JA (bokom) - Amon-Re nás ochraňuj... (k Sophii) Asi to nepredýcham. [Natiahnem sa za jednohubkou a statočne sa pokúsim kúsok si odhryznúť, ale čierno-žltá (pôvodne len žltá) tyčinka so sivo-zelenou (pôvodne len zelenou) hmotou na konci sa nechce podvoliť. Napokon odhodím tyčinku do popolníka skrytého za malou soškou Lary bez hlavy (?) a tvárim sa nenápadne.]
No dobre. Mala by som ďalšiu otázku - prečo ste si vlastne vybrali práve Nevadu?

KURTIS - Býva tu moja prababička, a ja chcem byť pri nej, keď sa bude o 400 rokov chystať umrieť.

JA - ??? A kde teda býva?

KURTIS (nežne) - No predsa v Oblasti 51; v minulom storočí prišla na návštevu a rozhodla sa, že tu už ostane.

JA - Vaše rodinné zväzky sú rozhodne šokujúce! A ako viete, že o 400 rokov tu budete aj vy?

SOPHIA - To ste nevedeli, že môj prípravok na večnú mladosť a krásu je už v predaji? Nájdete ho všade!

JA - To fakt? A ako sa volá?

SOPHIA - "Umrieť bude zábava."

JA - Ehm?

SOPHIA - No, však keď budete žiť takých 500 rokov, tak potom už bude umieranie vlastne sranda, nie? Po tom všetkom, čo zažijete...

JA - Je to trochu... zavádzajúci názov.

SOPHIA - Ach, nie! Máte pravdu! (obráti sa ku Kurtisovi) Vidíš, už viem, prečo to nikto nekupuje...

KURTIS (upokojujúco) - Nevadí, aspoň máme všetko pre seba, Sophi...

JA - Vidím, že váš vzťah je plný lásky. Však máte i deti, nie? (Vtedy čosi vletí cez zavreté okno do obývačky, ale hneď sa to zdvihne a vyšprintuje von s hurónskym revom.)

SOPHIA (vzdychne) - Ako vidíte.
(Kurtis zavrie oči a po prvý raz vidím jeho schopnosti v praxi - pomocou telekinézy opäť zasadí pospájanú okennú tabuľu do rámu, ale všimnem si, že kľučka je na opačnej strane než predtým.)

JA - Bohužiaľ by som rada načala aj nepríjemnú a smutnú tému, ak dovolíte...

KURTIS - Myslíte smrť Janice? Prepáčte, ale nechcem to rozvádzať, jednoducho naša najmladšia dcéra raz našla môj chirugai na stole - chystal som sa s ním práve orezávať kríky v záhrade a musel som si odskočiť - a tak sa s ním začala hrať, lenže zrazu sa aktivoval a urezal jej... (Zlomí sa mu hlas, tak ho potľapkám po pleci a mrknem na Sophiu, ktorá nemá v očiach slzy, v rukách vreckovku či v nose... hm :D, ako by som čakala, ale totálne žiarlivo na mňa zazerá, tak sa radšej stiahnem.)

JA - Aha, jasné, vďaka. Smola. (Potom mi napadne, že som mala povedať čosi iné, ale už to nechám tak.) Ešte sa vrátim k Boaz, ak dovolíte, pán Trent - vám vlastne žiadne spomienky na boj neostali?

KURTIS - Ale jasné, napríklad jej vylomený zub, ktorý nosím v peňaženke (skoro hodím tyčku), alebo nejaké tie jazvy, trebárs tu... (Kurtis si začne vyhŕňať tričko, asi aby mi ukázal pozostatok po diere, ktorú mu spôsobil osteň, a priamo úmerne s výškou trička sa mne otvárajú oči, ústa, začínam prudko slintať...)

SOPHIA - Drahý!
(Kurtis sa strhne a pustí tričko - niečo ako príhoda s tričkom mladej Lary v Írsku - a ja tak sklamane vzdychnem, že na mňa obaja znepokojene pozrú. Dokonca i Sophia, ktorá dobre vie, prečo ho prerušila!)

