Prosinec 2007

Aktualizácia: 30. 12. 2007

30. prosince 2007 v 21:52
Trochu dlhšia doba - trochu dlhšia aktulka, v ktorej vás čaká:

- Dva spriatelené blogy Filov
Lenkin
- V TR všeobecne Test (TR2 všeobecne)
- V poviedkach pribudlo Vajíčko prianí
A big race
- Takisto aj do paródie na TR5 Časť deviata - Syrová ponorka
- Fotky - LARA Lara + Ema
- Rovnaká fotografia je aj v rubrike Fotky - EMA Ema + Lara :D
- V poézii sa rozrástol Strom

Dúfam, že dnešná aktualizácia sa vám páči, napokon vám chcem popriať veselý Nový rok, nech sa vám darí s blogom alebo čímkoľvek iným ;)

Strom

30. prosince 2007 v 21:41 | Sonia |  Poézia
Báseň sme mali vyplodiť na hodine estetiky (nudnejšiu hodinu nemáme), myslím, že sa spolužiakom celkom páčila :D


Jesenné topole okolo stáli,
ako keby sa mu klaňali,
snáď mu vraveli len samé chvály,
aby mu samotu zahnali.

Krčil sa uprosted, neveľký, sám,
aspoň chránený zo všetkých strán,
aj keď ostatní tak ďaleko sú,
aspoň videli tú skromnú krásu.

Pre nich ten topoľ možno krásny bol,
no pre človeka, čo priviezol
sekery, píly, nástroje iné,
sú listy úplne bezcenné.

Ostatné topole odviezol preč,
už s ním nemohli prehodiť reč,
tak tam ten stromček len nešťastne stál.
Odísť k nim - keby to dokázal!

Dlho tam topoľ už veru nestál,
víchrice, dažde zlomili ho,
spomínal na to, čo s nimi prestál,
kým zmizol z povrchu zemského.

Test (TR2 všeobecne)

30. prosince 2007 v 21:40 | Sonia |  Tomb Raider všeobecne
Ďalší test, ktorý bude podobný ako ten predošlý (no čo by ste už odo mňa čakali :D), a TR2 už hral aj Fil, snáď bude mať lepší výsledok ako pri jednotke ;) (nevravím, že predošlý výsledok bol zlý XD).
Výsledky naspodu!
Tomb Raider 2

1. Čo robil Winston v sídle?
a) pral si ponožky
b) nosil Lare čaj
c) vydával divné zvuky :D
d) čítal zamilované romány

2. Koľko bolo v každom leveli secretov?
a) 1
b) 2
c) 3
d) 4

3. ...kde toto neplatilo? :D
a) The Dragon´s Lair & Home Sweet Home
b) Venice & Bartoli´s Hideout
c) Barkhang Monastery & Catacombs of the Talion
d) Floating Islands & The Dragon´s Lair

4. Koľko červených skútrov videla Lara v Tibetan Foothills?
a) 1
b) 3
c) 5
d) 4

5. Koľko ľudských protivníkov môže Lara zabiť v Benátkach?
a) 10
b) 18
c) 20
d) 14

6. A koľko žralokov vo Floating islands?
a) ani jedného
b) 2
c) 3
d) 5

7. Čo môžu nefritoví bojovníci urobiť Lare vo Floating islands?
a) tresnúť po hlave kopijou
b) kopnúť ju
c) napichnúť ju na kopiju
d) uškrtiť ju

8. Kam dala Lara dýku, keď vtrhla do jej domu banda Fiama Nera?
a) na posteľ
b) za pás
c) do skladu zbraní
d) Winstonovi do ruky

9. Čo viedlo ku zlatému tajomstvu v leveli Ice palace?
a) chodník
b) povrazový rebrík
c) vodný kanál
d) neviditeľný most

10. Čo významné z TR1 má Lara v tajnej izbe v dome?
a) Scion
b) kamennú mačku z Egypta
c) Natlinu parochňu
d) zafírový kľúčik

Výsledky:
1. b, c; 2. c; 3. a; 4. a; 5. d; 6. a; 7. c; 8. b; 9. d; 10. b

Hodnotenie:
10-9 dobre: Buď ste pozorne hrali, alebo podvádzali pri teste!
8-6 dobre: Unikli vám nejaké drobnosti, ale inak fajn
5-3 dobre: Trochu pri hre pozerajte aj na obrazovku! :)
2-0 dobre: Buď ste nehrali, alebo nepodvádzali pri teste! :D

Vajíčko prianí

30. prosince 2007 v 21:40 | Sonia |  Poviedky
"Kate, poď sem! Mám pre teba ešte jedno vajíčko!" zvolala mama dvanásťročnej Kate a s očakávaním pozrela na dvere. O pár sekúnd sa do kuchyne vrútilo dievča v šortkách a tričku - už bolo veľmi teplo - a chytilo malé vajce, ktoré mu mama hodila. Vajíčko prianí nikdy nebola vyfúknutá škrupina, bolo iba pomaľované. Kate verila, že jej splní jedno želanie. Zatiaľ sa jej splnilo iba to, aby si jej protivný starší brat zlomil na futbalovom zápase nohu. Bolo to minulý rok a jej viera v splnenie želaní trochu ochabla, pretože nakoniec mal zlomený nos. Ale aj to jej stačilo.
Kate vbehla do svojej izby a pozrela na vajce.
"Želám si, aby som sa ocitla v rozprávkovej krajine." Kate verila aj tomu, že vajíčko s ňou dokáže komunikovať, a tak sa nečudovala, keď začula hlas, ktorý povedal:
"OK. Hneď si tam."
Zrazu uvidela pred sebou tabuľu: "Štartujeme. Pripútajte sa, prosím." Zavrela oči a dopadla na niečo mäkké. Bola to kopa ďateliny.
"Aspoň to bolo príjemné pristátie," povedala si a vyskočila.
"Bože, dievča, čo to robíš" Pošliapala si mi ďatelinu," ozval sa za ňou mužský hlas. Kate sa otočila a uvidela muža, ktorý vyzeral ako čarodejník. Nahnevane na ňu zazeral.
"Kto ste?" vyhŕkla.
"To je jedno. Záleží iba na tom, že som vlastnil obchod s čarodejnými pomôckami, vieš? A jedného dňa som skrachoval a začal pestovať ďatelinu, ktorá..." Prerušil ho výkrik. Ozval sa z neďalekých kríkov, tak sa tam obaja rozbehli.
"Už viem, kto to je," fučal čarodejník. "Sedem trpaslíkov chce upáliť Snehulienku."
"Čo?" nechápala Kate.
"Pozri," ukázal na sedem malých postavičiek. "To robia každú chvíľu, ale potom, keď už je to v najlepšom, príde tam režisér a začne ich buď chváliť, alebo im nadáva, podľa výkonu."
"Upáliť ju! Je to bosorka! Videl som, ako lieta na metle s tryskovými motormi!" reval ten najmenší a divoko gestikuloval.
"Poďme preč," povedal čarodejník a obrátil sa. Kate cúvla, no do niekoho vrazila. Bola to mladá, krásna ýena v dlhých bielych šatách. V ušiach mala slúchadlá a Kate si uvedomila, že sa z nich ozýva death metal. Žena čosi zamrmlala - asi nič slušné - a odišla. Kate dohonila čarodejníka.
"Kto bola tá žena?"
"Víla," odvetil nezaujato.
Víla, ktorá počúva death metal? Tu niečo nesedelo. Kate zašepkala: "Kde to som?"
"Sorry, Kate, v prenose nastala technická porucha a tá krajina je trochu zvláštna. Neboj sa, už sa pracuje na tvojom návrate," ozval sa hlas vajíčka.
"Skvelé," pomyslela si a ani si nevšimla, že sa odpojila od muža a ďalej ide sama. Odrazu začula nejaký zvuk. Čím bol jasnejší, tým menej sa jej páčil.
Vyšla na lúku. Boli tam rôzne rozprávkové postavy, od drakov až po trpaslíkov. Kate nemohla uveriť vlastným očiam. Očividne tam práve prebiehala technopárty!
Kate už nestála medzi stromami - prišla tam cez les - a tak si ju všimol akýsi rytier. Vyrazil k nej a nezdalo sa, že by ju chcel milo privítať. Kate sa rozbehla preč.
"Rýchlo, rýchlo!" poháňala sa, no vedela, že rytier ju dobieha. Obzrela sa a videla, že vytiahol meč. Nie, meč to nebol - rytier držal v ruke špajdľu!
"Sfúknem tvoj život ako prskavku!" zahrmel, no odrazu otvoril ústa a spadol z koňa do akejsi diery.
"Kto staval v lese kanály?" zvolal odtiaľ nešťastne, no počuť ho mohol iba jeho kôň. Kate totiž zmizla - vracala sa naspäť domov. Znovu uvidela tabuľu: "Zaplaťte clo." Potom dopadla na svoju posteľ, hneď vedľa Vajíčka prianí.
Vzala ho do ruky a s pomstychtivým výrazom išla do kuchyne. Začula hlas:
"Kate? Čo to robíš? Nie, nie, počkaj, to bol omyl, ja za to nemôžem! Daj tú panvicu preč!..."

A big race

30. prosince 2007 v 21:40 | Sonia |  Poviedky
Staré dielo na anglickú súťaž, ktorú som vo svojej kategórii vyhrala z veľmi prozaického dôvodu... :D

A big race


Once upon a time, a frog council decided to organize a big frog´s race near a small lake. They wanted to race to be during the International Frogs Day, so in a week-time, to be exact. The oldest frogs decided about competitors, their "horses", the rules and about a track. The frogs hung some posters around the lake with a notice about the competition. They used the leaves of clover. All the animals - snails, ants, bees or earth worms - were looking forward to it a lot.
At last the expected day came. A lot of onlookers came, even several foreign butterflies were showing off their beautiful wings. It looked almost like a fashion show.
Soon, a referee whistled on a small concave snail shell. It was an old toad who enthusiastically agreed to be a referee, as she could only catch big, lazy flies and she didn´t have anything to do.
The competitors conveyed their "horses" in front of the starting line. There were five frog-competitors and their "horses" were, in fact, these animals: a bumblebee, a dragonfly, a grasshoper, a lizard and the last competitor didn´t have any "horse", because some swallow had, unfortunatelly, eaten it. The frog council couldn´t find any compensation so fast, so this frog got an exception.
"Pay attention, please!" the toad quacked. "You know the rules - "horses" with wings can´t fly above the obstacles, you can neither use any shortcuts nor cheat in a different way! The competitor number five - without the "horse" - can´t ride the animal of another competitor! Do you understand? So... Three! Two! One! GO!"
Frogs started to run. The grasshoper was first, the lizard ran behind it, next was the bumblebee, the frog was fourth and the dragonfly flew last, because it didn´t make the weight of its jockey.
All the competitors were doing well on the meadow. They didn´t have problems in the forest, only between some rocks the frogs had to calm down their dragonfly and bumblebee, because they wanted to fly up.
Soon, they reached the sand by the lake. The lizard didn´t have a problem, only the grasshoper couldn´t jump very well, so it started to slow down a little. Suddenly, something happened that nobody expected. A sparrow flew from the sky and pecked the dragonfly. The rider number two finished its existence, but it didn´t stop the rest to continue the race.
They ran to the water. The lizard and the frog jumped into it and the bumblebee flew above the surface, only the grasshoper stopped and didn´t want to continue. The rider number three was disqualified after a while. The rest swam and swam... Suddenly, a predator emerged again - a fish - and it ate the poor frog.
Now, only the lizard and the bumblebee competed the race. The audience held their breaths, because the finish approached. The lake wasn´t big and they swam through the most narrow place.
The lizard got hungry, so when it saw a big fly, it didn´t linger and swam to the fly. The jockey tried to stop it, but it couldn´t, so was disqualified. It seemed, that the frog on the bumblebee will certainly win, but the bumblebee got tired and it started to drop to the water. The frog quickly jump down and waved the bumblebee that it can sit on it. So they swam to finish. The audience started to cheer, but the toad who has been waiting there didn´t look happy. It shouted:
"You are disqualified! The rider must ride the "horse", not the "horse" the rider!"
So, nobody win the race and the angry audience left. Since then, the race has never happened again by the lake.

Aktualizácia: 16. 12. 2007

16. prosince 2007 v 21:41
Prvá z mnohého počtu pravidelných aktuliek, čo na vás čakajú (ha! :D), no, dúfajme. A čo so sebou prináša táto ešte nie veľmi veľká 1. lastovička?

- Vytvorená rubrika TR všeobecne
- Anketa TR Underworld
- V TR všeobecne Môj názor na diely TR
Test (TR1 všeobecne)

Test (TR1 všeobecne)

16. prosince 2007 v 21:41 | Sonia |  Tomb Raider všeobecne
Tu máte vytvorený test (je zároveň i pre mňa samotnú :D), z ktorého sa možno poučíte, možno zistíte, že všetky odpovede som dala zlé a snáď sa pobavíte :)
Výsledky sú naspodu!
Tomb Raider 1

1. Akú farbu vlasov má Jacqueline Natla?
a) bielu
b) zelenú
c) sivú
d) blond

2. Koľko rokov mala vtedy Lara?
a) 20
b) 29
c) 35
d) 40

3. Čo sa stalo, keď sa Lara v leveli Sanctuary of the Scion spustila vpredu z tváre sfingy?
a) spadla dole na zem
b) prepadla sa jej do tváre
c) zmutovala na čokoládovú zmrzlinu
d) visela jej na nose

4. Farba šnúrok na Lariných topánkach je:
a) červená
b) čierna
c) hnedá
d) zelená

5. Čo robil Winston v sídle?
a) pil čaj
b) nosil jej čaj
c) nebol tam
d) sledoval programy v TV po 22. hodine :D

6. Z čoho bol Larin dvojník (Atlantis)?
a) mäso a kosti
b) zlato
c) hélium
d) syr

7. Čo ležalo na strednej priečke podlahy (horné poschodie) na začiatku Atlantídy, kde bola i prvá páka levelu?
a) náboje do UZI
b) náboje do Magnumov
c) náboje do brokovnice
d) náboje do MP5

8. Koľko secretov je v treťom leveli?
a) 3
b) 4
c) 5
d) 6

9. ...a v celej hre?
a) 40
b) 43
c) 44
d) 45

10. Čo pláva v jazere pri Tihocanovej hrobke, ktorú strážia dvaja kentauri?
a) krysa
b) had
c) krokodíl
d) barakuda

Výsledky:
1. d, 2. b, 3. b, 4. a, 5. c, 6. a, 7. c, 8. c, 9. d, 10. c

Hodnotenie:
10-9 dobre: Buď ste pozorne hrali, alebo ovládate mágiu :D
8-6 dobre: Hráte so zvyčajnou pozornosťou, určite niečo uniklo
5-3 dobre: Nič moc, snažiť sa, snažiť sa, s(n/m)ažiť sa :)
2-0 dobre: Buď ste nehrali, alebo len so zavretými očami!

Môj názor na diely TR

16. prosince 2007 v 21:40 | Sonia |  Tomb Raider všeobecne
Môj názor na TR všeobecne je DESNE kladný, ale čo jednotlivé diely?

Tomb Raider 1
Začalo to asi pred 8 rokmi, keď sa mi do rúk dostala hra s názvom Tomb Raider. Keďže som o nej veľa nevedela, púšťala som ju trochu skepticky, ale keď som dala New game, pomyslela som si HM :D. Proste hm, že grafika je síce trochu divná, ale tá baba v jaskyni vyzerá fajn a mohlo by to za niečo stáť... a keď som prešla prvý level, už ma to pomaly dostávalo a začalo sa veľké šialenstvo, asi väčšie než egyptské :D.

Tomb Raider 2
Na tento diel som si matne spomínala z raného detstva (tuším som ešte nechodila do školy), keď môj brat hral dvojku a ja som s jahodami so šľahačkou stála pred monitorom a sledovala naštvaného bráchu, keď sa nevedel vymotať z bludiska pri dome :D On si TR neobľúbil tak ako ja (nevie, čo činí :D)... Prvý diel, ktorý som dohrala a našla väčšinu tajomstiev - je výborný, čo iné?

Tomb Raider 3
Najskôr som zohnala len demo, ale to už mi z TR šibalo, tak som chcela aj plnú verziu. Neobľúbila som si ju tak ako predošlé dva diely, ale to bude tými hnusnými psami v Aldwychu :D Najlepší je tu Larin dom (ach, ja chcem štvorkolku)!

Tomb Raider 4
Na Kambodžu nemám slov - miliónkrát prehraté levely :D Inak tu milujem ešte krásne animácie a hlavne EGYPT (a ešte i všetko ostatné :D). Tretí najlepší diel (po TR: Anniversary a TR: AoD)!

Tomb Raider 5
Najobľúbenejšie samozrejme levely, kde je 16-ročná Lara (Írsko), ale TR5 je celý výborný - teda viac-menej, trochu horšie je na tom USA, ktoré ma tak naštvalo, že som chcela vyhodiť CD z okna :-[

Tomb Raider 6
Najskôr som naň pozerala trochu skepticky ako na TR1 a pred hraním som nenávidela Kurtisa, ale potom prišiel ON - TR6 :D Už keď som videla dychčiacu Laru v uličke (Parisian Back Streets), vedela som, že toto bude skvelý diel. A teda že bol! Vytýkam mu len chyby typu Larina pridlhá noha (bug) alebo časté výpadky obrazu, ale hrateľnosť to až tak moc neovplyvnilo a ide predsa o dej, atmosféru, bla bla, veď to poznáte :D Kto vraví, že TR6 je hrozný a všetci ho nenávidia, pozná iba 10 odporcov AoD a zvyšné milujúce miliardy v živote nevidel :D

Tomb Raider 7
Je to skvelá hra, ale hrozný TR diel. Krásna grafika, hafo outfitov a zábavné dialógy, ale s TR to nemá veľa spoločného. Hľadanie Amélie, blemc! Toto má byť dej TR?!

Tomb Raider Anniversary
Zásluhou inšpirácie prvým dielom (ide o remake, niet sa teda čomu čudovať :D) je rozhodne lepší než Legend. Pôvodne môj najobľúbenejší diel zo všetkých, teraz ho beriem ako naj z TR od Crystal Dynamics.

Tomb Raider Underworld
Nehrala som. Ale treba mu pričítať veľké plus: zrejme konečne pochoval Améliu. Let´s celebrate!


Pred koncom

14. prosince 2007 v 20:47 | Sonia |  Poviedky
Niečo na spôsob hororu :D Vydarený či nie, posúďte sami.


Zem, rok 2030, noc

Mladá žena otvorila okno a zhlboka vdýchla čistý vzduch. Poobzerala sa po širokej doline s potokmi, lesmi a jaskyňami. Keď za sebou začula hlas, obrátila sa a s úsmevom objala asi štvorročné dievčatko. Potom vyšli von a obdivovali prírodu. Zrazu k nim podišiel bradatý muž a kruto sa usmial. Žena zhrozene ušla do domu...
Sylvia sa zobudila a zalapala po dychu. Nevedela, či je to kvôli tomu, že vzduch bol riedky, alebo to spôsobila hrôza zo sna.
- Zase Charles. V poslednom čase sa mi o ňom sníva neustále, - premýšľala a prevrátila sa na lôžku na brucho. Charles bol jej exmanžel, ktorý sa jej po rozvode vyhrážal smrťou a raz to chcel splniť v jej vlastnom dome. Našťastie stihla aj s dcérou ujsť a zavolať políciu.
Posadila sa a poobzerala sa. Zahnala myšlienku na dcéru, ktorá prudké zhoršenie životných podmienok neprežila, a sústredila sa na súčasnosť. Okolo nej spalo ďalších päť ľudí: vysoká blondína Ann, Linda, ktorá mala odvážnu a dobrodružnú povahu, pätnásťročný Erik a dvaja muži. Všetci boli pravdepodobne poslednými ľuďmi na Zemi, na Zemi, ktorá bola zničená a spustošená. Ešte nedávno bola celkom obývateľná, no potom sa životné podmienky náhle zhoršili a zemeguľa pustla. Už niekoľko dní nestretli žiadneho človeka. Že by boli skutočne jedinými ľuďmi na Zemi?
Erik sa strhol a otvoril oči. Na neho toto prostredie vplývalo veľmi nepriaznivo. Poriadne rastlinstvo už skoro neexistovalo, zvieratá pravdepodobne tiež, no a celkovo životné prostredie bolo hrozné. Vedeli, že ak sa nestane zázrak, dlho už žiť nebudú...

Ráno

Všetci sa už zobudili a chystali si raňajky - skoro posledné trvanlivé potraviny, čo mali. Mlčky sa vydali na cestu. Linda, Simon a Ann niesli poloprázdne batohy a každý bol ozbrojený - našli totiž vojenský sklad, kde však boli, bohužiaľ, len zbrane. Erik blúdil pohľadom po krajine. Všade holá pôda, sem-tam kríček alebo úbohý strom. Po oblohe, ktorá mala zvláštny zelený odtieň, sa preháňali mraky. Keď napršalo, voda sa len zriedka dala piť.
Onedlho prišli ku skupinke stromov, kde sa chceli ukryť pred silným a vytrvalým vetrom. Ten fúkal naozaj takmer neprestajne a bol nepríjemný a studený.
Už boli skoro pri stromoch, keď Pierre, šesťdesiatročný bývalý detektív, zbadal nejaký zvláštny pohyb. Akoby niečo, čo dosiaľ čupelo na zemi, teraz rýchlo vkĺzlo medzi stromy. Zastavil ostatných a vybral zbraň - starú M16-ku.
"Poďte," povedal a prvý vbehol do prítmia. Keď si naň jeho oči zvykli, na opačnej strane uvidel nejakého tvora, ktorý ho bojazlivo a zároveň zúrivo pozoroval. Na prvý pohľad vyzeral ako človek, ale keď ho Pierre donútil vyjsť na svetlo, ukázalo sa, že je to akýsi poločlovek, polomutant: mal dlhé končatiny a veľké telo, ale nepomerne malú hlavičku. Oči mu svietili nadpozemsky žltým svitom a jeho dlhé, neupravené vlasy mali červenú farbu. Najčudnejší bol ale kostený roh, ktorý mu trčal z temena hlavy. Ľuďom sa nepodarilo zistiť, načo slúži. Tvor nevedel hovoriť, iba na nich ceril zuby.
"Čo s ním spravíme?", spýtala sa Linda, pohrávajúc sa so zbraňou Desert Eagle.
"Mali by sme ho vziať so sebou! Predstavte si, že takýchto mutantov je tu viac a sú nebezpeční. Keby nám chceli ublížiť, mohli by sme si pomôcť aj tým, že im vydáme túto potvoru," vyhŕkol Erik.
"Fajn," schválila nápad Linda a vybrala z batoha dlhé lano, ktoré našla v sklade. Ním zviazala tvorovi ruky a na krk mu hodila slučku. Prekvapilo ju, že tvor sa pri tom nebránil. Prinútili ho, aby išiel kúsok pred nimi a pokračovali v ceste - už ani nepomysleli na odpočinok.
Zvyšok dňa bol už pokojný, nikde nezbadali ďalšieho poločloveka. Ani nasledujúce dni nepriniesli nejaké prekvapenia - okrem toho, že na tretí deň sa im minuli zásoby jedla, a tak blúdili po pustatine hladní. Len občas našli na nejakom kríku zopár čučoriedok alebo ríbezlí.

7. deň bez jedla

Cesta ubiehala v pochmúrnej nálade. Kráčali mlčky, iba Simon, útly človiečik s dosť hlúpym výrazom, občas zaskuvíňal ako pes. Ich zajatec, ktorého pomenovali Monster, upieral lačný pohľad práve na Simona. Nikto nevedel, či sa naňho v najbližšej chvíli nevrhne, a tak mali radšej zbrane v pohotovosti.
Podvečer dorazili k vysokému svahu, na ktorý sa ale nikomu nechcelo vyliezť. Rozhodli sa, že sa utáboria a na druhý deň zistia, čo je na druhej strane.

8. deň bez jedla

Pierra zobudil akýsi zvuk. Pomaly sa posadil a poobzeral sa. Zdalo sa mu, že v jeho blízkosti niečo sŕka.
Chrum, mľask, chrum, sŕŕŕk... Tieto zvuky donútili Pierra, aby sa otočil. Keď to spravil, stuhla mu krv v žilách.
Asi meter a pol od neho sedel Monster a v ústach držal niečo, čo sa podozrivo podobalo na ľudskú ruku. Bývalý detektív slabo vykríkol, bez rozmýšľania zdvihol M16-ku a tvora jednou ranou zastrelil. Ten naňho nenávistne pozrel a keď padal, hodil sa nabok. Pierre za ním zbadal pozostatky Simona.
"Mal si strážiť! Mal si robiť to, čo každý z nás robil odvtedy, čo sme ho chytili! Strážiť ostatných, aby ich nezožral! A strážiť jeho, aby neušiel! No ty si pokojne zaspíš..." Linda išla vyskočiš z kože, ale už sa nedalo nič robiť - Pierre na stráži zaspal a Monster medzitým prehrýzol povraz na svojich končatinách a nakŕmil sa.
Pierre premýšľal, prečo Simon nevykríkol, ale jediný pohľad na jeho hrdlo mu to prezradil.
Po pohrebe, ktorý vyzeral tak, že úbohého muža položili na zem, prikryli ho jeho dekou, ktorú zaťažili kameňmi, sa znovu vydali na cestu. Nevedeli síce, kam idú, ale nechcelo sa im iba tak sedieť na zemi a pozorovať špinavozelenú oblohu.
Keď pätica ľudí vystúpila na vrchol svahu, zbadali pod sebou lenivo tečúcu riečku a niekoľko stromov a kríkov. Väčšinou boli holé, ale na niektorých sa udržiavali posledné zvyžky vysušeného ovocia.
"Hamburgery! A syrové bagety! Coca-cola!" vykríkol Erik. Všetci na neho s úžasom pozreli a ich prekvapenie sa ešte zvýšilo, keď chlapec bez varovania skočil dolu ukážkovú šípku.
"Erik!" zrevala Ann a skoro sa vrhla za pomäteným chalanom. Zastavilo ju len jasno počuteľné puknutie.
"Bol... bol šialený," vyjachtala Ann. "Od hladu... ale veď nejedol iba osem dní!"
"Nezabúdaj ani na vplyv tohto prostredia a na vedomie, že môžeme byť poslednými ľuďmi - normálnymi ľuďmi - na Zemi!" podotkla chladne Linda a začala sa spúšťať dolu strmým svahom, aby našla Erika.


9. deň bez jedla

Pojedli všetko, čo rástlo na kríkoch, no veľmi ich to nezasýtilo. Teraz sa pomaly blížili k svojmu koncu - no nebude to smrť od hladu, ale niečo oveľa horšie...
Ľudia išli po pustatine, ktorá bola úplne tichá. Nikde žiadne vtáky, žiadne vozidlá. Jednoducho, nič... okrem skupiny asi siedmich polomutantov, ktorí sa zrazu ocitli asi pol kilometra pred nimi. Keď ich zbadali, rozbehli sa priamo k štvorčlennej skupinke.
"Nabite zbrane!" vykríkla Linda a pripravila si svoj Desert Eagle. Rozostavali sa do polkruhu a čakali na útok. Zrazu Sylvia uvidela niečo, vlastne skôr niekoho, o kom si myslela, že je dávno mŕtvy... Aj napriek sfarbeniu vlasov a očí a rohu na temene hlavy nebolo pochýb, že vodca mutantov je - božemôj! - Charles! Sylvia ako vo sne zdvihla brokovnicu a strelila svojho exmanžela do čela. A keď padal, vedela, že ju spoznal.
Týmto činom posmelila Sylvia aj ostatných, a onedlho ležali traja mutanti na zemi.
"Bežte!" zreval Pierre a otočil sa. Začali unikať pred zvyšnými mutantmi, aj keď ich mohli bez väčších problémov postrieľať.
Pierre bešal ako srnka, ale cítil, že zaostáva. Predsa len - mal šesťdesiat rokov a bol vyhladnutý. Vedel, že skôr či neskôr ho dohonia... Veď už aj za sebou počul sipľavý dych, no nielen to - niečo ho schmatlo za ruku a ostré zuby sa mu zahryzli do dlane. Obrátil sa a vystrelil. Bola to posledná guľka, ktorú mal v zbrani.
"Pierre?" vykríkla Sylvia a zastala. Zrazu ju zaplavil hnev a rýchlo postrieľala dvoch polomutantov. Posledný medzitým zmizol, ale ju to netrápilo. Sklonila sa k starcovi. Na jeho ľavej ruke zbadala hnisavú ranu.
"Čo sa..." nedokončila, lebo jeho ruka sa odrazu vymrštila nahor a poškriabala ju na líci. Nevykríkla, iba vybrala vreckovku, utrela si krv a ošetrila Pierrovi ranu.

10. deň bez jedla

Malá skupinka sedela pod stromami a hrýzla vetvičky - čo sa naozaj nedalo nazvať poriadnym jedlom. Sylvia sa vystrela a chcela sa poškrabať vzadu na temene hlavy, kde už od rána pociťovala čudné svrbenie. Potajomky pozorovala Pierra a zistila, že on robí to isté. Znepokojilo ju to, ale keď sa dotkla svojej hlavy, skoro zrevala od hrôzy. Nahmatala ešte maličký, ale už celkom výrazný roh. Pozrela na Pierra.
- Nemá príliš malú hlavu? - všimla si a odvrátila zrak na Lindu a Ann. A zrazu vedela, že jej hlad - a i hlad Pierra - sa im podarí aspoň na chvíľu zahnať.

Óda na Ladycroft

13. prosince 2007 v 21:46 | Sonia |  Poézia
Ladycroft je najúžasnejšia stránka o TR, ktorú poznám. Vďaka za ňu.

Óda na Ladycroft

Po nete si smutne blúdim:
"Sú tu samé hlúposti!
Kto len tieto stránky robil?
štve ma to až do kosti!"

V Googli heslo zadané mám-
Lara Croft - bezva baba!
A obrázky si radšej dám,
no proste mám ich rada...

Zrazu myška zastavila-
dáka stránka o Lare.
Záujem mi povzbudila,
prosím, nech to nie je zlé!

Privíta ma Lara z Legend,
"řvoutek" pod ňou nachádzam.
Také čosi poznám z legiend -
zrazu na to pozerám!

Besne ťukám na ponuky,
nálada mi vystúpi.
Vyšší tlak mi trasie ruky,
srdce za to zaplatí.

Po hodine mama vstúpi
prekvapene do dverí.
Na zemi si tíško čupím,
v tvári výraz šialený.

V blázinci si teraz sedím
na Ladycroft spomínam,
až do konca mojich hodín
na stránku nezabúdam.

(Vivat Ladycroft!)