SOPHIA - Ja len, že... minuli sa jednohubky, neprinesieš ešte niečo? (Ani som si nevšimla, ako som v zaujatí brala automaticky tyčinky... a ako všetky automaticky skončili v popolníku, hups!)

KURTIS (začne vstávať) - No jasné! (Vtom vonku zastaví auto a vzápätí niekto zabúcha na dvere. Nepočká na dovolenie, vojde dnu a zamieri ku mne. A ja v ňom spoznám Eckhardta, môjho kameramana!)

JA - Eckhardt! Čo ty tu preboha robíš???

ECKHARDT - Čauko, no, však si vravela, že sa tu stavíš, tak som si povedal, že by nezaškodilo nejak to tu nacvakať, natočiť... chápeš (žmurkne a potom sa obráti k manželom). Fííha! (Pri pohľade na Sophiu uznanlivo zapíska a vystrúha jej dvornú poklonu. Potom sa pozrie na Kurtisa a zamrzne v predklone s natiahnutou rukou, aby chytil tú Sophiinu a pobozkal jej ju.)

KURTIS - Vy. Vy? Vy!!

ECKHARDT - Jo, ja. (Potom si uvedomí, s kým sa zhovára a zbledne ako stena.)

KURTIS - Nezabil vás tak náhodou Karel?

ECKHARDT - Nezabila vás tak náhodou Boaz? (Vidím, že situácia je vážna a Kurtisova ruka začne klesať k Boranu X. Snažím sa teda zachrániť situáciu!)

JA - Páni, prosím vás, určite sa všetko vyjasní, čo keby sme si teda sadli, dali si kávu...

KURTIS (ani si ma nevšimnúc) - Kvôli vám... iba kvôli vám mám za svokru človeka, ktorý má podobu priesvitného motýľa a keď ju musím vziať do spoločnosti, volajú na nás CIA, Interpol a protiteroristické jednotky! VON!

ECKHARDT - Ale... však... (Kurtis schytí Boran X, vedľa neho sa postaví Sophia a namieri na nás tú svoju palicu.)

JA - Vďaka za rozhovor... (Vtedy začne Kurtis páliť a Sophia tiež vystreľuje akési podivné zelené blesky! Chudáci ja a môj kameraman vyletíme z domu a Eckhardtovým autom sa bleskovo vraciame domov.)

20:00

Sakra, sakra, sakra. Strela zo Sophiinej palice mi spálila zápisník a guľka z Boranu X zničila magnetofón. Kto mi teraz ako uverí, že som ich vážne vyspovedala? Eckhardt sa tvári, že ma nepozná a som si istá, že druhý raz sa k nim tak ľahko nedostanem. A to som ani nevidela Kurtisov hrudný kôš...

Sonia, 12. 5. 2000
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Potkanka Potkanka | Web | 21. dubna 2008 v 11:25 | Reagovat

Sice bych mnohem radši viděla Kurtise s někým jiným :-P ale tento rozhovor byl rozhodně skvělý... škoda že tam nebylo víc o jejich dětech (vzhled, schopnosti a tak...) :D

2 Sonia Sonia | E-mail | Web | 21. dubna 2008 v 21:36 | Reagovat

Hm, a s kým by si ho asi tak videla radšej? Netuším :D Smola, Kurtis nie je neverný :P

Vidíš to, tie deti som tam ešte mohla viac prezentovať =O Tuším napíšem ešte jeden článok!

3 Potkanka Potkanka | Web | 22. dubna 2008 v 20:54 | Reagovat

Ještě jeden? Skvělé! :D

4 Sonia Sonia | E-mail | Web | 22. dubna 2008 v 21:15 | Reagovat

Je síce pravda, že ešte neviem ani úvodnú vetu, ale psst XD

5 Natla Dahmer Natla Dahmer | 30. srpna 2011 v 1:22 | Reagovat

Vynikající! Jsi vtipná a máš talent! Obdivuju tě! :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama